Sladká vianočná pochutina pomáha aj v medicíne

27. dec. 2016 • Biologické vedy

Sladká vianočná pochutina pomáha aj v medicíne

Neodmysliteľným symbolom slovenských Vianoc je nesporne med. Pochutnávame si na tradičných medovníkoch, ktoré túto sladkú pochúťku nosia už vo svojom názve, zapaľujeme sviečky vyrobené z prírodného čistého včelieho vosku, vianočné oblátky konzumujeme s medom, na domáce „bobáľky“ patrí okrem masla a maku samozrejme aj med, v neposlednom rade na zahriatie pred zimou nesmie chýbať medovina.

Je overené, že med patrí k skutočne zdravým surovinám, keďže ide o prírodný cukor – zložený sacharid, a preto je pre telo prijateľnejší, ľahšie sa spaľuje a neukladá sa vo forme podkožného tuku. Energetickú hodnotu má nižšiu ako klasický biely cukor, na rozdiel od umelých, náhradných sladidiel neobsahuje žiadne chemikálie.

Ústavu molekulárnej biológie SAV sa nedávno podaril zaujímavý vedecký úspech. Na Slovensku vyselektovali med, ktorý má potenciál spĺňať atribúty medicínskeho medu. „Ide o medovicový med (jedľová medovica) z oblasti pohoria Čergov, ktorý má porovnateľné antibakteriálne účinky v laboratórnych podmienkach ako má medicínsky manukový med. Tento med sa vyznačuje aj tým, že je bohatý na polyfenolické látky vrátane flavonoidov, ktoré majú výrazný protizápalový  a antibakteriálny účinok a podieľajú sa tiež na produkcii peroxidu vodíka, ktorý pôsobí antibakteriálne,“ vysvetľuje Ing. Juraj Majtán, PhD., samostatný vedecký pracovník Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Pokračuje, ... „keďže zdrojom pre produkciu medovicového medu je medovica a nie nektár, tento med obsahuje len minimálnu koncentráciu peľových proteínov, ktoré predstavujú potencionálne alergény pre ľudské zdravie.“

Medovica jedľová

„Pri produkcii medovicového medu má medonosná voška nezastupiteľné miesto. V strednej Európe žije viac ako 800 druhov vošiek, z ktorých asi len 40 druhov má včelársky význam. V prípade medovicového medu z oblasti pohoria Čergov sa na jeho produkcii podieľa medovica jedľová.“

Slovenský medovicový med vedci úspešne použili na liečbu rôznych pooperačných a dlhodobo nehojacich sa rán, ako aj vredov predkolenia a diabetických vredov. „Získané výsledky naznačujú, že medovicový med urýchľuje proces hojenia, tlmí zápal a eliminuje zápach pri liečbe chronických rán. Jeho klinická účinnosť je porovnateľná s medicínskym manukovým medom. Jeho použitie v klinickej praxi si však vyžaduje ďalší výskum a registráciu ako zdravotnej pomôcky,“ hovorí Ing. Juraj Majtán, PhD.

V súčasnosti v Ústave molekulárnej biológie SAV testujú aj iné medovicové medy z iného botanického zdroja a snažia sa porovnať ich antibakteriálny potenciál s jedľovou medovicou. Prvé výsledky naznačujú že medovicové medy vo všeobecnosti vykazujú vyššiu antibakteriálnu účinnosť ako medy nektárové.

Vysvetlime si predovšetkým, ako pracujú včely, ako spoločne fungujú v úli a tiež, akým spôsobom vytvárajú med, ktorý sa dostáva na náš vianočný stôl. Ing. Juraj Majtán, PhD., uvádza, že včely možno považovať za superorganizmus, kde každá jedna včela má svoju úlohu, ktorá sa v priebehu jej života mení. „V prvých dňoch po vyliahnutí sa včela podieľa na „upratovaní“ v úli, kde čistí bunky. V tretí až desiati deň života strávi ako dojčička a krmička (stará sa o nový plod), a to vďaka podhltanovým žľazám, ktoré sa jej v tomto období vyvíjajú. Medzi  jedenástym a dvadsiatym dňom podhltanové žľazy atrofujú a na sile naberajú žľazy produkujúce vosk, takže sa stáva zo včely dojčičky včela staviteľka plástov a zároveň sa spolupodieľa na strážení letáču a tiež prijme nektár od včiel lietaviek. Od 21. dňa až po smrť je včela lietavkou a nosí do úľa peľ a nektár či medovicu.“

Premena nektáru na med

Priemerný život včely v letnom období je podľa vedca z Ústavu molekulárnej biológie SAV 6 týždňovilustračný obrázok a v zime žije aj niekoľko mesiacov. „Najznámejším produktom včiel je med, ktorý sa získava premenou nektáru, resp. medovice na med. Lietavky po odobratí nektáru z kvetov už počas cesty do úľa obohacujú nektár o výlučky podhlatanových žliaz (proteíny a enzýmy), kde sa začína premena nektáru na med. Takto obohatený nektár potom odovzdávajú úľovým včelám, ktoré ho ukladajú do buniek plástov a ďalej zahusťujú a obohacujú o výlučky žliaz. Po dosiahnutí dostatočne nízkeho obsahu vody (cca 18 %) sú bunky s medom zaviečkované, a to je znamením pre včelára, že med je správne zahustený a dozretý.“

Ing. Robert Gregorek, PhD. vedúci Oddelenia dekoratívnej flóry Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach je presvedčený, že včely sú príkladne usilovné. „Vzorne spolupracujú na spoločnom diele. Každá má pridelenú  nezastupiteľnú úlohu vo všetkých fázach svojho života. Fungovanie včelstva ako dokonale organizovanej mnohopočetnej rodiny je tým najideálnejším prirodzeným príkladom aj pre nás ľudí.“

Včely podľa neho citlivo reagujú na zmeny a sú veľmi závislé na životnom prostredí. „Príroda okolo nás je naopak existenčne závislá na včelách. Nie každý moderný človek si túto previazanosť dostatočne uvedomuje. Je dôležité si pripomenúť našu povinnosť pomáhať prírode vysporiadať sa so zmenami, ktoré sme svojim počínaním vyvolali. Včely potrebujú pomoc človeka, aby vedeli aj naďalej človeku a prírode prospievať. Chov včiel nie je v žiadnom prípade len o získavaní medu. Hodnotné včelie produkty sú len drobnou odmenou za prácu včelárov pri podpore nenahraditeľnej opeľovacej činnosti včiel,“ objasňuje Ing. Robert Gregorek, PhD.

Ing. Juraj Majtán, PhD. uvádza, že med je v prvom rade prírodné sladidlo a za to ho aj väčšina ľudí považuje. „My už však vieme, že ide o funkčnú potravinu, ktorá je bohatá na vitamíny, esenciálne aminokyseliny, polyfenolické látky (flavonoidy) a iné pre ľudský organizmus prospešné látky. Preto med by mal nahradiť repný cukor v domácnostiach.“
Ako už spomenul vyššie, pozitívne účinky medu sú založené na obsahu biologicky aktívnych látok, ktoré sú rastlinného alebo včelieho pôvodu. „Doteraz bolo identifikovaných desiatky takýchto látok. Naviac látky v mede sa navzájom ovplyvňujú a pôsobia synergicky, takže jedna látka izolovaná z medu nemusí mať taký účinok ako po synergickom účinku s inými latkami v mede.“

ilustračný obrázok

Uplatnenie v medicíne

Med našiel podľa neho uplatnenie aj v modernej medicíne, a to pri hojení rán a popálenín. „Niekoľko medov získalo status tzv. medicínskych medov a slúžia ako zdravotné pomôcky na hojenie pooperačných a dlhodobo sa nehojacich sa rán. Nespornou výhodou medu je aj fakt, že doposiaľ nebola popísaná baktéria, ktorá by bola rezistentná na pôsobenie medu. Je to vďaka tomu, že antibakteriálny účinok medu je založený na tzv. multifaktoriálnom pôsobení a nie je založený len na pôsobení jednej látky, ako je to v prípade komerčných antibiotík alebo antiseptík.“

Okrem medu treba podľa Ing. Juraja Majtána, PhD. spomenúť aj včelí peľ a propolis, ak pojednávame o zdravotných účinkoch včelích produktov. „Propolis podobne ako med má výrazné protizápalové a antibakteriálne účinky a používa sa ako antiseptikum. Má dokázané aj protivírusové účinky, a to aj proti HIV vírusu. Aplikuje sa buď rozpustený v alkohole, ale aj vo forme vodného extraktu. Včelí peľ je plnohodnotný výživový doplnok vhodný ku každodennej konzumácii označovaný ako „super potravina“. Obsahuje proteíny, aminokyseliny, tuky a vlákninu. Ide o zmes peľu rôzneho botanického pôvodu obohatený o sekréty včiel.“

Využiteľnosť peľu pre ľudský organizmus je podľa samostatného vedeckého pracovníka Ústavu molekulárnej biológie SAV v rozsahu 10 až 15 %. „Pre organizmus je lepšie využiteľný práve fermentovaný peľ, tzv. včelí chlieb alebo perga, ktorý sa pripravuje fermentovaním zozbieraného peľu priamo v bunkách plástu, kde sa peľ obohacuje o sekréty včiel a prebieha tam kvasenie. Najlepšie je podávať peľ, resp. jeho fermentovanú podobu ráno na lačno jednu čajovú lyžičku. Používa sa ako výživový doplnok pre starších ľudí, po operáciách, pri fyzicky alebo mentálne náročnej práci. Podáva sa aj pri nechutenstve a podvýžive. Má výborné hepatoprotektívne účinky.“

Vedec odporúča, že najvhodnejší spôsob konzumácie medu je nalačno, a to buď priamo alebo rozpustením vo vlažnej vode. „Počas spánku človek stráca dýchaním tekutiny, preto je dobré tekutiny vrátiť späť a medom naštartovať organizmus na nový deň. Pri pridaní medu do čaju treba dávať pozor na teplotu čaju nakoľko látky v mede sú nestabilné pri vysokej teplote.“

Samozrejme, konzumácia medu na dennodennej báze určite pomôže vášmu zdraviu, ale  čím to je, že med sa stal tradičnou potravinou počas Vianoc  na Slovensku? Podľa Ing. Juraja Majtána, PhD. bol med, charakteristický svojou chuťou, symbolom dobroty a mal zabezpečiť dobrotu, hojnosť alebo príjemnosť. Pripomína ďalej, že mnoho rodín si podľa zvyku robí z medu krížik na čelo, čo symbolizuje požehnanie v spojitosti s dobrotou. „Je dobré, ak použijeme med z overeného zdroja, najlepšie od miestneho včelára, kedy vieme, že máme na Štedrý večer kvalitný pravý domáci med. Med sa stáva predmetom znehodnocovania, keďže je ho každý rok nedostatok,“ uzatvára vedec.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Pixabay.com

Uverejnil: MZ

 

Súvisiace:

Hore
FVF 2019
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Šampiňóny s druhovým rozlíšením Agaricus bisporus sú najkonzumovanejšou hubou na svete.
Zistite viac