Inovatívne riešenia pri implementácii Smart Cities v oblasti energetiky aj využívaní dronov boli súčasťou konferencie Inovácie pre lepší život Smart Cities & Internet of Things. Uskutočnila sa 27. novembra 2017 a jej podtitul bol Smart Cities – Výzvy, financovanie, skúsenosti, riešenia.
Dôležité je pripomenúť, že významný pokrok v implementácii konceptu Smart City sľubuje spolupráca medzi mestami a firmami na báze inovatívnych technológií. Alexander Tokarčík, riaditeľ Energetického klastra Prešovského kraja prestavil ich riešenia pre energetiku budov. „Snažíme sa o to nachádzať a tvoriť také produkty, ktoré sú jedinečné a pomáhajú riešiť konkrétne problémy v regióne – ako udržať teplo vo vnútri v miestnostiach, tiež ako riešiť problém nedostatku finančných prostriedkov, s ktorými samospráva bojuje. Prišli sme na to, že keď to chceme vyriešiť, musíme niečo nové vyvinúť.“ Využili tak mnohé spôsoby, napríklad aj verejnoprospešné práce. Vďaka ich metóde zatepľovania sa darí znížiť náklady na teplo o 20 až 30 %.
Pri zatepľovaní historických budov sa ale podľa Alexandra Tokarčíka objavil nový problém, a síce vlhkosť. Vyvinuli aj omietky, ktoré pomáhajú pri zatepľovaní historických budov. „Museli sme komplexne podchytiť to, čo chýba, čo treba vyvinúť.“
Viliam Kišš, generálny riaditeľ spoločnosti Tender Media Group priblížil, ako ich riešenia pomáhajú v rámci inovácií pre lepší život. „Na problémy sa pozeráme z vrchu, našim zdrojom informácií sú drony. Dokážeme monitorovať zle sa vyvíjajúcu úrodu, ale aj hroziace záplavy, tiež či sú budovy naozaj reálne zateplené a nie je tam energetický únik.“ Drony vraj vedia identifikovať, koľko má rastlina zeleného spektra, ak ho neprijíma, je problém. „Vytvárame analýzy, či má rastlina dostatok chlorofylu, potom ktorá časť pôdy je alebo bola nejakým spôsobom postihnutá, koľko, kde, ako sa má pohnojiť, akým veľkým objemom. Laicky povedané, pomáhame starať sa o pôdu v rôznych fázach vývoja.“ Ich produkt sa volá agro inspector. Dokáže poľnohospodárom ušetriť aj 230 až 250 tisíc eur.
Druhý produkt, ktorý predstavil Viliam Kišš, je smart city/village inspector. „Vieme robiť extréme presné foto mapy a z nich identifikovať rôzne záplavové územia, kde hrozia vážne problémy. No nielen to, pre slovenskú políciu sme to už aplikovali, dokážeme nájsť stratených ľudí, ktorí sú v lesoch alebo niekde v priestore. Dokážeme nalietať obrovské územia a nájsť stratených. Naše zariadenie je užitočné tiež na objednávku pri leteckých nešťastiach. Keď nevidíme, kde lietadlo spadlo, dokážeme algoritmami hľadať farebné miesta v zelenom lese.“
Tretí produkt, o ktorom hovoril generálny riaditeľ spoločnosti Tender Media Group, bol developer inspector. Ako príklad jeho využitia spomenul bratislavské Kramáre, kde bolo treba rekonštruovať. „Vedeli sme ich geometricky zamerať. Potom z dát zo vzduchu derivujeme rôzne výsledky. Vieme tiež identifikovať, či keď postavia budovu, budete mať tieň.“
Akokoľvek je koncept príťažlivý, financovanie smart riešení je nezodpovedanou otázkou pre mestá, obce, celé regióny, podnikateľov a často aj odborníkov. Smart City riešenia sa navyše vyznačujú návratnosťou v dlhodobom horizonte a zároveň vyžadujú vysokú mieru zainteresovanosti občanov a komunít. To bola téma ďalšieho panelu konferencie Inovácie pre lepší život Smart Cities & Internet of Things, ktorého názov bolo Financovanie. Prínosom panelu bolo predstavenie konkrétnych možností podpory smart riešení zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov Európskej únie, inštitucionálnych aj lokálnych investorov. Medzi rečníkov patrili: Kamil Dörfler, Urban Specialist, Sekcia mestského rozvoja, Európska investičná banka, Denisa Žiláková, generálna riaditeľka Sekcie centrálny koordinačný orgán, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Slovenskej republiky, Radoslav Vašina, predseda predstavenstva, Investeers a Vladimír Kaštier, manažér poradenských služieb pre zlepšovanie výkonu a riziko, EY.
Tretí panel konferencie sa zaoberal Skúsenosťami. Slovenské mestá a obce si osvojujú princípy Smart City v pomalom tempe. Byť smart však znamená neučiť sa na vlastných chybách, ale predchádzať im vďaka skúsenostiam iných. Účastníci konferencie sa preto pozreli na riešenia zo zahraničia berúc do úvahy osobitosť našich miest. Pozitívne aj negatívne skúsenosti totiž inšpirujú a zároveň prispejú k zníženiu rizík spojených s nesprávne nastavenými prioritami.
Zahraniční účastníci panelu ako Dr. Ghadir Pourhashem, vedúci výskumník v inteligentných dopravných systémoch, ERAdiate, Santtu Hulkkonen, spoluzakladateľ a výkonný viceprezident, Solved, Martin Kumpan, výkonný riaditeľ pre energetické služby a retail, Slovenské elektrárne a tiež Peter Megela, senior konzultant pre oblasť Technology & Automotive, GfK Česká republika, predstavili skúsenosti z rôznych oblastí, kde sa funkčné riešenia môžu stať inšpiráciou v našom regióne.
Konferencia Inovácie pre lepší život – Smart Cities & Internet of Things sa venovala novým možnostiam pri zavádzaní inteligentných riešení v slovenských mestách. Na konferencii bola predstavená aj stratégia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pre Smart Cities.
Koncept Smart Cities spája inovatívne využitie informačných technológií, efektívne riadenie dopravy, udržateľnú spotrebu energie a zdravé životné prostredie. Cieľom má byť v prvom rade kvalitnejší život obyvateľov.
„Hoci sa v tejto oblasti momentálne otvára veľa nových možností, pri osvojovaní si princípov Smart Cities je väčšina slovenských miest len na začiatku. Konferencia tak bola najmä pre samosprávy ideálnou príležitosťou inšpirovať sa, spoznať pripravované zmeny, dostupné spôsoby financovania a predovšetkým zistiť, ako začať s dôslednou prípravou zadania pri hľadaní najvhodnejších riešení. Byť ´smart´ je moderné, ale treba byť aj prezieravý,“ uviedla Svetlana Gavorová, generálna riaditeľka Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA).
Podujatie organizovala SIEA v rámci národného projektu inovujme.sk, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom operačného programu Výskum a inovácie. Konferencia bola prioritne určená pre predstaviteľov samospráv, miest a obcí, ale aj pre zástupcov škôl, podnikateľov a širokú verejnosť.
Program bol rozdelený do štyroch panelových diskusií. Úlohou prvých rečníkov bolo zhodnotiť, ako je Slovensko pripravené čeliť výzve Smart Cities a čo pre realizáciu tohto konceptu chystajú jednotlivé orgány štátnej správy. Druhá diskusia bola venovaná konkrétnym možnostiam financovania a podpory zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov Európskej únie, inštituciálnych investorov, ale aj lokálnych investorov. V ďalšom bloku boli prezentované inšpiratívne skúsenosti v oblasti plánovania a riadenia inteligentných miest vo svete. Posledný diskusný panel bol zameraný na predstavenie inovatívnych riešení technologických lídrov pri implementácii Smart Cities na Slovensku.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ