Rastlinná ríša a jej nepoznané zákutia


Rastlinná ríša a jej nepoznané zákutia

Svet rastlín pôsobí z mnohých uhlov pohľadu fascinujúco. Ich význam, možnosti využitia, objavovanie nepoznaného, ale aj neustále nové druhy, nám dávajú opakovanú príležitosť objavovať a spoznávať ich krásu a užitočnosť. Projekt pod názvom „Deň fascinácie rastlinami“ si kladie za cieľ priblížiť nám tento svet a zlákať nás do tajov neznámeho. V rámci projektu otvára svoje dvere i Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch (NPPC – VÚRV), ktoré je zároveň národným koordinátorom projektu pre Slovenskú republiku,  a my sme pri tejto príležitosti oslovili zástupkyňu projektu RNDr. Michaelu Havrlentovú, PhD.

Z. VETRECIN ČEPLÍKOVÁ: Projekt „Deň fascinácie rastlinami“ zastrešuje množstvo podujatí, ktoré prezentujú svet rastlín. Jedno z podujatí sa bude konať koncom mája aj v NPPC – VÚRV v Piešťanoch? Na aký program sa môžu návštevníci tešiť?

Deň fascinácie rastlinami v minulých ročníkochM. HAVRLENTOVÁ: Tento rok sme pripravili pre návštevníkov akcie ozaj veľmi bohatý program. V skratke by som povedala, že je prierezom celej výskumnej a bádateľskej činnosti nášho pracoviska, Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, ktorý sa už viac ako 60 rokov venuje skúmaniu poľnohospodárskych plodín. Návštevníci sa dozvedia, prečo sú rastliny choré a ako ich „vyšetrujeme“ a aká je reč génov. Tiež sa dozvedia, aký je význam pestovania rastlín v skúmavkách a že aj buriny majú svoj význam na poli i v záhrade. Ukážeme im, že chémia môže byť zábavná a farebná a tiež ako „vylepšujeme“ rastliny, vysvetlíme, že pôda je živá a nielen pôda, ale aj voda sú veľmi dôležité pre život rastlín. Hosťom predstavíme i naše polia s liečivými a energetickými rastlinami, budeme ich fascinovať makom, farebnými pšenicami alebo špaldou, či živými technológiami. Program bude ozaj bohatý, pretože okrem prehliadky rastlín návštevníci budú môcť vyskúšať aj niektoré naše prístroje, ochutnať z bylinkových čajov alebo zdravých obilných dobrôt. A na záver, každý hosť si domov odnesie darček vo forme liečivej bylinky.

Z. V. Č.: V programe sa spomína výsadba ovocného stromčeka starej krajovej odrody jablone (Malus domestica Borkh). Aký je význam?

M. HAVRLENTOVÁ: Akciu „Deň fascinácie rastlinami“ organizujeme už tretí krát. Vždy sme pri tejto príležitosti vysadili nejaký zaujímavý tradičný slovenský strom. Ako pamiatku na danú akciu fascinácie rastlinami, ale aj z úcty k rastlinám a ich nenahraditeľným hodnotám pre človeka i životné prostredie. Tento rok sme zvolili starú odrodu jablone s názvom Jadernička moravská. Kedysi sa pestovala v našich sadoch a záhradách. Je to neskorá odroda s plodmi žltej farby, šťavnatej, mierne korenistej chuti, vhodná na priamy konzum, ale aj na výrobu tekutých alkoholických produktov.

Z. V. Č.: Projekt ponúka pohľad na tradičné a netradičné poľnohospodárske rastliny. Aký je medzi nimi rozdiel a čo predstavujú pre užívateľov?

M. HAVRLENTOVÁ: Rozdielov medzi tradičnými a netradičnými plodinami je veľmi veľa. Otázkou vlastne je aj to, čo je tradičné a čo už je považované za netradičné, že?

Každopádne, netradičné poľnohospodárske rastliny sú v našom ponímaní tie, ktoré v sebe nesú istú nadhodnotu. Napríklad netradičnými sú novo vyšľachtené pšenice s netradičnou farbou semena, ktorá môže byť modrá, fialová alebo purpurová. Obsahuje prírodné farbivá a tie majú výrazné antioxidačné vlastnosti. Netradičnou na našich poliach je aj konopa siata. Je to síce tradičná poľnohospodárska rastlina, ktorá sa kedysi na našich poliach úspešne pestovala, ale vďaka rôznym okolnostiam z našich polí vymizla a teraz sa k nej znovu vraciame ako k unikátnej plodine s obrovským množstvom benefitov pre človeka, pôdu i ovzdušie.

klasy

Z. V. Č.: Ako je to s pestovaním rastlín v skúmavkách?

M. HAVRLENTOVÁ: Pre výskumné, ale aj pre prax, je pestovanie rastlín v in vitro podmienkach („v skúmavkách“) veľmi dôležité. Pre nás výskumníkov je prínos tejto metódy hlavne v tom, že rastliny si takýmto spôsobom vieme vypestovať kedykoľvek počas roku, nielen v sezóne, a tak s nimi rôbiť rôzne experimenty. Rastliny sú nám takto celoročne dostupné a využiť môžeme nielen celú rastlinu, ale aj rôzne jej časti, ktoré môžeme takto pestovať samostatne a vytvárať tzv. kalusové kultúry s veľmi vysokým obsahom rôznych zaujímavých látok, ktoré sa v rastline vyskytujú. Ďalšou výhodou je, že si ich takýmto spôsobom vieme namnožiť, obzvlášť ak ide o veľmi vzácne rastliny a chúlostivé na vonkajšie klimatické podmienky, či škodcov. Tiež si takto zo semienka vieme vypestovať rastlinku, ktorá by nám z rôznych dôvodov v pôde nevyklíčila. V skúmavke sú totiž sterilné podmienky a rastlina je pestovaná akoby v bavlnke. Pravdaže, následne ju „otužujeme“ a adaptujeme na reálne vonkajšie prostredie.  

Z. V. Č.: Môžete nám priblížiť problematiku genetických zdrojov rastlín a Génovej banky Slovenskej republiky?

M. HAVRLENTOVÁ: V roku 1996 vznikla Génová banka SR ako technické zariadenie pre uchovávanie semien genetických zdrojov rastlín. Zabezpečuje monitorovanie, zhromažďovanie, hodnotenie, štúdium, identifikáciu a uchovávanie genetických zdrojov kultúrnych druhov rastlín. Jej činnosť vychádza z cieľov a potrieb Národného programu ochrany genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo na roky 2015 až 2019 a je v súlade so zákonom. Génová banka uchováva viac ako 21 000 vzoriek semien rôznych rastlinných druhov, odrôd a kultivarov rastlín. Pravidelne sa kontroluje klíčivosť semien, pretože musia byť udržiavané v životaschopnom stave. Význam genetických zdrojov rastlín je nepopierateľný. Rastliny nás živia, majú svoj význam pre životné prostredie, sú pre nás zdrojom rôznych priemyselných surovín ako drevo, papier, textílie... Rastliny sú odkázané na podmienky vonkajšieho prostredia, výrazné zmeny počasia, ale aj ľudský činiteľ svojou neuváženou činnosťou, môžu spôsobiť až vyhynutie niektorých rastlinných druhov. Rovnako tak môžu niektoré staré odrody obilnín, strukovín alebo olejnín vymiznúť najprv z našich polí a neskôr aj zo záhrad, lebo ich prekonajú nové moderné odrody. Tieto materiály však môžu byť zdrojom nejakých zaujímavých vlastností, napr. odolnosti voči niektorým chorobám, vysokým obsahom niektorých zaujímavých látok, zaujímavou morfológiou a tak sa vďaka uchovávaniu semien môžeme k týmto rastlinám vrátiť a využiť ich napr. v rôznych experimentoch alebo na tvorbu nových rastlinných druhov (šľachtenie).

Z. V. Č.: Súčasťou NPPC – VÚRV v Piešťanoch je aj šľachtenie nových odrôd, napr. pšenice, ovsa a maku. Ako sa novo vyšľachtené odrody uplatňujú v praxi?

M. HAVRLENTOVÁ: Uplatnenie novo vyšľachtených slovenských poľnohospodárskych rastlín v priestore slovenského poľnohospodárstva treba chápať komplexne. Toto uplatnenie má svoje obrovské výhody, ale aj limity. O limitoch nechcem rozprávať, nie aby som ich úmyselne zatajila, ale je to o tlaku rôznych spoločností, záujmových organizácií a podobne. Výhody a zmysel tvorby nových, moderných rastlín je hlavne v tom, že takéto rastliny priamo reflektujú na podmienky prostredia a požiadavky spoločnosti. Ak sa v zvýšenej miere vyskytujú isté zdravotné problémy, napr. srdcovo-cievne ochorenia stúpajú z dôvodu konzumácie potravín s nižšou nutričnou hodnotou, vytvorenie odrody ovsa siateho s vyšším obsahom potravinovej vlákniny alebo jej zložky beta-glukánu prináša do stravy chýbajúce zložky. Rovnako tak pri zvýšenom riziku stresových situácií na človeka je riešením konzumácia výrobkov zo pšenice so zvýšeným obsahom prírodných antioxidantov, pre zvýšené riziko osteoporózy semeno maku s vyšším obsahom vápnika... A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Nové odrody lepšie reagujú na meniace sa podmienky prostredia, obdobia sucha, tlak rôznych škodcov, majú aj svoju zvýšenú nutričnú hodnotu a tak je o ne záujem u pestovateľov a spracovateľov. Často však viac za hranicami Slovenskej republiky, ako u nás doma...  

pestovanie

Z. V. Č.: Pôda predstavuje pre rastliny životne dôležité prostredie. Čo všetko treba pri výbere pôdy brať do úvahy?

M. HAVRLENTOVÁ: Pôda ako základ životného prostredia je obmedzený a neobnoviteľný prírodný zdroj. Doslova sa stáva limitujúcim faktorom ďalšieho rozvoja ľudskej spoločnosti. Je zásobárňou vody pre suchozemské rastliny a mikroorganizmy, je filtračným a čistiacim prostredím, cez ktoré prechádza voda, spolupodieľa sa na kolobehu mnohých dôležitých látok ako je uhlík, dusík a iné. Pôda veľmi výrazne, spolu s inými faktormi, vplýva na kvalitu rastlín, ktoré na nej rastú. Preto je treba dbať na správny výber pôdy a správnu starostlivosť. Dôležitými charakteristikami pôdy je zloženie základných minerálnych prvkov ako je dusík, draslík a horčík, množstvo dusíka vo forme organickej hmoty (humus), dôležité je aj pH pôdy, aby mal transport živín z pôdy do rastliny svoje opodstatnenie. V neposlednom rade, aj senzorické zhodnotenie pôdy je dôležité, to znamená jej farba alebo štruktúra.

Z. V. Č.: Ďakujeme za rozhovor a všetkým návštevníkom prajeme neopísateľný zážitok pri objavovaní nepoznaných zákutí rastlinnej ríše...


 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: archív Michaely Havrlentovej
 

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - zima
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
PF 2018
brožúra Veda v Centre 2015
TVT 2017 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Červená krvinka dokáže spraviť okruh celého vašeho tela za 20 sekúnd.