Rast nezmiešaných bukových porastov s rozdielnym manažmentom

14. feb. 2018 • Pôdohospodárske vedy

Rast nezmiešaných bukových porastov s rozdielnym manažmentom

Lesný porast v priebehu vývoja zaznamenáva rôzne zmeny, ktoré odborníci najčastejšie vyjadrujú prostredníctvom kvantitatívnych parametrov (napr. počet stromov, hrúbka, výška, objem jedincov), resp. odvodených veličín (kruhová základňa, zásoba, prírastky a pod.).

„Z pohľadu výchovy porastov je určujúcou predovšetkým jej včasnosť. Podľa údajov z literatúry sa v závislosti od ďalších prírodných a stanovištných faktorov odporúča začať s výchovou bukových porastov už v štádiu mladín (Réh 1968, Jurča, Chroust 1973, Korpeľ et al. 1991, Tufekcioglu et al. 2005), resp. najneskôr v žŕdkovinách (Štefančík 1974). Známe sú však aj experimenty, keď sa s výchovou začalo až vo fáze žrďovín (Štefančík 1974, Klädtke 1997). Výsledky dlhodobých sledovaní ukázali, že oneskorenou, ale systematickou a intenzívnou výchovou bukových porastov možno dosiahnuť požadovanú kvantitatívnu produkciu, pričom však záleží od spôsobu výchovy, resp. druhu prebierky (Štefančík 2013). V tejto súvislosti Šebík, Polák (1990) na základe syntézy prebierkových pokusov uskutočnených v bukových porastoch najmä v zahraničí, konštatovali, že objemová produkcia pri výchove úrovňovou prebierkou je približne rovnaká ako v porastoch so slabou alebo silnou podúrovňovou prebierkou. Novšie výsledky vyhodnotenia dlhodobých pokusov (Pretzsch 2005, Štefančík 2015) to viac-menej potvrdili,“ uvádza doc. Ing. Igor Štefančík, CSc. z Národného lesníckeho centra – Lesnícky výskumný ústav Zvolen vo svojom príspevku Rast nezmiešaných bukových porastov s rozdielnym manažmentom, ktorý vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.

Cieľom výskumu, ktorého časť výsledkov je prezentovaných v tomto príspevku, bolo zistiť a porovnať zmeny vybraných znakov kvantitatívnej produkcie bukových porastov dlhodobo (vyše 50 rokov) vychovávaných rozdielnymi prebierkovými metódami. Objektom výskumu bolo 7 sérií trvalých výskumných plôch (TVP) a v rámci nich 23 čiastkových plôch založených v rokoch 1959 – 1969 prof. Ing. Ladislavom Štefančíkom, DrSc., v prirodzene obnovených rovnorodých bukových porastoch Slovenska, ktoré boli v dobe ich založenia v rastovej fáze žŕdkovín až žrďovín.

„Do založenia sérií TVP sa na plochách nevykonali takmer žiadne výchovné zásahy. Pokiaľ sa do porastov zasiahlo, išlo iba o pomiestny slabý zásah takmer výlučne do podúrovne formou tzv. túlavej ťažby (Štefančík 1974). Na všetkých čiastkových plochách sa číslovaním registrujú všetky žijúce stromy s hrúbkou d1,3 3,6 cm a väčšou, resp. ktoré v priebehu meraní dosiahli uvedenú hrúbku, tzv. registračnú hranicu,“ uvádza autor príspevku.

Základné kvantitatívne charakteristiky (kruhová základňa, objem hrubiny, celková produkcia) bukových porastov zistené po vyše 50-ročnom výskume prezentujú obr. 1 až 3:

Obr. 1: Hodnoty kruhovej základne hlavného bukového porastu zistené v rokoch 2012 – 2016. Vysvetlivky: 0 – kontrolná plocha bez zásahov, C – plocha so silnou podúrovňovou prebierkou, H, H2 – plochy s úrovňovou voľnou prebierkou a 5 ročným, resp. 10 ročným prebierkovým intervalom.Obr. 1: Hodnoty kruhovej základne hlavného bukového porastu zistené v rokoch 2012 – 2016. Vysvetlivky: 0 – kontrolná plocha bez zásahov, C – plocha so silnou podúrovňovou prebierkou, H, H2 – plochy s úrovňovou voľnou prebierkou a 5 ročným, resp. 10 ročným prebierkovým intervalom.

„Najvyššie hodnoty kruhovej základne (obr. 1) sa dosiahli na kontrolných plochách (plochy 0), a to v rozpätí 42,7 – 48,0 m2.ha-1. Naopak najnižšie hodnoty sa zaznamenali na plochách s úrovňovou voľnou prebierkou (30,5 – 39,7 m2.ha-1). Na plochách so silnou podúrovňovou prebierkou (plochy C) boli hodnoty vždy vyššie ako na plochách s úrovňovou voľnou prebierkou (plochy H). Táto skutočnosť sa potvrdila aj pri objeme hrubiny (obr. 2) a vo väčšine prípadov aj pri celkovej objemovej produkcii (obr. 3). To je dôsledok spôsobu výchovy, keď pri silnej podúrovňovej prebierke sa väčšinou prvými dvoma až troma zásahmi odstránili stromy podúrovne, ktoré ešte nenadobudli väčšie dimenzie. Naopak, pri aplikovaní úrovňovej voľnej prebierky sa počas celého obdobia výchovy v rámci pozitívneho výberu odstraňovali aj hrubšie úrovňové jedince, a to v prospech nádejných, resp. cieľových stromov. Tým zákonite kvantitatívne veličiny (kruhová základňa, objem hrubiny) dosiahli vždy nižšie hodnoty, a to aj v porovnaní s kontrolnými plochami bez zásahu (obr. 1 až 3),“ bolo konštatované v príspevku.

Obr. 2: Hodnoty objemu hrubiny hlavného bukového porastu, zistené v rokoch 2012 – 2016.Obr. 2: Hodnoty objemu hrubiny hlavného bukového porastu, zistené v rokoch 2012 – 2016.

Obr. 3: Celková produkcia bukových porastov (podľa objemu hrubiny) zistená v rokoch 2012 – 2016.Obr. 3: Celková produkcia bukových porastov (podľa objemu hrubiny) zistená v rokoch 2012 – 2016.

Príspevok Rast nezmiešaných bukových porastov s rozdielnym manažmentom uvádza časť výsledkov, ktoré sa dosiahli pri výskume prebierok v bukových porastoch na Slovensku, ktorý sa systematicky uskutočňuje od roku 1958, teda takmer 60 rokov. „Zámerom tejto práce bolo porovnanie vybraných kvantitatívnych parametrov (kruhovej základne, objemu hrubiny a celkovej objemovej produkcie) bukových porastov po aplikovaní dvoch rozdielnych prebierkových metód. Na jednej strane to bola úrovňová voľná prebierka, ktorá predstavuje selektívny spôsob výchovy zameranej na najkvalitnejšie jedince porastu (nádejné a cieľové stromy). Na druhej strane sme porovnávali silnú podúrovňovú prebierku, ktorá prestavuje viac menej hromadnú výchovu porastov bez cieľavedomej orientácie na individuálnu pomoc najkvalitnejším jedincom. Ukázalo sa, že z hľadiska kvantitatívnej produkcie sledovaných parametrov boli vo veku porastov 83 až 105 rokov vyššie hodnoty v porastoch, kde sa aplikovala silná podúrovňová prebierka, a to aj napriek skutočnosti, že na plochách s týmto druhom prebierky bol najnižší počet jedincov,“ uzavrel doc. Ing. Igor Štefančík, CSc.

Tento príspevok vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 s názvom Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.

 

Odborný garant textu: doc. Ing. Igor Štefančík, CSc. z Národného lesníckeho centra – Lesnícky výskumný ústav Zvolen

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj informácií: NLC

Foto: NLC

Ilustračné foto: Pixabay.com /EvgeniT/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
Noc výskumníkov 2018
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Hlavným hýbateľom výskumu kvarkovo-gluónovej plazmy je experiment.
Zistite viac