Prvé pokusy robili stredoškoláčky na pražskej univerzite

28. jan. 2018 • Biologické vedy

Prvé pokusy robili stredoškoláčky na pražskej univerzite

Tatiana Mečiarová a Vanesa Šimková uspeli na Festivale vedy a techniky s témou „Vnútrobunkový mechanizmus využitia flavonoidov v reakcií na oxidačný stres rastlín“. Prinieslo im to postup na medzinárodnú súťaž, ale najmä cennú skúsenosť, ktorá ich ešte viac pritiahla k vede.

Obidve stredoškoláčky navštevujú tretí ročník na Spojenej škole v Novákoch a vybrali si odbor biotechnológia a farmakológia. Vo voľnom čase rady pozerajú seriály, čítajú knihy alebo ako tvrdia, len tak oddychujú. Zapájajú sa do rôznych súťaží a olympiád. V štúdiu by chceli pokračovať aj po strednej škole. Vanesa plánuje študovať biotechnológiu a genetické inžinierstvo na Univerzite Palackého v Olomouci a Tatiana by chcela študovať molekulárnu biológiu a genetiku na Masarykovej univerzite v Brne. Prezradili, že by raz obidve chceli skončiť ako vedkyne, ale uvidia, čo si pre ne budúcnosť prichystá.

M. HUCÁKOVÁ: Čomu ste sa venovali vo svojej práci a prečo ste si zvolili práve túto tému?

TATIANA a VANESA: Vo svojej práci sme sledovali vplyv oxidačného stresu na flavonoidy – rastlinné farbivá – v našej pokusnej rastline. Túto tému sme si vybrali preto, že problematika oxidačného stresu je v súčasnosti intenzívne skúmaná najmä v spojitosti s ľudským organizmom a my sme chceli zistiť ako bude oxidačný stres vplývať na rastliny, ktoré obsahujú flavonoidy, čo sú známe antioxidanty.

M. H.: Čo je to oxidačný stres a aké sú jeho príčiny?

TATIANA a VANESA: Každý organizmus prirodzene tvorí častice s jedným alebo viacerými nespárenými elektrónmi. Tieto častice sa nazývajú voľné radikály, sú vysoko reaktívne a v malom množstve sú neškodné. Keď sa však v organizme premnožia, vzniká nerovnováha a tá spôsobí stav, ktorý označujeme ako oxidačný stres. Zvýšené množstvo voľných radikálov v organizme môže byť spôsobené zlým životným štýlom, znečisteným životným prostredím alebo aj niektorými baktériami. My sme u našich rastlín vyvolávali oxidačný stres oxidačnými činidlami, ako je peroxid vodíka, železitá soľ alebo dusičnan amónny.

M. H.: Na svoj výskum ste si vybrali jeden modelový organizmus. Prečo práve tento a ako ste robili jeho pozorovanie?

TATIANA a VANESA: Za modelový organizmus sme si zvolili rastlinu Tradecantia pallada. Vybrali sme si ju preto, že prirodzene produkuje antioxidanty – flavonoidy v listoch, ale aj preto, že je možné pestovať ju v hydroponických podmienkach – teda vo vodnom roztoku, do ktorého sme mohli pomerne jednoducho a presne dávkovať zaťažujúce chemikálie. Počas pokusov sme pozorovali, ako rastliny prosperujú, hodnotili sme prírastky koreňového balu i listov. V extraktoch z listov sme fotometricky stanovovali koncentráciu antokyanínov a pomocou konfokálneho mikroskopu sme pozorovali, kde sa tieto farbivá lokalizujú v rastlinných bunkách. Pozorovania a analýzy sme robili najmä u nás v Spojenej škole v Novákoch, ale niektoré pokusy sme si vyskúšali aj na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.

M. H.: K akým výsledkom ste dospeli?

TATIANA a VANESA: Dospeli sme k záveru, že oxidačný stres znižuje vitalitu rastlín. Zaťažované rastliny chradli rýchlejšie, mali bledšie listy, tenšie korienky a viac vyschnutých listov ako nezaťažované rastliny. Tiež sme zistili, že rôzne oxidačné činidlá pôsobia na rastlinu rôznymi spôsobmi. Peroxid spôsobil, že sa flavonoidy v bunke rozložili a oxidačný stres vyvolaný železitou soľou prinútil rastlinu brániť sa, a tak presunula flavonoidy z vakuoly do bunkovej steny. Toto však nie je jediný spôsob ktorým sa rastlina bránila. V koreňoch sa vytvorili Caspariho prúžky, štruktúry podobné korku, ktoré zabraňujú prenikaniu niektorých škodlivých látok do vyšších častí rastliny. Tieto výsledky môžu pomôcť napríklad pri vývoji „super rastliny“ bohatej na flavonoidy, z ktorej by sa dali tieto farbivá extrahovať a podávať ľuďom ako súčasť prevencie pred ochoreniami spôsobenými práve oxidačným stresom.

M. H.: V závere rozhovoru dievčatá prezradili, že by chceli na tomto výskume v budúcnosti pokračovať a možno tak raz budú stáť za objavom „super rastliny“, o ktorej zatiaľ môžu iba predpokladať, že by mohla existovať. Budeme držať palce, nech sa to podarí a želáme veľa ďalších úspechov vo všetkých oblastiach života.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: z archívu Tatiany a Vanesy

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Prechod VK na VND - zima
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2017
TVT 2017 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Chemické prvky okrem pár z nich vznikali a vznikajú iba prostredníctvom jadrových reakcií.
Zistite viac