Projekt Eurolargecarnivores chce pomôcť pri návrate psov na salaše


Projekt Eurolargecarnivores chce pomôcť pri návrate psov na salaše

Nakoľko s prichádzajúcou jarou začína sa aj sezóna pasenia oviec, dobré ovčiarske psy môžu pomôcť pri ochrane stáda pred šelmami. Počas pastvy sú stáda v horských oblastiach vystavené riziku útokov šeliem. Pastierske psy, ale i elektrické ohradníky sú účinné spôsoby, ako stáda chrániť. Strážne psy však na salašoch skončili priviazané na reťaziach, alebo ich nahradili malé psy tzv. „zavraciaky“. Po návrate veľkých šeliem do našej prírody sa na salaše musia vrátiť i mohutné strážne psy bez reťazí. O  rozšírenie tohto tradičného spôsobu ochrany sa snaží aj projekt Eurolargecarnivores.

O projekte

Zaviesť v Európe manažment veľkých šeliem ako aj ich ochranu na populačnej úrovni nebude vôbec jednoduché, keďže medzi jednotlivými krajinami sú miestami veľmi výrazné rozdiely v legislatíve, socio-ekonomických podmienkach, v prístupoch v manažmente, v statuse ochrany, v rozdielnej akceptácii veľkých šeliem a pod.

Cieľom projektu EUROLARGECARNIVORES je zlepšiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti ochrany a manažmente veľkých šeliem v Európe na populačnej úrovni. Aktivity projektu sú zamerané na posilnenie povedomia autorít na lokálnej i národnej úrovni, aktívne zapojenie kľúčových zainteresovaných skupín a rozvinutie cezhraničnej interdisciplinárnej spolupráce prostredníctvom komunikačných nástrojov prispôsobených na geografické a kultúrne podmienky.

Aktivity majú prispieť k porozumeniu záujmových skupín stratégiám populačne orientovanej ochrany veľkých šeliem. Projekt má okrem iného zabezpečiť aj výmenu skúseností medzi jednotlivými krajinami a medzi dotknutými záujmovými skupinami a to napr. v oblasti ochrany hospodárskych zvierat, či v koncepte turizmu a pod.. Projekt má okrem zberu dát, informácií, príkladov dobrej praxe a realizovaných projektov priniesť komplexný prehľad EÚ vedomostí k danej téme. Jedným z cieľov je aj zriadenie a podpora celoeurópskych sietí a vytvorenie výmennej platformy pre expertov EÚ na veľké šelmy, záujmové skupiny a širšiu verejnosť.

Ilustračný obrázok medveďa (zdroj:http://slovakia.panda.org/projekty/eurolargecarnivores/)

Ako je to s tradíciou ochrany stád psami

Kedysi sa ovce kvôli mäsu a vlne chovali i okolo Bratislavy či Nitry. S valachmi prišla tradícia horského pasenia s dôrazom na využitie mlieka. Na salašoch v horách však nesmeli chýbať správne vycvičené pastierske psy. Tie dokázali ovce ochrániť pred vlkmi či medveďmi.

 „Tradícia ochrany stád psami u nás zanikla asi v polovici 20. storočia, kedy sa z prírody takmer vytratili veľké šelmy. Ľudia ich hubili a nevnímali, že sú súčasťou prírody. Vďaka zmenám v postoji k ochrane prírody sa šelmy postupne vracajú na niekdajšie územia a dá sa očakávať, že konflikty medzi nimi a pasúcim sa dobytkom budú pribúdať. Treba sa preto vrátiť aj k tradičnej a účinnej ochrane a spojiť ju s  modernými prostriedkami. Na salašoch by nemali chýbať vycvičené pastierske psy v kombinácii so správne postavenými elektrickými ohradníkmi okolo košiarov,“ hovorí Jerguš Tesák, odborník na šelmy z WWF Slovensko.

Túto nedeľu (5.5.) vyháňajú ovce na pašu aj na salaši Zbojská v Pohronskej Polhore a Jerguš Tesák bude pritom, aby prezentoval  ovčiarom a verejnosti osvedčené spôsoby na ochranu stád.

Hlavná sezóna pasenia oviec sa začína u nás tradične okolo sviatku sv. Juraja (24. apríla), a podľa počasia trvá aj do sv. Martina (11. novembra). Začiatok tak spadá práve do obdobia, kedy vo vlčích svorkách pribúdajú mláďatá, čo je spojené so zvýšenými nárokmi na korisť. Navyše, útok na nechránené ovce je pre dorastajúce mláďatá dobrou školou lovu.

strážny pastiersky pes (autor: Mark Schulman,WWF)

Výskumu vlkov a veľkých šeliem sa dlhodobo na Slovensku venuje Slavomír Finďo zo Štátnej ochrany prírody SR (predtým z Národného lesníckeho centra). Skúmal i prípady útokov na ovce a potvrdzuje, že príčinou je slabá ochrana salašov.

Na Slovensku sa ovce väčšinou pasú na otvorených priestranstvách bez oplotenia. Pastierske psy na salašoch síce prežili, ale väčšinou sú priviazané na reťazi. Pastierov tak síce varujú pred príchodom menej odhodlaných útočníkov, no skutočným útokom medveďa či vlka nedokážu zabrániť. Keď sa vlk či medveď dostane bližšie k  farme, psy priviazané na reťaziach väčšinou stíchnu, pretože si uvedomia, v akej sú obrovskej nevýhode. Ak nie sú voľní, nedokážu vytvoriť ´ochrannú formáciu´. Ak by to mohli urobiť, vlci si väčšinou uvedomia potenciálne nebezpečenstvo a útok si rozmyslia. Pre vlkov je dôležité vyhnúť sa zraneniam a udržať sa v dobrej kondícií, pretože v divočine každé zranenie môže znamenať smrť,“ vysvetľuje Finďo.

Spolupracoval i s farmármi, ktorým pomáhal s výchovou kvalitných šteniat. Dnes tak už v oblasti stredného Slovenska stráži ovce asi 60 vycvičených pastierskych psov.

A aké majú byť správne vycvičené pastierske strážne psy?

Musia v prvom rade vyrastať spolu s ovcami, aby ich pokladali za najbližšie bytosti, ovciam nesmú ubližovať a dôležité je, aby neohrozovali ani návštevníkov farmy či salaša. O návrat tejto tradície sa snaží i  projekt EUROLARGECARNIVORES. Na projekte spolupracuje 18 európskych krajín. Má ambíciu otvárať kontroverzné témy spolužitia ľudí so šelmami, vytvoriť priestor pre komunikáciu rôznorodých skupín a podporovať šírenie úspešných riešení na ochranu hospodárskych zvierat a na predchádzanie konfliktov so šelmami.

Po psoch sú druhým pilierom dobrej ochrany salašov elektrické ohradníky, ktoré nielen bránia ovciam či kravám v úteku, ale najmä bránia vniknutiu šeliem.

Ohradníky musia spĺňať viacero podmienok, napríklad je dobré použiť viac ako jedno drôtené lanko, čo je však pre farmárov vyššia investícia. V krajinách, kde chcú chrániť šelmy i farmárov túto formu prevencie dotujú, napríklad v Taliansku či Francúzsku,“ hovorí Jerguš Tesák. A dodáva, že tretím dôležitým pilierom sú samotní pastieri. „Potrebujeme pastierov, ktorí sú spoľahliví a majú k tejto práci vzťah. To je však problém, pretože o túto prácu u nás nie je veľký záujem. Preto je dôležitá podpora vzdelávania v týchto profesiách na stredných odborných školách.“

 

Informácie poskytla: Andrea Settey Hajdúchová

Uverejnila a redigovala: MI, NCP VaT pri CVTI SR

Ďalšie zdroje:

Viac o projekte EUROLARGECARNIVORES: http://slovakia.panda.org/projekty/eurolargecarnivores/Viac o príbehu Slavomíra Finďa: https://www.eurolargecarnivores.eu/sk/map/Podrobnú publikáciu o ochrane hospodárskych zvierat pred šelmami nájdete na webe:
http://slovakia.panda.org/?uNewsID=346530 

Viac o podujatí v Zbojskej, ktoré začína 5. 5. 2019 od 11.00 hod.: http://www.zbojska.sk/

________________________________________________________________________________

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových nezávislých organizácií ochrany prírody. Vo svete má 5 miliónov podporovateľov a zastúpenie vo viac ako 150 krajinách sveta. Snahou WWF je prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Venuje sa ochrane biologickej rozmanitosti Zeme, ochrane ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov. Podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov, znižovanie znečistenia a nadmernej spotreby. Na Slovensku sa WWF sústredí na ochranu lesov, vôd a veľkých šeliem. Realizuje programy zamerané na záchranu prirodzených starých lesov a pralesov a podporu prírode blízkeho lesného hospodárstva. Presadzuje zelené vodohospodárske opatrenia, zavádzanie opatrení na zmiernenie konfliktov veľkých šeliem s človekom a budovanie migračných koridorov zvierat.

 

 

 

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
FVF 2019
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
Veda v Centre
TVT 2018 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Čínska ľudová báj hovorí, že čaj objavil čínsky cisár Šen-nung pred 5 000 rokmi.
Zistite viac