Proces in vitro oplodnenia v praxi


Proces in vitro oplodnenia v praxi

V poslednej dobe bola zaznamenaná neustále rastúca sterilita obyvateľstva, čiže neschopnosť počať potomka prirodzenou cestou. V minulosti bolo neplodné každé desiate manželstvo. V dnešnej dobe je to už každé piate. Proces in vitro oplodnenia (IVF) sa využíva v biotechnológiách či oblasti výskumu. Jeho uplatnenie odborníci nachádzajú napríklad pri vývoji nových antikoncepčných metód. Procesom in vitro oplodnenia v praxi (Process of in vitro fertilisation in practice) sa vo svojej práci zaoberá Barbora Loncová a jej školiteľ Michal Benc, Katedra botaniky a genetiky, Fakulta prírodných vied UKF v Nitre.

Zameriavajú sa na metodiku spoločnej kultivácie pohlavných buniek v procese in vitro oplodnenia, ktorá je kľúčovou a často využívanou metodikou v praxi, v oblasti výskumu, ale aj ako konvenčná metóda v medicínskej praxi. „Našim cieľom bolo úspešné zvládnutie technicky náročných postupov IVF laboratórneho modelu myši CD–1 IGS s cieľom využiť danú metodiku v nadväzujúcich prácach. Z celkového množstva 45 ovulovaných oocytov, ktoré sme izoláciou získali, sa nám podarilo oplodniť v in vitro podmienkach 22 oocytov, čo predstavuje úspešnosť oplodnenia 49 %. Do štádia blastocysty sa následnou kultiváciou dostalo 20 oplodnených oocytov, čo predstavuje celkový podiel 91 %, zo všetkých oplodnených oocytov. Úspešné dosiahnutie štádia blastocysty demonštruje zvládnutie všetkých použitých metodík, počnúc hormonálnou stimuláciou, prípravou médií, získavania pohlavných buniek, techniku in vitro oplodnenia, až po samotnú kultiváciu získaných embryí,“ uvádzajú autori.

Oplodnenie in vitro sa podľa nich využíva v aplikovanom a základom výskume, ale aj v praxi. Ako príklad využitia uvádzajú produkciu embryí v podmienkach in vitro, ktorého cieľom je riešenie problematiky neustále rastúcej neplodnosti alebo zvýšenie reprodukcie hospodárskych zvierat. „Metodiky in vitro oplodnenia umožňujú dosiahnutie veľkého množstva oplodnených oocytov a z nich získaných embryí. Tie sa po prenose do tela príjemkýň vyvíjajú ako životaschopné jedince.“

Podľa autorov tejto práce existuje viacero techník IVF, ktoré sa využívajú podľa potrieb. Hlavnými faktormi, ktoré rozhodujú o použití konkrétnej metodiky, sú najmä kvalita a množstvo pohlavných buniek u muža, ale aj u ženy, prípadne sú zohľadňované iné aspekty, ktoré bránia počatiu prirodzenou cestou. „V oblasti výskumu je zase dôležité, pre aké výskumné potreby získané embryá budú slúžiť. Medzi konvenčne najčastejšie využívané metodiky patrí najmä metodika ICSI (IntraCytoplasmic Sperm Injection) a metodika spoločnej kultivácie pohlavných buniek, ktorá sa používa v prípadoch, kedy sú spermie schopné preniknúť do oocytu bez cudzej pomoci. Práve metodikou spoločnej kultivácie pohlavných buniek sa zaoberáme ďalej.“

Autori práce sú presvedčení, že zvýšenie pravdepodobnosti úspešného oplodnenia a vznik gravidity môžu dosiahnuť tak, že do maternice prenášajú naraz viac embryí. „Z praxi na klinikách umelej reprodukcie štatisticky vyplýva, že na to, aby sme získali z in vitro kultivácie ideálne dve embryá vhodné na transfer do príjemkyne, potrebujeme na začiatku v priemere päť až sedem folikulov tesne pred ovuláciou. Za prirodzených podmienok tento počet u žien nezískame. Preto, ak chceme, aby ovulujúcich folikulov bolo viac, musíme na začiatku cyklu zvýšiť hladinu folikuly stimulujúceho hormónu, ktorý podávame injekčne. Tomuto postupu hovoríme stimulácia rastu folikulov alebo kontrolovaná ovariálna hyperstimulácia.“

Ampulla vajcovodu s viditeľnými ovulovanými oocytmiVzhľadom na výsledky realizátori projektu konštatujú, že proces in vitro oplodnenia bol úspešný a metodicky zvládnutý. „Úspešné dosiahnutie štádia blastocysty demonštruje zvládnutie všetkých použitých metodík, počnúc hormonálnou stimuláciou, prípravou médií, získavania pohlavných buniek, techniku in vitro oplodnenia, až po samotnú kultiváciu získaných embryí. Zdanlivo nižšia úspešnosť samotného oplodnenia mohla byť spôsobená viacerými faktormi. Predpokladáme však, že hlavným dôvodom bola nízka motilita a koncentrácia spermií. Samci boli približne 2 týždne pred samotnou prácou použití na oplodnenie in vivo, avšak toto oplodnenie nebolo úspešné. Nakoľko vtedy použité samice boli hormonálne stimulované a následná izolácia ovuláciu potvrdila, že pravdepodobnou príčinou mohla byť aj vtedy nižšia motilita a koncentrácia spermií týchto samcov, čo potvrdili aj naše výsledky, kedy sme samcov použili na oplodnenie in vitro.“

Vzhľadom k týmto výsledkom možno podľa autorov práce konštatovať, že in vitro metodiky oplodnenia zohrávajú a v budúcnosti naďalej budú zohrávať obrovský význam v procesoch získavania nového potomstva. „Či už pre hospodárske a biotechnologické účely alebo aj na klinikách umelého oplodnenia. Nakoľko pri in vitro metodike oplodnenie, i keď s nižšou úspešnosťou, ale predsa prebehlo, významnou mierou tento výsledok demonštruje opodstatnenosť zavádzania týchto postupov v praxi.“ 

Príspevok vyšiel v rámci zborníka Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. (zborník)

Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.

Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.

 

Informačný a foto zdroj:

https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018 (september 2018)

autori príspevku: Barbora Loncová; Školiteľ: Michal Benc

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /Wikilmages/

Uverejnila: VČ

Hore
Veda v Centre
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Marec mesiac knihy 2019
Prechod VK na VND - jar
TVT 2018 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Analýzy DNA z biol. vzoriek pripisovaných mýtickému obyvateľovi Himalájí patria tamojším medveďom.
Zistite viac