Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Príroda sa vyvíja podľa vlastných pravidiel

Martina Pitlová

ilustračné foto

Dojímavý príbeh starej medvedice s mláďaťom, ktoré práve prvýkrát opustilo brloh, rodinku medveďov preliezajúcu vetrom pováľané stromy v kalamite, či medvede šplhajúce sa za orieškami do korún stáročných borovíc límb. Tieto, ale aj mnohé ďalšie unikátne scény, ktoré zachytili počas troch rokov neúnavnej práce tvorcovia dokumentárneho filmu Nesmrteľný les, si diváci mohli pozrieť v rámci piateho ročníka Festivalu vedeckých filmov – FVF 2018.

Do diskusie po premietaní filmu pozvanie prijali Ing. Karol Kaliský, lesník, ekológ, ochranár, jeden z tvorcov filmu Nesmrteľný les a doc. Ing. Michal Wiezik, PhD., ekológ, vedec a pedagóg, pôsobiaci na Katedre aplikovanej ekológie na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.

Divočina v Kôprovej doline

Tvorcovia trilógie Tajomné Karpaty považujú Tatry za fascinujúci ostrov divočiny, ktorý ponúka neuveriteľne rozmanité príbehy zo života ich divokých obyvateľov. Z tohto dôvodu sa rozhodli počas troch rokov vyrobiť nie jeden, ale rovno tri filmy, každý z iného prostredia: vysoké hory, prastaré lesy a voda by spoločne mali priniesť komplexný pohľad na tatranskú divočinu. Diváci sa na premietaní filmu počas FVF 2018 mohli kochať nádhernými scenériami a unikátnymi zábermi prírody, no s výberom lokality pre film Nesmrteľný les to na začiatku nebolo také jednoduché. Karol Kaliský divákom v diskusii prezradil, že so spoluautormi filmu hľadali v rámci Tatranského národného parku (TANAP-u) miesto, na ktorom by mohli ukázať prírodu, ktorá sa ešte skutočne vyvíja podľa svojich vlastných pravidiel. „Bolo to náročné, keďže vplyv človeka je aj na tatranské prostredie enormný, no podarilo sa nám nájsť prales v Kôprovej doline. Jedným z dôvodov, prečo sme sa rozhodli nakrúcať práve na tomto konkrétnom mieste ukrytom pod ochranou mohutného Kriváňa  je aj prítomnosť unikátneho limbového lesa.“ V tomto lese sú stovky stromov starších ako 500, niektoré môžu mať aj viac ako 1 000 rokov. „Na rozdiel od vysokohorského prostredia či filmovania pri rieke nie je v lese možné pozorovať divoké zvieratá na väčšie vzdialenosti. Preto filmovanie v tomto prostredí bolo pre nás veľkou výzvou. Dali sme si za cieľ ukázať vzácne druhy, ako sú medvede a rysy v situáciách, ktoré sa doteraz nikomu v našich podmienkach nepodarili zachytiť na kameru. A sme veľmi radi, že počas troch rokov práce v teréne sa nám nakoniec podarilo nasnímať všetky kľúčové scény, ktoré sme si predsavzali.“ Diváci filmu tak mohli vidieť dojímavý príbeh starej medvedice s mláďaťom, ktoré práve prvýkrát opustilo brloh, rodinku medveďov preliezajúcu vetrom pováľané stromy v kalamite, či medvede šplhajúce sa za orieškami do korún stáročných borovíc límb.

Jedným z dôvodov, prečo sa autori filmu rozhodli nakrúcať v Kôprovej doline je aj prítomnosť unikátneho limbového lesa
Jedným z dôvodov, prečo sa autori filmu rozhodli nakrúcať v Kôprovej doline je aj prítomnosť unikátneho limbového lesa

Nesmrteľnosť lesa

Jednou z  úvah v diskusii bolo, či je pre prírodu lepšie, keď človek do nej zasahuje tým, že sa o ňu stará a ochraňuje ju, alebo ju treba nechať žiť „vlastným životom“. Posolstvo z filmu hovorí, že les, ktorý je na Zemi milióny rokov, je schopný sám prispôsobiť si život podľa dostupných podmienok a ostáva nesmrteľný, no príroda nesmrteľnou nie je.

Podľa názoru Karola Kaliského tento film ukazuje, že spomínaná „nesmrteľnosť“ vôbec nie je závislá od toho, ako to vníma človek. My ľudia, ako jeden z druhov, ktoré sa vyvinuli v rámci evolúcie Zeme, si málokedy uvedomujeme, že viac ako 99 % všetkých druhov, ktoré sa na Zemi od vzniku života objavili, už vyhynuli. To znamená, že tajomstvo nesmrteľnosti prírody, v tomto prípade lesa, nespočíva v zachovaní existencie druhu, ale práve v zachovaní prirodzených procesov, ktoré to prostredie formujú, a ktoré udržujú život v krajine. A práve to, čoho sa dopúšťa človek, mnohokrát tieto životodarné procesy doslova z krajiny vymaže. A netýka sa to len lesnej krajiny, ale aj tej poľnohospodárskej.

Príroda je podľa Michala Wiezika živá dovtedy, pokiaľ v nej bude živý čo i len jeden organizmus. Problémom podľa neho je, že pojem les často zjednodušujeme, aby sme ho vôbec mohli pochopiť. Keď si vezmeme napríklad smrekový les, rastú v ňom nielen smreky, ale spolu s nimi stovky až tisícky iných druhov. Keď na základe nejakej udalosti tieto smreky odumrú, laicky to považujeme za „mŕtvy les“. Musíme si však uvedomiť, že aj keď je smrek dominantným druhom a je najviditeľnejší, v skutočnosti je len jedným druhom, ktorý les spolu s ďalšími stovkami druhov tvorí. Tieto ostatné druhy si buď smrť smreka „nevšimnú“, alebo ju, naopak, využijú vo svoj prospech. Až táto súhra všetkých prvkov, väzieb a vzťahov medzi nimi vytvára les. Vo filme je ilustrované, že smrť stromu je len krátkou epizódou vo vývoji lesa. Les naďalej zostáva, pokiaľ do neho niekto nejakým spôsobom nezasiahne. Až v prípade zásahu človeka, napríklad odobratím mŕtveho stromu, môžeme les ohroziť. „Vnútorná dynamika lesa je často spojená aj s veľkoplošným odumieraním stromov, ktoré je v súlade s vývojom lesa, pokiaľ do neho nezasiahneme. Celá hmota týchto stromov, ktoré možno stáročia na seba viazali energiu zo slnka a živiny z pôdy, sa do lesa vráti. Takto je to správne a vtedy je les naozaj i napriek neustálej premenlivosti nesmrteľný,“ vysvetľuje Michal Wiezik.  

Na ´mŕtve´ drevo, hmotu, kde sa nahromadila energia a živiny počas celého jeho života, je viazaná polovica ostatných druhov žijúcich v lese
Na ´mŕtve´ drevo, hmotu, kde sa nahromadila energia a živiny počas celého jeho života, je viazaná polovica ostatných druhov žijúcich v lese

Karol Kaliský vysvetlil, že les prechádza rôznymi vývojovými štádiami, ktoré sa striedajú v nepretržitom vývojovom cykle. Počiatkom je štádium dorastania, ktoré vystrieda štádium optima a napokon les dosiahne štádium rozpadu. Pokiaľ teda les vnímame komplexne a chceme v ňom zachovať všetky druhy, ktoré sú na tieto štádiá viazané, je potrebné uvedomiť si, že na toto štádium rozkladu, teda na to „mŕtve“ drevo, hmotu, kde sa nahromadila energia a živiny počas celého jeho života, je viazaná viac ako tretina ostatných druhov žijúcich v lese. „Ak sa my ako hospodári rozhodneme, že do lesa mŕtve drevo nepatrí, tak sme priamo vykonali ,genocídu´ tretiny lesných druhov,“ uvádza Kaliský. Je to veľmi zjednodušené vysvetlenie celého ekosystému, otázkou však je, ako máme k lesu pristupovať. Kaliský ponúka riešenie: „Odpoveďou by mohol byť diferencovaný prístup, pretože na Slovensku máme vyhlásené národné parky, aj mimo nich máme krásne zachované lesy, ktoré sú biologicky bohaté a sú v nich teda zachované všetky druhy pôvodného lesa. Máme tu dokonca pralesy a našou prioritou by mala byť ochrana týchto území. Nielen preto, že sú pekné, ale potrebujeme v nich ochraňovať biologickú rozmanitosť, druhovú pestrosť, ktorá je kľúčová na fungovanie zdravého ekosystému. Každý druh tu má svoje miesto, svoj nezastupiteľný význam.“ Ochrana spomínaných území je nesmierne dôležitá aj z dôvodu ochrany vodných zdrojov, pretože mnohokrát sa tieto lesy nachádzajú v horách a sú pásmami hygienickej ochrany. Ochrana pôdy je v podstate to najdôležitejšie, keďže v pôde je až 80 % života. A keď les vyrúbeme, tak lesná pôda veľmi rýchlo degraduje. „Napríklad na tých obrovských rúbaniskách, ktoré dnes máme možnosť vidieť v našich národných parkoch – v Nízkych Tatrách, ale aj v TANAP-e, dochádza k obrovskej degradácii, ktorú môžeme smelo nazvať ekologickou katastrofou, aká sa v našich lesoch za posledných 100 rokov neudiala. Len v Nízkych Tatrách sme prišli o tisícky hektárov tých najvzácnejších lesov zásahmi, ku ktorým by podľa môjho názoru nemalo dochádzať, čo je možné doložiť množstvom vedeckých štúdií a podporou odbornej verejnosti,“ vysvetľuje Kaliský. 

Je potrebné ochraňovať biologickú rozmanitosť, druhovú pestrosť, ktorá je kľúčová pre fungovanie ekosystému, kde každý druh má svoje miesto, svoj nezastupiteľný význam
Je potrebné ochraňovať biologickú rozmanitosť, druhovú pestrosť, ktorá je kľúčová pre fungovanie ekosystému, kde každý druh má svoje miesto, svoj nezastupiteľný význam

Ako na Slovensku s lesmi hospodárime

Na druhej strane tu máme lesy, v ktorých sa hospodári, a tých je na Slovensku drvivá väčšina. V súčasnosti je to takmer 100 % lesa, keďže len 2 % územia sú z hospodárskeho režimu vyňaté ako rezervácie s najvyšším stupňom ochrany prírody. Prioritnou funkciou v hospodárskych lesoch je produkcia dreva. „Znamená to, že sme vyčlenili nejaké územia, kde sa usilujeme o ťažbu dreva aj za cenu straty biologickej rozmanitosti, pričom takýto prístup je legitímny, pretože je výsledkom spoločenskej dohody. Na diskusiu je, či sme dostatočne vyspelá spoločnosť na to, aby sme si uvedomili, že tie 2 % rezervácií sú veľmi málo a dokonca aj do týchto vyčlenených území je ročne udelených asi 3 000 výnimiek na ťažbu dreva, usmrcovanie chránených živočíchov, dokonca ničenie prioritných biotopov európskeho významu,“ popisuje situáciu Kaliský. Ďalším príkladom sú limbové lesy alebo kosodrevina, ktoré ustupujú zjazdovkám v území národných parkov a rezervácií. Karol Kaliský sa pýta: „Uvedomujeme si, že podstatou a zmyslom národného parku je všade vo svete ochrana a sledovanie prirodzených procesov bez úmyselných ľudských zásahov? Národné parky a ich ochrana sú ukazovateľom kultúrnej vyspelosti národa.“ Odborná debata by podľa neho mala byť o tom, kde nastaviť rozumnú hranicu, ktorá by bola výsledkom spoločenského konsenzu, ktorý však vychádza z odborných základov.

Pozvanie do diskusie po premietaní filmu Nesmrteľný les prijali Ing. Karol Kaliský a doc. Ing. Michal Wiezik, PhD.
Pozvanie do diskusie po premietaní filmu Nesmrteľný les prijali Ing. Karol Kaliský a doc. Ing. Michal Wiezik, PhD.

Turizmus verzus príroda

Keďže celosvetovo platí, že turizmus patrí k najsilnejším odvetviam ekonomiky, jednou z ďalších tém počas diskusie bolo, či je vôbec možné skĺbiť turizmus na Slovensku, ktorý by bol pre našu krajinu z hľadiska ekonomiky prospešným, s ochranou prírody. Na Slovensku máme podľa Michala Wiezika 9 národných parkov, 14 chránených oblastí, 2 % Slovenskej republiky pokrývajú prísne rezervácie. Ak by sme zrátali všetky chránené oblasti, tvorili by 25 % územia Slovenskej republiky, čiže štvrtina je nejakým spôsobom formálne chránená. „V zmysle zákona sme teda v ochrane prírody na popredných priečkach vo svete. Druhou vecou je, ako táto ochrana vyzerá. Každý náš národný park je územím, v ktorom sa nemôžeme pohybovať mimo vyznačeného chodníka, pretože by sme porušili zákon a dostali by sme pokutu. Z toho vyplýva, že 99,5 % územia parku je bežným občanom, turistom de facto neprístupná,“ uvádza Wiezik. Na druhej strane sa podľa neho v  každom jednom národnom parku vykonáva bežná hospodárska činnosť, neodlíšiteľná od nechráneného územia, čiže sa v ňom rúbe drevo, vytvárajú sa tam holiny, spracováva sa kalamita, stavajú sa zjazdovky, protipožiarne pásy, atď. „Naše národné parky manažujeme spôsobom neatraktívnym pre návštevníkov a turizmus na Slovensku. Príkladom môže byť NAPANT okolo Čertovice, kde vidíme tisíce hektárov holiny. Toto by bolo v národných parkoch kdekoľvek vo svete nemysliteľné. Návštevnosť, ktorá je v podstatnej miere orientovaná do týchto národných parkov, generuje slovenskej ekonomike 2 % HDP. Toto číslo je pomerne smiešne, keď si vezmeme, že 25 % územia SR zahŕňajú národné parky, na druhej strane 42 % plochy SR spadá pod lesný pôdny fond, čiže je pod gesciou zákona o lesoch a takmer všade sa na ňom vykonáva hospodárska činnosť. Z týchto 42 % územia SR, za cenu toho, že sa v národných parkoch a často aj rezerváciách môže rúbať, generujeme 0,3 % HDP a ničíme si našu prírodu.“ Toto tvrdenie dáva Wiezik do kontextu so Slovinskom. Slovinsku, ktoré má nižšie HDP a je o čosi menšie ako Slovensko, má jediný národný park – Triglavský národný park, prichádza z turizmu do HDP 12 %. V tomto národnom parku sa pritom nevyrúbe jediný strom. Slovinsko je destinácia, ktorú navštevuje množstvo cestovateľov zo západnej aj z východnej Európy, ponúka napríklad nádherné rieky na splavovanie, je výborným modelom chráneného územia. Slovinsko je príkladom, že keď sa robia veci koncepčne, dokážu predať ideu krásnej chránenej prírody, ktorá nie je v realite nabúraná tým, že na turistickom chodníku vidíte traktor, ktorý tam spracováva kalamitu, a hneď vedľa vidíte obrovské výruby kosodreviny, kde sa buduje, prípadne rozširuje nejaký nový lyžiarsky rezort. „Podľa môjho názoru národné parky v kontexte ,tvrdého’ turizmu nefungujú. Výborným riešením je, keď turizmus funguje na báze prírodného, poznávacieho turizmu založeného na poznávaní divočiny, úžasných scenérií, tak môže byť významným ekonomickým prínosom pre daný región,“ uzatvára Michal Wiezik.

Nielen tieto zaujímavé témy zazneli počas tohtoročného Festivalu vedeckých filmov – FVF 2018. Ak sa chcete o FVF dozvedieť viac, navštívte webovú stránku festivalu.

Spracovala: Martina Pitlová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: www.arollafilm.com a NCP VaT

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky