Pripomeňme si výročie nestora slovenskej architektúry Michala Milana Harminca

07. júl. 2018 • Stavebné inžinierstvo

Pripomeňme si výročie nestora slovenskej architektúry Michala Milana Harminca

Architekt dvoch storočí s nesmierne širokou štýlovou a typologickou škálou tvorby – aj takto možno charakterizovať Michala Milana Harminca (1869 – 1964), jedného z nestorov slovenskej architektúry, ktorého výročie úmrtia si pripomíname 5. júla. Ide o jedného z najaktívnejších slovenských architektov, patril k tzv. „prvej generácii slovenských architektov“. Ako projektant a staviteľ bol činný 65 rokov. Naprojektoval takmer 300 budov na území bývalého Rakúsko – Uhorska, neskôr Československa či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine. Patril k najproduktívnejším architektom na Slovensku, celkovo sa tu podpísal pod 171 diel. Postavil 108 kostolov (resp. chrámov) pre všetky konfesie.

Michal Milan Harminc sa narodil v Kulpíne pri Petrovci v Báčskej župe v Srbsku. Vlastnú staviteľskú kanceláriu si založil v Budapešti (1897 – 1916) už ako dvadsaťosemročný. Mal na to isté prevádzkové predpoklady a vytvoril si vlastný okruh spolupracovníkov. Na začiatku sa venoval predovšetkým projektovaniu obytných a rodinných domov – na Slovensku najmä v Turci a na Liptove. V roku 1902 v Liptovskom Mikuláši navrhol vilku pre Dr. E. Stodolu v duchu romantického secesného folklorizmu. Navrhol aj zopár kostolov, administratívnych či kultúrnych stavieb. Murársku majstrovskú školu ukončil v roku 1904. O štyri roky neskôr zložil staviteľskú skúšku a získal kvalifikáciu a titul staviteľa. V tom istom období spoznal vo Viedni Annu Holcovú zo Žiliny, s ktorou sa aj oženil.

V roku 1914 zmenil svoje pôsobisko a presťahoval sa na Slovensko do Liptovského Mikuláša, kde v rokoch 1916 – 1918 vlastnil projekčnú a staviteľskú firmu. Bol presvedčený, že práve tu sa bude sústreďovať celý slovenský život. Do Bratislavy sa presťahoval v roku 1922, kde pracoval ako samostatný architekt až do ukončenia aktívnej projektovej činnosti v roku 1951. V roku 1953 bol menovaný prvým čestným členom Zväzu slovenských architektov.

Architekta k Liptovskému Mikulášu i okolitému kraju viažu viaceré diela – Stodolova vila, Pazeríniho vila či Lackova vila v Liptovskom Mikuláši, továreň Lackovcov a Pálkovcov v Liptovskom Mikuláši, ale aj impozantné Szontághovo sanatórium v Novom Smokovci.

V jeho tvorbe sa snúbi dedičstvo historických slohov a podnety moderny i funkcionalizmu zároveň. Životom a dielom nestora slovenskej architektúry, Michala Milana Harminca sa zaoberal tím riešiteľov Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v rámci grantov VEGA: Jana Pohaničová, Matúš Dulla, Peter Vodrážka, Peter Buday a Danica Šoltésová.

Išlo o monografické spracovanie života a diela nestora slovenskej architektúry Michala Milana Harminca, teda syntetický pohľad a zhodnotenie tvorivého odkazu významného staviteľa a architekta stredoeurópskeho priestoru prostredníctvom zmapovania mimoriadne rozsiahleho, typologicky aj štýlovo rozmanitého architektonického diela, roztrúseného na území bývalého Rakúsko – Uhorska, neskôr Československa, dnes Slovenskej republiky či na pôde nástupníckych štátov: v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku i na Ukrajine. „Zaoberali sme sa komplexnou analýzou a zhodnotením významu jednotlivých tvorivých etáp architekta na jeho ceste od klasicizmu, k moderne a funkcionalizmu. Tiež nám išlo o kryštalizáciu umeleckého kréda na pozadí dobových súvislostí, národného cítenia, štýlových premien, technologického pokroku či osobnostného pozadia vzniku jednotlivých diel autora, ktorý osobitým spôsobom vnímal poryvy európskej architektonickej scény, vždy so zreteľom i na užívateľský rozmer architektúry a požiadavky investora,“ uviedli riešitelia projektu.

 

Zdroj informácií:

www.fa.stuba.sk

FA/STUBA/MICHAL MILAN HARMINC

https://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Michal_Harminc

Foto: https://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Michal_Harminc

Uverejnila: VČ

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
TVT 2017 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Najzasneženejším trvale obývaným miestom na svete je rakúsky Damüls s nadmorskou výškou 1 428 metrov
Zistite viac