Predsudky v našej spoločnosti

04. feb. 2019 • Sociálne vedy

Predsudky v našej spoločnosti

Simona Andraščiková vyštudovala sociálnu a pracovnú psychológiu na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti je dennou študentkou doktorandského programu Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity so školiacim pracoviskom na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV. Tiež študuje na Sokratovom inštitúte. Ako tímlíderka pre popularizáciu vedy v skupine Mladí vedci SAV založila podujatie Science Slam SAV, ktoré predstavuje populárnou formou výskumy mladých vedcov a vedkýň. Pracuje ako dobrovoľníčka pre Paspoint – Centrum podpory ľudí s autizmom a ich blízkych v Brne. Profesionálne sa venuje predsudkom, a to je nepochybne téma, ktorá dnes hýbe spoločnosťou. Oslovili sme ju preto na rozhovor.

M. HUCÁKOVÁ: Simonka, aké sú najčastejšie predsudky, ktoré máme my Slováci?

S. ANDRAŠČIKOVÁ: V Európe, a teda aj na Slovensku, patria medzi najrozšírenejšie a zároveň najakceptovanejšie predsudky voči Rómom, čo neraz končí segregáciou a sociálno-ekonomickým znevýhodňovaním. Tieto predsudky sú sýtené často na základe mylných informácii. Rozšírená je napríklad nesprávna informácia o tom ako sa Rómovia obohacujú na rodinných prídavkoch. Taktiež médiá poukazujú na stereotypy, negatívne charakteristiky, zovšeobecňovania a často bezdôvodne zdôrazňujú etnicitu. Bohužiaľ, kvôli tomu majú negatívne postoje voči Rómom aj tí ľudia, ktorí s nimi nemajú žiadnu skúsenosť.

M. H.: Aj preto je stále dôležitejšie, že sa týmto témam venuješ, aj spolu s ďalšími odborníkmi v tejto oblasti. Čo konkrétne skúmaš?

S. ANDRAŠČIKOVÁ: Mojou hlavnou témou sú medziskupinové vzťahy. V projekte APVV-14-0531 sme overovali v školskom prostredí ako práca s príbehmi môže vplývať na postoje voči stigmatizovaným minoritám na Slovensku. Skúmali sme, či rôzne typy príbehov môžu zmierňovať predsudky. Jednalo sa jednak o príbehy reálnych ľudí na Slovensku, ktorí sú v spoločnosti odmietaní, ale aj o fiktívne príbehy Harryho Pottera, kde vystupujú skupiny odmietané v čarodejníckom svete.

M. H.: Ako je teda možné u ľudí predsudky zmierňovať, prípadne úplne odstraňovať?

S. ANDRAŠČIKOVÁ: Aktuálne sa venujeme práve ľuďom, ktorí priamy kontakt nemajú. Snažíme sa navodiť pozitívnu skúsenosť pomocou nepriameho kontaktu, ktorá sa môže neskôr v budúcnosti pretaviť do pozitívnej skúsenosti v priamom kontakte a tolerantnejšími postojmi. V prípade výskumu je zdrojom nepriameho kontaktu práve čítanie a ďalšia práca s príbehmi ľudí, ktorí patria do rôznych minorít. Aktivity sú nadizajnované tak, aby ich bolo možné použiť v bežnom pedagogickom procese – sú jednoduché, dostupné a to najdôležitejšie – účinné pre zmierňovanie predsudkov.

Simona Andraščiková

M. H.: Ako reagujú deti vs. dospelí pokiaľ ide o predsudky?

S. ANDRAŠČIKOVÁ: To samozrejme závisí od konkrétneho kontextu v krajine a taktiež o predsudky voči komu sa jedná. Deti prijímajú informácie o skupinách v spoločnosti prostredníctvom rodičov, školy, vrstovníkov a médií. Formujú sa. Už vo veku štyroch rokov majú preferenciu členov vlastnej skupiny a vo veku sedem rokov vedia prejaviť výrazne negatívny postoj k nečlenskej skupine. Potom nasleduje krátkodobý pokles predsudkov a nárast tolerancie, ktorý súvisí s teóriou kognitívneho vývinu – deti lepšie porozumejú perspektíve druhého a majú tendenciu zamerať sa na morálnosť. To je ideálny čas na prácu s témou predsudky. Taktiež, ak deti nemajú do veku okolo desiatich rokov kontakt s rôznymi skupinami, predsudky budú opätovne rásť. Preto je pozitívny kontakt v prostredí napríklad školy jednoznačne spôsob ako zmierniť negatívne postoje. Vo všeobecnosti dospelí ľudia už majú hlbšie zakorenené svoje postoje, pracuje sa s nimi ťažšie a zmeny sú menšieho rozsahu.

M. H.: Ako deti viesť k tomu, aby predsudky nemali?

S. ANDRAŠČIKOVÁ: Na túto otázku existuje mnoho odpovedí. Nie je jedna zaručená stratégia, ktorá funguje na všetkých. Skôr sa jedná o súhru viacerých faktorov. Mať možnosť pozitívneho kontaktu s rovesníkmi z rôznych skupín určite pomáha pre lepšie porozumenie toho, že príslušnosť k inej skupine nemusí byť prekážka. Ak deti vnímajú diverzitu od detstva, v dospelosti im príde prirodzená. Avšak je to aj o pozitívnom nastavení celej spoločnosti. Deti opakujú správanie, ktoré vidia a ktoré je v spoločnosti hodnotené pozitívne. Ak vidia, že hanlivé výroky alebo urážlivé vtipy o minoritách im získavajú popularitu, tak v tom budú pokračovať. Ak sa celé ich detstvo médiá, rodičia alebo verejné osoby vyjadrujú negatívne o minoritách, tak je to pre nich norma. Takže ak chceme deti viesť k tomu aby predsudky nemali, musíme im na to vytvoriť podmienky. Aktivity v škole sú skvelý začiatok, deťom to môže ukázať perspektívu niekoho s ťažším životom len pre to, že patrí do nejakej skupiny. Učia sa pracovať s informáciami a kriticky myslieť. Táto práca však vyjde nazmar ak sa deti s týmito pozitívnymi názormi a otvoreným prístupom stretnú len v škole.

M. H.: Existujú aj nejaké predsudky voči vedcom a vedkyniam?

S. ANDRAŠČIKOVÁ: Do určitej miery áno. Hovorí sa „nerob z toho vedu“ v zmysle nerob z toho niečo zbytočne zložité. Existuje populárna predstava vedca, ktorý je roztržitý a komplikovane vysvetľuje nudnú teóriu. V rámci projektu na Sokratovom inštitúte som sa rozhodla so skupinou Mladí vedci SAV pozmeniť toto vnímanie. Preto 27. 2. 2019 v Novej Cvernovke organizujeme udalosť Science Slam SAV, kde sa budú prezentovať zaujímavé výskumy s praktickými dôsledkami, ktoré momentálne prebiehajú. Je to jeden z krokov ako priblížiť vedu verejnosti.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: archív Simona Andraščiková

Uverejnil: LČ

Hore
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Gerontopsychológia je časťou psychológie, ktorá sa zameriava na seniorský vek a jeho špecifiká.
Zistite viac