Predseda SAV Pavol Šajgalík zhodnotil rok 2016 v Slovenskej akadémii vied

17. jan. 2017 • Iný

Predseda SAV Pavol Šajgalík zhodnotil rok 2016 v Slovenskej akadémii vied

Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., študoval na Katedre experimentálnej fyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1979 pracuje v Slovenskej akadémii vied. V rokoch 1999 – 2013 bol riaditeľom Ústavu anorganickej chémie SAV a v rokoch 2013 – 2015 podpredsedom SAV pre ekonomiku. Pôsobil ako externý učiteľ na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne. V roku 2004 mu prezident republiky udelil akademický titul profesor. Od 15. 1. 2015 je predsedom Slovenskej akadémie vied.

Prof. Pavol Šajgalík je odborníkom v oblasti výskumu a vývoja anorganických materiálov so špecializáciou na konštrukčnú keramiku na báze oxidov, nitridov a karbidov. Jeho tím navrhol napríklad keramický materiál, ktorý je v prevádzke schopný predpovedať svoje porušenie.

Na prahu nového roka sme prof. Pavla Šajgalíka požiadali o rozhovor.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán predseda, čo priniesol rok 2016 pre Slovenskú akadémiu vied?

P. ŠAJGALÍK: Rok 2016 bol pre SAV rovnako zložitý, ako aj tie predošlé, ale na druhej strane sa nám podarilo vykonať množstvo zásadných krokov.  Veľa energie nás stálo vyriešenie problémov súvisiacich s ukončením čerpania eurofondov, kedy bola ohrozená aj kontinuita niektorých projektov. Čo je zlá vec a stálo nás naozaj veľa úsilia situáciu zvládnuť.

Za veľký úspech považujem, že SAV uspela v schéme Teaming a získala 30 miliónov eur na vybudovanie centra excelentnosti. Prešli sme prísnym hodnotiacim sitom a experti z viac ako 150 európskych projektov vybrali do prvej 13-tky aj projekt CEMEA – Vybudovanie spoločného centra excelentnosti pre využitie pokročilých materiálov.

Slovenská akadémia vied teraz môže zriadiť inštitút pre výskum v oblasti pokročilých materiálov, s možným využitím v biomedicíne, biotechnológiách či udržateľnej energetike, navyše s cieľom transferu poznatkov do praxe. Pracujeme na tomto projekte spolu s Výskumným technickým centrom VTT vo Fínsku a Univerzitou Helsinky. Verím, že výsledky tohto projektu budú k dispozícii nielen rôznym odvetviam hospodárstva na Slovensku, ale presiahnu aj hranice našej krajiny.

V neposlednom rade máme radosť z toho, že Slovenská akadémia vied sa podľa prieskumu agentúry FOCUS stala v uplynulom roku najdôveryhodnejšou inštitúciou v krajine.

M. B.: Je tu však ešte jeden moment uplynulého roka, ktorý sa dotýka všetkých ústavov akadémie. Po prvý raz v histórii prechádza inštitúcia hĺbkovým auditom. Čo to znamená?

P. ŠAJGALÍK: Náš primárny záujem je získať reálny obraz toho, čo sa na našich ústavoch robí. Viem, prinieslo to rôzne názory i búrlivú diskusiu o kritériách hodnotenia, avšak absolútna väčšina našich pracovníkov sa zhodla na tom, že takýto audit je nutnosť. Do zostavovania panelu medzinárodných expertov sme absolútne nezasahovali. Po analytickej práci panelu, ktorá sa začala v septembri 2016, sú experti vo fáze vypracovania záverečnej správy. Hodnotenie rozdelí ústavy na tie, ktoré sú nad priemerom v danej vednej oblasti v európskom výskumnom priestore, ktoré sú významné, a tie, ktoré sú slabšie. Poslednou a najdôležitejšou vecou tohto auditu je, že každý ústav by mal dostať od panelu expertov odporúčania, ako sa posunúť vyššie a na čo sa zamerať.

Zmyslom tejto akreditácie je aj pomenovať na SAV to, čo je naozaj nadštandardné. Čo podporiť, čo rozvinúť. Nivelizácia a spokojnosť s priemerom či podpriemerom nikam nevedie a odlev mladých mozgov bude naďalej pokračovať do krajín, kde sú tí najschopnejší aj adekvátne ohodnotení. Na tomto mieste však chcem povedať ešte niečo významné, čo sa v diskusiách často stráca – veda nie sú preteky. Veda je hľadanie pravdy o nás a o svete. Preto nemá zmysel zrušiť a zlikvidovať ani to, čo sa možno v súčasnosti javí ako neperspektívne, možno len treba pridať v úsilí a obohatiť o nové témy. Vybudovať takýto smer nanovo by bolo temer nemožné. Na druhej strane však nikdy nesmieme poľaviť v náročnosti na seba samých a ustúpiť priemernosti.

M. B.: Pozrime sa na vyhliadky do nového roka. Čo čaká akadémiu v roku 2017?

P. ŠAJGALÍK: Slovenská akadémia vied musí byť naďalej tou dôveryhodnou inštitúciou v krajine. A to bude len vtedy, keď pritiahne tých najlepších a zabezpečí im slobodu bádania a podmienky.

Spoločnosť musí cítiť, že veda je potrebná a jej výsledky zlepšujú kvalitu života. Ak spoločnosť a hospodárska sféra vie definovať, čo od vedy chce a potrebuje, my sme povinní na to reagovať a sústrediť sa na to. Potom môžeme priniesť nové poznatky a byť kľúčovým hráčom v oblasti hospodárskeho vývoja krajiny. Vedia to samotní predstavitelia priemyslu a v uplynulých mesiacoch začali stretnutia, kde sme hovorili o tom, ako využiť náš výskumný potenciál v priemyselnom prostredí.

Nový zákon o SAV je extrémne dôležitý, všetkých zúčastnených stál veľa námahy a preto verím, že konečne bude prijatý. Akadémia vied by sa zmenila zo štátnej inštitúcie na inštitúciu verejno-výskumnú a viac sa tak otvorí pre potreby krajiny. Aj v Rakúsku, Česku, Maďarsku či Poľsku inštitúcie podobného typu takto pracujú.

M. B.: Slovenská akadémia vied štruktúrou svojich ústavov pokrýva široké spektrum vedeckovýskumných činností. Vedy o živej a neživej prírode sa často verejnosťou vnímajú ako ťažiskové, samotný Váš odbor skúma neživú prírodu, keramické materiály. Avšak súčasná spoločnosť a problémy kopiace sa pred ňou ukazujú, že na periférii záujmu vied nemôžu zostať ústavy vied o človeku a spoločnosti. Aký je Váš názor na túto skupinu vied?

P. ŠAJGALÍK: Ďakujem veľmi pekne za túto otázku. Často bývam obviňovaný, že som príliš koncentrovaný na výskum, ktorým sa zaoberá prvé a druhé oddelenie SAV (vedy o živej a neživej prírode, pozn. red.). Principiálne to odmietam a niekoľkokrát som to na rôznych fórach zdôraznil, ale rád to zopakujem. Spoločenské vedy sú dôležitou súčasťou výskumných aktivít každej krajiny, Slovensko nevynímajúc. V tomto výskume považujem úlohu SAV za kľúčovú. Je elementárnou povinnosťou vyspelej európskej krajiny skúmať kvalifikovane svoju históriu, literatúru a umenie vôbec, ako i hľadať odpovede na otázky spoločnosti a súčasného človeka v nej. Problémy v spoločnosti, ktoré ešte pred pár rokmi temer neexistovali, sa zrazu pred nami objavujú na dennej báze – a aj veda sa musí pokúšať hľadať ich riešenia.

Rast internetového násilia, ubúdanie empatie v medziľudských vzťahoch, rast vulgárnosti, všadeprítomné nekritické myslenie a slepé podliehanie akémukoľvek názoru bez premýšľania, relativizovanie čohokoľvek, negácia autorít, a tak ďalej a tak ďalej – všetci tieto termíny poznáme z médií, sme s nimi konfrontovaní a nemôžeme ich nevnímať, či rovno ignorovať. A na týchto poliach, a to som samozrejme zďaleka nevymenoval všetko, je pre spoločenskovedných vedcov veľa práce. Domnievam sa, že dôležitosť takýchto výskumov môže v budúcnosti narásť.

M. B.: Čo by ste chceli zaželať vedcom a výskumníkom na Slovensku nielen v roku 2017?

P. ŠAJGALÍK: Vede na Slovensku prajem zdravé sebavedomie, motiváciu k vyšším výkonom, nepretržité kritické myslenie. Prajem jej, aby našla svojich podporovateľov v celej slovenskej spoločnosti. Vedcom želám, aby prichádzali s novými nápadmi, aby ich nikdy neopúšťala zvedavosť a túžba po poznaní. My, manažéri vedy, robíme všetko pre to, aby mali dobré podmienky a práca bola pre nich radosťou. A veľmi im želám, aby vedeli vytvárať zmysluplné tímy. Aj tie najsilnejšie individuality v dejinách vedy pochopili, že vytváranie tímov je životne dôležité.

Ďakujem Vám za rozhovor.

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu prof. P. Šajgalíka

Hore
Prechod VK na VND - jeseň
Noc výskumníkov 2018
festival|LingvaFest 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Extrapolácie 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Agrofilm 2018
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
TVT 2017 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Akrylamid vzniká pri tepelnej úprave potravín bohatých na asparagín, glukózu alebo fruktózu.
Zistite viac