Predkovia z výšok


Predkovia z výšok

Vedci podstatne zrevidovali chronológiu osídlenia Tibetskej náhornej plošiny, podľa všetkého ľuďmi z nášho druhu Homo sapiens (sapientmi). Boli tam oveľa skôr, ako sa myslelo.

Nové vykopávky v lokalite Nwya Devu naznačili, že migrujúci sapienti prvý raz vstúpili do oblasti Tibetskej, resp. Čchingchajsko-tibetskej náhornej plošiny, neraz prirovnávanej k streche sveta, už v rozpätí dôb pred 30- a 40-tisíc rokmi. Najskoršie známe ľudské osídlenie tamojšieho vnútrozemia to posúva o najmenej 20-tisíc rokov do minulosti.

Priemerná nadmorská výška Tibetskej plošiny je 4 000 metrov, priemerná ročná teplota sa blíži k bodu mrazu. Zrážky sú tam minimálne a vzduch obsahuje len polovicu množstva kyslíka, ktoré je v ňom zvyčajne na úrovni morskej hladiny. Výskumy na Nwya Devu, celosvetovo najvyššie položenej archeologickej lokalite zo staršej kamennej doby (paleolit), uskutočnil šestnásťčlenný medzinárodný tím. Práce viedli Čang Siao-ling a Kao Sing z Ústavu paleontológie stavovcov a paleoantropológie Čínskej akadémie vied v Pekingu. Tím tvorili ešte dvaja vedci z USA a Ruska. Výsledky uverejnili v prestížnom týždenníku Science.

Pohľad na časť archeologického výskumu v Nwya Devu, kredit Yingshuai Jin
Pohľad na časť archeologického výskumu v Nwya Devu, kredit Yingshuai Jin

Vyššie, čoraz vyššie!

Úspech výskumu je plodom šesťdesiatročného úsilia nájsť najstaršie stopy ľudí vo vnútrozemí Tibetskej plošiny. Osídleniu tam nepochybne prekážali najmä spomenuté drsné klimatické podmienky. To vopred naznačovalo, že táto oblasť patrila medzi posledné, ktoré kolonizovali sapienti. Čchingchajsko-tibetská plošina je doteraz tretia najmenej zaľudnená oblasť Zeme.

V minulosti sa nenašli nijaké pevné stopy osídlenia vnútra plošiny staršie ako z obdobia holocénu (pred 4 200 až 11 700 rokmi). Zdalo sa, že ľuďom to umožnil až nástup produkcie potravín, v prvom rade zdomácnenie jačmeňa a jakov. Aj pozdĺž okrajov plošiny bolo známych len zopár archeologických lokalít z pleistocénu (pred 11 700 až 2,58 milióna rokov).

Nwya Devu leží v nadmorskej výške 4 600 metrov v Čchangtangskej oblasti severného Tibetu, približne 300 kilometrov severozápadne od tibetskej metropoly Lhasa. Poukazuje na pobyt zrejme sapientov blízko výškovej hranice 5 000 metrov nad morom už pred viac ako 30-tisíc rokmi. Dosiaľ najvyššie položená archeologická lokalita spred holocénu sa nachádza na Altiplane (náhorná plošina) v najširšom pásme Ánd, 4 480 metrov nad morom. Altiplano je zväčša bolívijské, no na severe zasahuje do Peru a na juhu do Čile a Argentíny. Ide o druhú najväčšiu náhornú plošinu sveta, po Tibetskej. Ľudia tam žili už pred asi 12-tisíc rokmi.

Kamenné jadro, z ktorého dávni obyvatelia Nwya Devu odštepovali časti vhodné na výrobu nástrojov, kredit Yingshuai Jin
Kamenné jadro, z ktorého dávni obyvatelia Nwya Devu odštepovali časti vhodné na výrobu nástrojov, kredit Yingshuai Jin

Unikátne nálezisko

Nwya Devu sa vyznačuje tým, že ako najstaršia a vlastne prvá archeologická lokalita v Tibete umožňuje presné datovanie pravekého ľudského osídlenia. Priamo na povrchu ponúka početné kamenné artefakty, najmä rozličné nástroje vrátane dosť zložitých. A čo je vo vedeckom kontexte kľúčové, ponúka aj neprerušený rôznorodý archeologický záznam takmer trvalého tamojšieho ľudského osídlenia, ktorý sa dobre zachoval v pôde.

Ide o vyše 3 600 artefaktov v troch vrstvách, zväčša vo vrstve tesne pod povrchom. Všetky artefakty patria k tomu istému typu a pôvodne spočívali v spodnej vrstve datovanej do doby pred 30- až 40-tisíc rokmi, keď bola miestna klíma miernejšia ako v súčasnosti. K povrchu ich vyniesli neskoršie geologické procesy, zvlášť cykly mrznutia a topenia pôdy.

Lokalita leží na okraji teraz už vyschnutého jazera. Blízko nej je nízky horský hrebeň z čiernej bridlice. Táto hornina poskytovala praľuďom veľmi kvalitný štiepateľný kamenný materiál. Medzi nástrojmi prevládali obojstranne brúsené čepele. Tvorcovia ich zjavne zasadzovali do kostených alebo drevených rúčok a slúžili ako nože či škrabky, niektoré aj ako hroty oštepov. Najdlhšie kamenné čepele merali až vyše 20 centimetrov. Podľa komentátorov výskumu v časopise Science to dokazuje kvalitu kamenného materiálu i zručnosť výrobcov pri štiepaní. Nwya Devu asi slúžila aj ako dielňa na výrobu zbraní na lov v širšom okolí, kde žili čriedy gaziel, divých koní a jakov a ďalšie veľké bylinožravce, napríklad srstnaté nosorožce. 

 

Autor: Zdeněk Urban

Ilustrácie: kredit John Olsen; kredit Yingshuai Jin

Uverejnila: VČ

 

Viac o našich predkoch z výšok, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 02/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
FVF 2019
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jar
Vedec roka 2018
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Spustenie Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky bolo 24. októbra 1992.
Zistite viac