Prečo sa tak darí zubrom na Slovensku?

12. aug. 2017 • Prírodné vedy

Prečo sa tak darí zubrom na Slovensku?

Vedeli ste, že posledné voľne žijúce zubry v Európe boli vyhubené začiatkom 20. Storočia? Na podnet poľského zoológa Jana Sztolcmana vzniklo medzinárodné hnutie na záchranu zubra a jeho prinavrátenie do prírody. Pri inventarizácii v roku 1924 bolo zistené, že prežilo v zajatí len 54 jedincov (29 samcov, 25 samíc), žijúcich v európskych zoologických záhradách.

Takéto historické fakty uvádzajú Jozef Šabo – bývalý zamestnanec Lesy Slovenskej republiky, štátneho podniku Odštepný závod Topoľčianky, kde je momentálne úspešne rozbehnutý chov týchto jedinečných zvierat a Ing. Milan Polák z odštepného závodu štátneho podniku LESY SR Topoľčianky. Jozef Šabo je v súčasnosti na dôchodku, no zozbieral a zaevidoval väčšinu dnes publikovaných údajov o zubroch v Topoľčiankach.

Kritické obdobie podľa odborníkov nastalo aj po II. svetovej vojne, kedy zo 160 kusov (v r.1943) klesol počet na 93 kusov (v r. 1946). Úsilie o záchranu bolo napokon úspešné. Už v 90-tych rokoch 20. storočia bol zubor hrivnatý vyradený z Červenej knihy ohrozených živočíchov, pretože jeho počet prekročil kritickú hranicu 2 000 žijúcich kusov. Populácia zubra je stále na vzostupe. V roku 2010 bolo podľa EBPB evidovaných 4 431 žijúcich jedincov, z toho 2 956 vo voľnej prírode. Prinavrátiť zubra do voľnej prírody sa podarilo aj Slovensku, ktoré vypustilo v roku 2004 päť zubrov do Národného parku Poloniny na východnom Slovensku. Početnosť stáda sa tam z roka na rok mení, v roku 2017 je evidovaných 40 kusov.

Faktom je, že podnik LESY Slovenskej republiky chovom v zvernici pri Topoľčiankach už takmer 60 rokov prispieva k záchrane zubra hrivnatého. Neoddeliteľnou súčasťou práce tamojšieho tímu je aj odborná činnosť zameraná na zachovanie, zveľaďovanie a ochranu genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenska.

Iba málokedy v histórii chovu zubrov bolo možné vidieť spolu početne tak veľkú čriedu zubrov. Počet zvierat sa vlani zvýšil o 11 mláďat. Vzhľadom na to, že zvernica bola pôvodne navrhnutá na optimálny počet osem až 12 zubrov, časť týchto mohutných zvierat zvykne byť prevezená aj do maďarského národného parku Őrség. V súlade s medzinárodným dohovorom sa mená všetkých slovenských zubrov začínajú na Si. K južným susedom tak odcestovali napríklad Singa, Sibera či Sigur.

Podľa Milana Garaja, riaditeľa odštepného závodu štátneho podniku LESY SR Topoľčianky, ktorý má zubriu zvernicu v svoje správe, sa zubrom výnimočne dobre darí najmä od doby, keď sa podarilo v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre vyšpecifikovať presné zloženie kŕmnej zmesi, ktorá zohľadňuje potreby zvierat. Ročne týchto granúl spotrebujú 28 ton a k tomu v zimnom období 20 ton sena.

zubry

Od vzniku zvernice v roku 1958 sa v Zubrej zvernici narodilo viac ako 200 zubrov, čo je významný príspevok k záchrane zubra ako živočíšneho druhu. Prvoradou úlohou Zubrej zvernice je chov zubra hrivnatého horskej línie. Všetky v zajatí chované zubry sú zaznamenané v plemennej knihe zubrov, ktorú vedie prof. Wanda Olech vo Varšave. Každý chovateľ je povinný viesť podrobnú evidenciu pôvodu zubrov a všetky chovateľské opatrenia, vyraďovanie zvierat z chovu a zaraďovanie nových zvierat do chovu musí byť prekonzultované a vopred schválené s vedúcou plemennej knihy zubrov.

Zubor hrivnatý (Bison bonasus) je naozaj pozoruhodným živočíšnym druhom. Ide o najväčšieho európskeho bylinožravca, ktorý patrí do čeľade Turovité (Bovidae). Pôvodný areál zubra sa rozprestieral takmer po celej Európe. Vo voľnej prírode sa vyskytoval v dvoch základných genetických formách. Nížinná forma pochádzala z oblasti Bialowieže v Poľsku a horská (kaukazská) forma pochádzala z oblasti pohoria Kaukaz.

Dospelé býky dosahujú dĺžku tela do 3,0 m, výšku v kohútiku od 1,7 do 2,0 m a hmotnosť 500 až 1 000 kg, zubrice sú menšie. Zubry sú spoločenské zvieratá, žijú v stádach, ktoré vodí skúsená samica. Ruja zubrov prebieha vo voľnej prírode v auguste až septembri, vo zvernicových chovoch aj v iných mesiacoch. Gravidita zubríc trvá deväť mesiacov. Mláďatá vážia po narodení 15 – 35 kg a materským mliekom sa živia šesť až osem mesiacov. Pri matke sa mladé zubry zdržiavajú často do veku dvoch rokov. Pohlavne dospievajú v 3. roku života a plnú telesnú hmotnosť dosahujú až v 6. – 7. roku.

Vo zverniciach sa môžu dožiť viac ako 20 rokov, vo voľnej prírode to býva menej. Zubry sa živia rôznymi bylinami, trávou, kôrou stromov a lístím. Dospelý zubor skonzumuje denne 30 až 45 kg potravy. Vo zverniciach sa dokrmuje senom, letninami a zmesou jadrového krmiva.

 

Informačné materiály a foto poskytli: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Topoľčianky, informácie spracovali menovite pán Jozef Šabo a Ing. Milan Polák

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2017
TVT 2017 fotografická súťaž
kúpa časopisov jún 2016
kam za vedou 1
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND
QUARK
TVT 2017 výtvarná súťaž
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
kam za vedou 2
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vedeli ste, že vedci vytvorili prvý syntetický organizmus na svete?
Zistite viac