Prales v Dobroči získal opätovne Európsky diplom


Prales v Dobroči získal opätovne Európsky diplom

Pri slove prales sa nám vybaví hustý, nedotknutý les v rozľahlých dažďových rovníkových lesoch Amazonie alebo les z dávnych dôb praveku s divožijúcimi zvieratami.

Jednou z definícii pralesa sa rozumie lesné spoločenstvo, ktorého zloženie, výstavba, rastové a ostatné životné procesy sú podmienené vlastnosťami prostredia, predovšetkým klímy. Je to les ekologicky ustálený, s trvalými dynamicky vyrovnanými vzťahmi medzi klímou, pôdou, organizmami a uchránený pred takými vplyvmi človeka, ktoré by zmenili zákonitosti životných procesov a štruktúru porastových útvarov. Vylučuje sa tu citeľný úmyselný vplyv kultúrneho človeka, ale pripúšťa sa ojedinelý zásah necivilizovaného človeka.

Dobročský prales 1

Na charakteristiku lesov sa používajú aj rôzne ďalšie pomenovania (neovplyvnený les, pôvodný les, nedotknutý prales, primárny prales, sekundárny prales, divočina, prírodný les, prirodzený les, prírode blízky les a viacero ďalších), ktoré sa v niektorých charakteristikách vzájomne prekrývajú alebo sú dokonca totožné.

Nedotknuté lesy alebo pralesy, ktoré akceptujú určité nepriame vplyvy ľudskej spoločnosti sa ešte na Zemi vyskytujú, ale v minimálnej veľkosti a ich výmera sa stále znižuje. Zachovali sa na ťažko prístupných miestach alebo v podmienkach nevhodných pre trvalejšie osídlenie. V rámci Európy sa takéto rozsiahlejšie lesy ešte vyskytujú v severovýchodnej časti Európy v Rusku v autonómnej republike Komi. V relatívne menších výmerách aj inde v Európe, predovšetkým na severe a vo vyšších horských polohách. Na Slovensku sa dá za takýto les považovať pravdepodobne len Nefcerka v Kôprovej doline pod Kriváňom.

Dobročský prales

Najznámejší slovenský prales európskeho významu leží cca 6 km južne od čiernobalockej osady Dobroč v centrálnej časti Veporských vrchov, v územnej pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti – Biosférickej rezervácie Poľana v nadmorskej výške približne 730 až 1005 m. Územie predstavuje zachovalú ukážku biotopu bukových a jedľovo-bukových kvetnatých lesov. Napriek tomu,  že ide o najrozšírenejší typ lesného biotopu na Slovensku, prirodzených ukážok sa zachovalo veľmi málo, nakoľko tento typ lesov bol a aj v súčasnosti je intenzívne lesnícky obhospodarovaný. Na ploche pralesa sú zastúpené všetky vývojové štádia a fázy karpatského  zmiešaného lesa. Z drevín dominuje buk s jedľou, vyššie zastúpenie tu má ešte smrek, zriedkavejšie sa vyskytuje javor horský, jaseň štíhly, brest horský, javor mliečny.... Stromy tu dosahujú veľkých rozmerov, rozhodne najpozoruhodnejším stromom bola tzv. „veľká jedľa“ s obvodom kmeňa 690 cm, priemerom 193 cm, výškou 56 a vekom takmer 500 rokov, ktorú v roku 1964 zlomil vietor. Stromy podobných dimenzií v súčasnosti v pralese nerastú, najhrubšie jedle dosahujú prsný priemer  150 až160 cm. Vegetačný kryt má charakter pôvodného zmiešaného lesa so zastúpením bežných druhov podhorského až horského stupňa. Početné je zastúpenie avifauny, najmä spevavcov, ktoré dopĺňajú aj typické druhy prírodného lesa – dutinové hniezdiče – sovy a ďatle. Táto lokalita je chránená už od roku 1913, v súčasnosti ako Národná prírodná rezervácia (NPR) Dobročský prales v najprísnejšom stupni ochrany na výmere 103,85 ha s ochranným pásmom o výmere 100,44 ha. NPR spolu s ochranným pásmom tvorí územie európskeho významu Dobročský prales o výmere 203,85 ha. Prales však zaberá len menšiu časť tohto územia (cca 45 ha), pričom človekom pozmenené časti boli identifikované aj v takzvanom „jadre“ rezervácie, ktoré je chránené od roku 1913. K narušeniu integrity pralesa došlo výstavbou ciest v minulosti, ťažbou dreva  a pravdepodobne aj zalesnením časti územia pred viac ako 160 až 200 rokmi. Okrajom územia prechádza značkovaná turistická trasa z Čierneho Balogu dolinou Brôtovo smerom na Sedmák. Samotné územie pralesa je prístupné odborným exkurziám so sprievodcom. Územie už dlhodobo slúži na vedeckovýskumné účely. V roku 1998 udelila Rada Európy Dobročskému pralesu Európsky diplom, ktorý je ocenením prírodných hodnôt územia, ako aj príkladnej starostlivosti oň.

Európsky diplom pre Dobročský prales

Rada Európy udeľuje Európsky diplom pre chránené územia od roku 1965. Územie musí spĺňať dve základné kritériá: mimoriadne prírodné hodnoty (biologická a krajinná rozmanitosť) a príkladnú starostlivosť o územie. Ďalšie podmienky a odporúčania sú zahrnuté do príslušnej rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy. Národná prírodná rezervácia Dobročský prales prvýkrát získala pre svoju jedinečnosť významné medzinárodné ocenenie prírodných hodnôt Európsky diplom pre chránené územia práve v roku 1998.

Celkovo Rada Európy v Štrasburgu zapožičala toto prestížne ocenenie 74 chráneným územiam v 29 krajinách, Prvými boli prírodná rezervácia Hautes Fagnes v Belgicku, národná rezervácia Camargue vo Francúzsku anglický národný park Peak District. V tejto prestížnej spoločnosti sú aj Fair Isle zo Škótska, národná prírodná rezervácia Teberda z ruského Kavkazu či vtáčia rezervácia Kuşcenneti v Turecku.

„Tieto pralesy boli vyhlásené za chránené územia pred viac ako 100 rokmi a sú skutočným skvostom nášho prírodného dedičstva. Udelenie Európskeho diplomu aj pre ďalšie obdobie je tiež potvrdením vynikajúcej súčinnosti ochranárov, lesníkov, miestnej samosprávy a tretieho sektora, ako aj vedcov v tomto území,“ povedala Jana Durkošová z Ministerstva životného prostredia SR dňa 9. júna, kedy si Dobročský prales obhájil prestížne ocenenie Európsky diplom.

V hodnotení indexu biodiverzity sa Slovensko umiestňuje na 1. mieste v Európe. Veľká časť tejto druhovej rozmanitosti sa viaže na lesné ekosystémy. Na území Slovenska sa zachovali človekom v minimálnej miere ovplyvnené lesné komplexy s pôvodným drevinovým zložením, mnohé s rázom pralesa. V porovnaní s okolitými krajinami strednej a západnej Európy má Slovensko zatiaľ vedúce postavenie čo do počtu, rozlohy, pestrosti a reprezentatívneho zastúpenia pralesov podľa lesných vegetačných stupňov. Ochrana tohto národného bohatstva je preto potrebou každého civilizovaného národa.

 

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroje a foto:

Pralesy.sk

MŽP SR (diplom)

Hore
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 fotografická súťaž
film Cesta času
kam za vedou 1
QUARK
Extrapolácie 2017
téma mesiaca
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - jeseň
Veda v Centre
TVT 2017 výtvarná súťaž
Noc výskumníkov 2017
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
kam za vedou 2
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vedeli ste, že na Marse stále žijú roboty?
Zistite viac