Pozoruhodné úkazy roka 2018 na našej oblohe

28. feb. 2018 • Fyzikálne vedy

Pozoruhodné úkazy roka 2018 na našej oblohe

Konjunkcie planét, zatmenia Slnka a Mesiaca, ale aj jasné kométy. Množstvo skutočne zaujímavých úkazov čaká vedcov aj laickú verejnosť v roku 2018. Podľa odborníkov z Astronomického ústavu SAV má celkovo trikrát nastať zatmenia Slnka a majú byť dve zatmenia Mesiaca.

Prvé zatmenie Slnka bolo čiastočné a odohralo sa 15. februára, ale vidieť ho bolo možné len z územia Antarktídy. Druhé má byť 13. júla a bude opäť čiastočné, no rovnako tak viditeľné len z malilinkého územia Antarktídy v smere od Austrálie. Tretie slnečné zatmenie bude znova čiastočné, konať sa bude 11. augusta, no uvidieť ho bude dopriate obyvateľom severnej Európy a severovýchodnej Ázie. „Keďže ani jedno slnečné zatmenie sa neodohrá nad územím Slovenska, vynahradia nám to aspoň dve mesačné zatmenia,“ uvádzajú astronómovia.

To prvé bolo už 31. januára. Išlo o úplné zatmenie a Mesiac vyšiel nad horizont na východe Slovenska o 16:28 hod. No oveľa väčšie mesačné divadlo má byť to, ktoré nás čaká 27. júla, sľubujú odborníci. „Bude jednoznačne jednou z podstatných astronomických udalostí roka 2018. Takmer celý priebeh zatmenia, presnejšie najzaujímavejšie fázy, budeme môcť obdivovať. Samotné zatmenie začne o 19:15 hod., hoci Mesiac nad obzor vyjde až o hodinu neskôr (na východe o 20:07, na západe o 20:27). Dovtedy sa mesačný disk bude ponárať do nevýrazného polotieňa (tzv. penumbry). Aj táto fáza môže byť zaznamenateľná (ako v prípade zatmenia Mesiaca 31. januára), no smutní byť nemusíme. To pravé orechové ešte len príde, keď mesačný disk začne ukrajovať tieň (tzv. umbra). animácia /zatmenie Mesiaca/; zdroj: Giphy.comZačne sa to o 20:24 hod. Ľavý spodný okraj začne výraznejšie tmavnúť a jeho farba naberie postupne červenkastý odtieň. Okolo 21. hodiny bude asi polovica disku sfarbená na oranžovo až hnedočerveno. Celý Mesiac zachváti tieň o 21:30 hod. a jeho disk bude tmavší a tmavší. Najkrajšia časť úplného zatmenia nastane o 22:22 hod, nastane tzv. maximum.“

Ako uvádzajú odborníci, Mesiac bude skutočne na oblohe neprehliadnuteľný, masívne červený a fascinujúci. „Nočná krajina dostane až mystický nádych. Nebude to trvať príliš dlho, iba hodinu a trištvrte. Fáza úplného zatmenia sa končí vystupovaním Mesiaca z tieňa o 23:13 hod. a prechodom do polotieňa. Červenkastý pravý okraj Mesiaca bude čoraz menej a menej v tieni až do 00:19 hod. Po tomto čase sa Mesiac bude vynárať len z polotieňa. Milí rodičia, 27. júla neposielajte večer deti do postele, ale povinne s nimi choďte do prírody a doprajte si spolu toto výnimočné vesmírne predstavenie! V lete je na to predsa najlepší čas. Najbližšie úplné zatmenie sa odohrá až 21. januára nadránom, a to sa asi málokomu bude chcieť ísť von.“

Nenechajte si ale ujsť ani zaujímavý úkaz, akým je konjunkcia. Čo to vlastne je? „Je to termín používaný v astrológii, ale aj v pozičnej astronómii a znamená, že z pohľadu, napr. najčastejšie zo Zeme, sa dve nebeské telesá nachádzajú na rovnakej pozícii na oblohe. Všeobecne v prípade planét, keď majú rovnakú rektascenziu. Preto sú v okamihu konjunkcie planéty k sebe najbližšie (nie priestorovo, ale iba uhlovo na nebeskej sfére). V extrémnom prípade môže dôjsť až k zákrytu jednej planéty druhou (vtedy majú rovnakú aj deklináciu), ale vo väčšine prípadov planéty iba prechádzajú severne alebo južne jedna voči druhej,“ vysvetlili vedci z Astronomického ústavu SAV.

V roku 2018 už pár nastalo a do konca tohto roka nastane ešte viacero konjunkcií, no pozorovateľné voľným okom večer alebo nadránom, t. j. také, ktoré bežný človek uvidí z mesta, z balkóna a bez ďalšieho vybavenia, sú nasledujúce: Venušu a Merkúr bude možné vidieť 4. a 20. marca. V prvom prípade večer na západe po 17:30 hod. – vzdialenosť planét asi 1 stupeň a v druhom večer na západe po 18:00 hod. – vzdialenosť planét asi 4 stupne. Začiatkom apríla bude možné pozorovať podobný úkaz v prípade Saturnu a Marsu. Má prebehnúť nadránom po 03:00 hod na juhovýchode až do svitania. Vzdialenosť planét málo nad 1 stupeň. A do tretice bude možné pozorovať konjunkciu Jupitera a Merkúra – ráno po 06:30 hod. Zoskupenie bude pozorovateľné už od 18. až do 21. decembra. Vzdialenosť oboch planét asi 1 stupeň. Vyššie napravo im spoločnosť bude robiť jasná Venuša.

ilustračné foto /planéta/; zdroj: Pixabay.com /WikiImages/

Nenechajte si ale ujsť ani pozorovanie komét. Začiatkom júla budú svoje prístroje viacerí astronómovia zameriavať na kométu C/2017 S3 (Pan STARRS). Jasnosť dosiahne podľa odborníkov približne úroveň 12. magnitúdy. „Pohybovať sa vtedy bude v súhvezdí Žirafa, kométa tak bude cirkumpolárna. V druhej polovici júla sa posunie do Povozníka a tam bude stále zjasňovať až na úroveň 7. magnitúdy. Bohužiaľ, podmienky na jej pozorovanie sa budú zhoršovať, pretože nadránom bude nízko nad obzorom a slnečný svit ju skoro pohltí začiatkom augusta. Teoreticky dosiahne vtedy jasnosť asi 6 magnitúd. Ešte začiatkom októbra sa objaví na večernej oblohe, ale veľmi rýchlo jej jasnosť bude klesať,“ uvádzajú odborníci.

Začiatkom letných prázdnin sa vracia po viac než 6 rokoch bližšie k Slnku a Zemi aj známa periodická kométa 21P/Giacobini-Zinner, ktorú objavil Michel Giacobini (Nice, Francúzsko) v decembri roku 1900. O takmer 13 rokov neskôr ju znovu pozoroval Ernst Zinner (Bamberg, Nemecko). Celý júl strávi v súhvezdí Kefeus, pričom podľa odborníkov bude s jasnosťou asi 9 – 10 magnitúd v dosahu menších ďalekohľadov. Väčšinu augusta zas zotrvá v Kasiopeji a jej jasnosť vzrastie približne na 8 magnitúd. Presne 3. septembra sa uhlovo veľmi priblíži k najjasnejšej hviezde súhvezdia Povozík Capelle. Vtedy by už mohla byť s jasnosťou 7 magnitúd aj v dosahu poľovníckych triédrov. Perihéliom prejde 10. septembra vo vzdialenosti 151 miliónov km. „A v podstate v tomto čase prejde aj najbližšie k Zemi vo vzdialenosti 58 miliónov km. V druhej polovici septembra sa jej jasnosť bude pozvoľna znižovať, kedy sa bude pohybovať na pomedzí Blížencov a Orióna. V prvej polovici októbra strávi pár nocí v blízkosti hviezdy Sírius, no jej jasnosť klesne na 9. magnitúdu. Do novembra sa ešte na pár hodín ukáže nízko nad obzorom, až kým sa úplne nestratí na rannej oblohe.“

O tejto kométe je podľa našich astronómov známe, že prakticky pri každom návrate do blízkosti Zeme dosahuje jasnosť okolo 8 magnitúd. Avšak v roku 1946 zaznamenali astronómovia niekoľko výraznejších nárastov jasnosti až na hodnotu 5 magnitúd. „Dúfajme, že tento rok nás prekvapí a aspoň jedno zjasnenie ponúkne. Známa je ďalšia skutočnosť. Toto teleso je materským telesom meteorického roja Drakoníd, ktoré sú každoročne aktívne od 6. do 10. októbra, pričom maximum pripadá na 8. október. Je to dané tým, že dráha kométy prechádza okolo dráhy Zeme vo vzdialenosti iba 5,2 milióna km.“

Hádam najočakávanejšou kometárnou udalosťou je ale podľa astronómov zo SAV návrat kométy 46P/Wirtanen po viac než 5 rokoch do blízkosti Slnka a Zeme. Ak sú predpovede viac-menej správne, máme sa na čo tešiť. Minimálne tí, ktorí radi vzhliadajú k oblohe a pokochajú sa nenápadnými, ale o to vzácnejšími úkazmi.

Čo o kométe 46P/Wirtanen vieme? Objavil ju americký astronóm Carl A. Wirtanen 17. januára 1948 na Lickovom observatóriu v Kalifornii. Určite vieme, že je krátkoperiodická s obežnou dobou 5,44 roka. Kométa patrí do tzv. Jupiterovej rodiny komét, ktoré majú najvzdialenejšie body svojich dráh vo vzdialenostiach 5 až 6 astronomických jednotiek od Slnka. Rozmer jej jadra je asi 1,2 km a rotuje s periódou viac než 6 hodín.

Všeobecne známym je fakt, že práve táto kométa bola pôvodným cieľom mimoriadne úspešnej, ale už neaktívnej misie Rosetta. Kvôli technickým problémom so sondou ešte pred jej vypustením vybrali náhradný cieľ – 67P/Churyumov-Gerasimenko. Vďaka svojej dráhe bola kométa Wirtanen opäť zaujímavým cieľom na zrealizovanie misie Comet Hopper v roku 2016. Avšak výberový proces uprednostnil misiu na Mars. „Snáď sa nejakej výskumnej misie k tejto kométe dožijeme.“

Kedy a kde kométu treba hľadať? „Dostupnejšie podmienky pre kvalitnejšie pozorovanie aj pre majiteľov menších ďalekohľadov nastanú približne od polovice septembra. V tomto čase sa jej jasnosť vyšplhá asi na 10 magnitúd, no výška nad obzorom krátko po polnoci nepresiahne 20 stupňov. Do polovice októbra zjasní na 9 magnitúd, no nad obzorom bude ešte nižšie. O ďalšie dva týždne bude atakovať 7. magnitúdu, no pozorovacie podmienky budú obmedzené naozaj iba na pár stupňov nad obzorom. No s ďalekohľadom by sa kométa mohla dať uvidieť. Pri troške trpezlivosti sa zhruba od druhej polovice novembra začne kométa šplhať vyššie nad obzor a jej jasnosť dosiahne podľa predpovede 5. magnitúdu. Presunie sa zo súhvezdia Pec do súhvezdia Veľryba. Citeľne na oblohe bude zrýchľovať svoj uhlový pohyb. A to preto, lebo 12. decembra dosiahne perihélium vo vzdialenosti 158 miliónov km, ale o 4 dni neskôr aj perigeum vo vzdialenosti takmer 12 miliónov km (alebo 30 vzdialeností Mesiaca od Zeme),“ uvádzajú astronómovia.  

V tomto období sa bude pohybovať na území súhvezdia Býk, teda aj pekne vysoko nad obzorom. 16. decembra sa stretne na 3 stupni s otvorenou hviezdokopu Plejády. A tiež jej maximum jasnosti bude podľa modelu na hodnote 3,8 magnitúdy. „Akurát pribúdajúci Mesiac bude kaziť pohľad na ňu aj voľným okom. Deň pred Štedrým dňom minie hviezdu Capellu iba na pol stupňa. Ľuďom idúcim na polnočnú omšu sa naskytne unikátna príležitosť, keď môžu vidieť priamo nad hlavou Vianočnú kométu za prítomnosti dva dni starého splnu Mesiaca!“

ilustračné foto /kométa/; zdroj: Pixabay.com /Buddy_Nath/

Kométa s postupom času bude mierne slabnúť, ale aj na Nový rok by mala byť viditeľná voľným okom, dokonca bez prítomnosti Mesiaca v súhvezdí Rys. Na Troch kráľov si to namieri do Veľkého voza, ale to už bude na hranici viditeľnosti bez ďalekohľadu. V tomto súhvezdí zotrvá až do polovice marca, no bude v dosahu len čoraz väčších ďalekohľadov. Astronómovia ju budú určite pozorovať až do leta roku 2019. Potom sa nenávratne stratí v slnečnom svite zapadajúceho Slnka.

„Kto premešká možnosť vidieť túto kométu na vlastné oči, ďalšia možnosť sa mu nenaskytne. Predpovede na ďalšie nasledujúce príchody 46P už s podobnými jasnosťami ako tento rok nerátajú. Výnimočná je ešte faktom, že je 10. kométou, ktorá sa k Zemi priblíži najbližšie za posledných 50 rokov,“ pripomenuli odborníci z Astronomického ústavu SAV.

 

Zdroj informácií: http://www.astro.sk/news/; /Marek Husárik; Prehľad zaujímavých úkazov v roku 2018 Konjunkcie planét, jasné kométy, meteorické roje, zatmenia Slnka a Mesiaca, fázy Mesiaca/

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Animácia: https://giphy.com/gifs/moon-NtDBzumKRZz1e

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2017 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Najviac bielkovín obsahuje telo rýb, plodov mora a hmyzu.
Zistite viac