Požiadavka ukotvenia roly matky v manželstve slabne

13. máj. 2018 • Sociálne vedy

Požiadavka ukotvenia roly matky v manželstve slabne

Medzi hodnotami Európanov má najvýznamnejšie postavenie rodina. Sociologický ústav SAV preto pri príležitosti Dňa matiek zverejňuje názory verejnosti, ktoré ukazujú hodnotu materstva v niektorých spoločenských súvislostiach. Podľa výskumu EVS (Výskum európskych hodnôt – European Values Study), ktorý SÚ SAV robil v dňoch 27. 9. – 30. 11. 2017, pohľad verejnosti na rodičovské roly naďalej podlieha zmenám v súvislosti so zmenami rodinného života, ktoré sa ešte stále uskutočňujú a nemožno ich považovať za ukončené.

V názoroch verejnosti stále rastie súhlas s tým, že žena chce dieťa vychovávať aj bez muža. Vzrástlo tiež povedomie o význame dieťaťa, a to nielen v živote ženy, ale aj ako spoločenskej hodnoty – 62,4 % respondentov si myslí, že žena musí mať deti, aby bol jej život naplnený. S tvrdením „mať deti je povinnosťou voči spoločnosti“ úplne súhlasí 12,4 % respondentov a skôr súhlasí 32 %. Prevažuje podiel tých, ktorí nechápu materstvo konfliktne voči pracovnej kariére ženy. S výrokom „zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien aj tak chce mať svoju domácnosť a deti“ súhlasí 70,1 % respondentov; 62,2 % respondentov nesúhlasí s výrokom, že „keď matka chodí do práce, deti trpia“.

Materstvo a manželstvo

V porovnaní s predchádzajúcimi vlnami výskumu EVS naďalej rastie počet tých, ktorí schvaľujú, ak chce žena dieťa, ale chce ho vychovávať sama a žiť bez muža. Koncom roku 2017 toto správanie schvaľovalo 37,6 % respondentov (Graf č. 1), z toho 39,3 % mužov a 60,7 % žien. Podľa ukončeného vzdelania sa neprejavili väčšie rozdiely v miere súhlasu s týmto správaním, no prejavili sa v ďalších dvoch možnostiach odpovedí: čím mal respondent nižšie dosiahnuté vzdelanie, tým častejšie volil možnosť neschvaľujem, a čím ho mal vyššie, tým častejšie sa prikláňal k možnosti záleží od okolností.

graf č. 1

Nárast schvaľovania spomínaného správania spadá do celkového trendu, v ktorom slabne požiadavka ukotviť rolu matky v manželstve. Opäť narástol podiel tých, ktorí si myslia, že manželstvo je zastaraná inštitúcia (21,2 %), hoci stále prevažuje opačný názor (77,7 % respondentov). S týmto tvrdením súhlasia častejšie muži (26 %) ako ženy (16,5 %). Významný rozdiel v názoroch mužov a žien sa prejavil hlavne v mladších vekových kategóriách, ktoré sa zároveň celkovo častejšie vyjadrujú za zastaranosť inštitúcie manželstva. Najväčší rozdiel sa ukázal vo vekovej kategórii 25- až 34-ročných (čiže v tej, v ktorej sa ľudia v súčasnosti najčastejšie sobášia), pričom v tomto veku považuje manželstvo za zastarané 41,5 % mužov a 17,8 % žien. Najzriedkavejšie vyjadrujú súhlas s týmto tvrdením respondenti s ukončeným vysokoškolským vzdelaním (súhlasí z nich 12,2 %).

Matka a dieťa

V názoroch verejnosti opäť vzrástlo povedomie o význame dieťaťa v živote ženy, kde sme po výraznom oslabení v roku 1999 zaznamenali opätovný nárast približujúci sa k úrovni z roku 1991. Na otázku: Myslíte si, že žena musí mať deti, aby bol jej život naplnený, alebo to nie je nevyhnutné? (Graf č. 2) odpovedalo 62,4 % respondentov, že potrebuje deti (67,7 % žien a 56,7 % mužov) a 34,8 % respondentov označilo možnosť nie je to nevyhnutné (40,1 % mužov a 29,8 % žien). (Ostatní uviedli možnosť neviem alebo neodpovedali.) Presvedčenie, že žena musí mať deti, aby bol jej život naplnený, u mužov narastá spolu s vekom, u žien sa výraznejšie líši (je slabšie) len v najnižšej kategórii 18- až 24-ročných. Zastávanie tohto názoru klesá s nárastom veľkosti sídla, v ktorom respondent býva – v obciach do 500 obyvateľov si 76,5 % respondentov myslí, že žena potrebuje deti, zatiaľ čo v mestách nad 100-tisíc obyvateľov je to 48,3 %. Vyskytuje sa častejšie u respondentov s nižším ukončeným vzdelaním a postupne klesá vo vyšších vzdelanostných kategóriách respondentov (o potrebnosti detí pre ženu je presvedčených 70,3 % respondentov s neukončeným alebo základným vzdelaním na rozdiel od 55,5 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním).

graf č. 2

Zároveň sa u verejnosti posilnilo povedomie o dieťati ako o celkovej spoločenskej hodnote. S výrokom „mať deti je povinnosťou voči spoločnosti“ úplne súhlasí 12,4 % respondentov, skôr súhlasí 32 %, ani súhlasí, ani nesúhlasí 27,6 %, skôr nesúhlasí 14,3 % a vôbec nesúhlasí 12,8 % respondentov. V tomto názore sa medzi respondentmi neprejavili výrazné rozdiely pri väčšine ukazovateľov (pohlavie, vek, veľkosť miesta bydliska). Významnejšie ich odlišovalo len najvyššie dosiahnuté vzdelanie, keďže úplne s týmto tvrdením súhlasí 20,4 % respondentov s neukončeným alebo základným vzdelaním na rozdiel od 10,2 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním. A naopak, vôbec s ním nesúhlasí 17,6 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním oproti 6,3 % respondentov s neukončeným alebo základným vzdelaním.

Matka a práca

Vo verejnosti sa posilnila hodnota materstva vo vzťahu k práci. Pri výroku „zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien aj tak chce mať svoju domácnosť a deti“ označilo možnosť úplne súhlasím 20,6 % respondentov, skôr súhlasím 49,5 %, skôr nesúhlasím 21,9 %, vôbec nesúhlasím 5,6 % a možnosť neviem alebo neodpovedal využilo 2,4 % respondentov. V odpovediach na túto otázku sa neukázali významnejšie rozdiely podľa pohlavia, veľkosti bydliska či veku respondenta.

Väčšina respondentov si nemyslí, že deti alebo rodinný život trpí, ak matka pracuje. S výrokom „keď matka chodí do práce, deti trpia“ súhlasí 36 % respondentov, zatiaľ čo 62,2 % nesúhlasí. (Graf č. 3) Podobne vo verejnosti prevláda aj nesúhlas s tvrdením, že „vo všeobecnosti rodinný život trpí, ak žena pracuje“: nesúhlasí s ním 60,5 % respondentov oproti 38,2 % tých, ktorí súhlasia. V týchto názoroch sa neprejavili rozdiely medzi respondentmi podľa pohlavia, veku či vzdelania.

graf č. 3

Výsledky reprezentatívneho výskumu možno zovšeobecniť na celú populáciu, teda obyvateľov Slovenskej republiky vo veku 18 rokov a viac. Jeho výsledky zohľadňujú rozloženie obyvateľov Slovenska podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Výber respondentov (1 435) sa robil podľa pravidiel daných metódou náhodného výberu v rôznych mestách a obciach na celom Slovensku. Odpovede zaznamenali vyškolení anketári pri osobnom rozhovore.

*********************************************

Výskum európskych hodnôt (EVS: European Values Study) je najstarším komparatívnym výskumom hodnotových orientácií v Európe (od roku 1983). Uskutočňuje sa v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Spoločným garantom projektu je medzinárodná metodologická skupina pri University of Tilburg, Holandsko (www.europeanvaluesstudy.eu). Na Slovensku sa výskum EVS realizoval v rokoch 1991, 1999, 2008 a 2017. Sociologický ústav SAV je od roku 1999 garantom Výskumu európskych hodnôt na Slovensku.

 

Informácie poskytla: Mária Suríková, Sociologický ústav SAV (Monika Hucáková za tlačový odbor SAV)

Grafy: SÚ SAV

Ilustračné foto: Pixabay.com /rawpixel/

Uverejnila: VČ

 

Hore
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
FVF 2018
Vedec roka 2017
Veda v Centre
Prechod VK na VND
CVTI SR 80. výročie
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Ďateľ dokáže udierať do stromu frekvenciou až 20 krát za sekundu.