Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Poézia jari

VEDA NA DOSAH

Hýľ obyčajný (Pyrrhulapyrrhula)

Atmosféru, ktorá panuje v prírode počas mesiaca lásky, nemožno pomenovať výstižnejšie ako veľkolepý majáles. V máji sa v zátišiach hôr, lesov, lúk a močiarov odieva do farieb všetko živé.

Sviatočné predsvadobné stretávky majú kvety, motýle i vtáky. Príroda rozvoniava príjemnou zmesou vôní kvetín všetkých farebných odtieňov. Aj motýlie krídla hrajú všetkými farbami a vtáky ohurujú pestrou paletou plesových šiat, ako aj jedinečnými zvukovými efektmi. 

Majáles so všetkou parádou

Do polovice mája sa už zvyčajne stihnú do svojich rodísk v strednej Európe navrátiť všetky sťahovavé vtáky, aj tie z najvzdialenejších dovolenkových destinácií situovaných v tropickej Afrike alebo východnej Ázii, a tak je vtáčí spevokol prírody kompletný.

Vtáčí majáles máva tri fázy – rannú, večernú a nočnú. Ranného a večerného majálesu sa zúčastňujú operence s dennou aktivitou, zatiaľ čo na nočný majáles majú vstupenky len operence s nočnou aktivitou života. Ranná fáza vtáčieho majálesu sa začína včasráno, ešte za tmy.

Umelci z horského lesa

V zátiší horského lesa sa tíško roztoká kohút hlucháňa hôrneho. Chvíľku po tomto prvom ranostajovi precitá z plytkého nočného bdenia samček sluky hôrnej, ktorý začne pytačky charakteristickým kvorkaním, poletujúc cikcakovitou trajektóriou ponad lesné porasty. Krátko po sluke hôrnej sa plačlivo rozospieva červienka obyčajná. Vzápätí za ňou začnú spievať árie lásky drozdy. No a potom sa pridáva štebotaním stehlík čížik, pinkaním pinka obyčajná, hrkútaním hrdlička poľná, syčaním kolibkárik sykavý, chichotaním žlna zelená, ťukaním ďateľ veľký, kŕkaním orešnica perlavá, krákaním vrana obyčajná a škriekaním sojka obyčajná.

Stehlík konôpka (Linariacannabina) Hlucháň hôrny (Tetraourogallus)

Operení sólisti na horskej lúke

Na horskej lúke sa prvý zobúdza bratanec hlucháňa hôrneho tetrov hoľniak, ktorý v tomto odľahlom vysokohorskom prostredí otvorí na svitaní ples charakteristickým bublaním a šuikaním. Krátko po ňom začne z nebies, sfarbených od vychádzajúceho slnka dočervena, nôtiť svoju nekonečnú pieseň škovránok poľný. Vzápätí za škovránkom začnú v duete šveholiť ľabtuška lúčna a vrchovská. Chripľavým spevom sa k nim čoskoro pripája pŕhľaviar červenkastý.

Speváci v zátiší močiara

Nočná fáza plesu v zátiší močiarov sa končí bučaním bučiaka veľkého, húkaním myšiarky močiarnej a mekotaním močiarnice mekotavej. Ranný vtáčí majáles v porastoch tŕstia vypukne na svitaní. Začína sa vystúpením kvarteta trsteniarikov – obyčajného, pásikavého, bahenného a veľkého. Vedno s týmto vtáčím komorným telesom začne svrkať vtáčie trio svrčiakov – riečneho, slávikovitého a zeleného. Chvíľu na to sa rozkukajú kukučky. Keď hladinu močiara pozláti slnečný jas, prebúdzajú sa aj čajky a rybáre, ktorých hlasité škrekotanie vydurí z tŕstia chochlačky, kačice a potápky.

 

Autor: doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.

Foto: autor

Uverejnila: ZVČ

 

Viac o poézii jari v prírode, ako aj iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 5/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky