Pôda pre budúce generácie

01. júl. 2017 • Pôdohospodárske vedy

Pôda pre budúce generácie

Pôda je v rozsahu ľudského života neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý sa v našich klimatických podmienkach vytvorí za 5- až 6-tisíc rokov. Globálne zmeny – predovšetkým dôsledky klimatickej zmeny, prispievajú k úbytku a zhoršovaniu kvality pôdnych zdrojov. Na zachovanie pôdy ako prírodného zdroja pre budúce generácie je potrebné, aby sme sa viac venovali pôde ako základnému predpokladu života na Zemi spolu s vodnými zdrojmi.

Porekadlo hovorí: „Pôda sa mení na zlato v rukách múdrych.“

Pôda sa často degraduje nesprávnymi spôsobmi obhospodarovania, mnohí farmári neuplatňujú moderné systémy udržateľného poľnohospodárstva a znižujú kvalitu pôdneho fondu. Žitný ostrov je momentálne najúrodnejšia a najcennejšia časť Slovenska. Je to hlavne vďaka dostatku vodných zdrojov, pôde plnej živín, organického uhlíka a vhodných pôdnych vlastností.
Pôda sa degraduje aj nesprávnymi spôsobmi obhospodarovania. Najväčším problémom je vodná erózia. Teda odplavovanie úrodnej pôdy pri silných dažďoch, topení snehu a záplavách. Najkvalitnejšiu vrchnú pôdu odnáša vietor, voda, ľad či sneh. Nezodpovedný a nerozumný prístup k pôde však eróziu urýchľuje. Môžeme konštatovať, že erózia je najväčší degradačný fenomén na Slovensku, ktorý spôsobuje miliónové škody na pôdnom fonde. Sú viaceré možnosti, ako čeliť predovšetkým plošnej vodnej erózii: protierózne rozmiestnenie kultúr a plodín, veľkosť a usporiadanie pozemkov, vrstevnicová agrotechnika, bezorebná technika, mulčovanie, minimálna agrotechnika či pásové pestovanie plodín.

Erózia pôdy prebieha aj na slabo sklonených svahoch

Ekonomický zisk – najväčšia hrozba pre pôdu

K najväčšiemu znehodnoteniu pôdy dochádza v dôsledku zástavby sídiel, priemyselných podnikov či dopravnej infraštruktúry. Nie veľká potreba potravín, ale bezbrehé ekonomické záujmy sú najväčšou hrozbou pre pôdu. Trvalé zábery pôdy pre nepôdohospodárske využívanie naberajú celosvetovo nebývalé rozmery. Aj na Slovensku prídeme denne takmer o 10 hektárov pôdy, teda za 500 rokov by sme takto nemali žiadnu pôdu.
Lepším, lacnejším a jednoduchším riešením je takýmto stavom predchádzať. A to najmä modernými pestovateľskými postupmi a prevenciou. Napr. hlavným cieľom presného poľnohospodárstva je znižovanie nákladovosti pri výrobe poľnohospodárskych produktov, a tým celkové posilnenie konkurencieschopnosti na svetovom trhu s poľnohospodárskymi komoditami. Zavedenie systému vyžaduje rozsiahlu technickú a informačnú podporu súvisiacu so získavaním a spracovaním údajov o pôde, o poli a o plodine s tým, že každá informácia sa vzťahuje ku konkrétnemu miestu poľa so známou geografickou polohou. Systém presného poľnohospodárstva sa opiera o sústavu technických prostriedkov a geografických informácií umožňujúcich lokalizáciu polohy objektu pohybujúceho sa po poli alebo nachádzajúceho sa na poli. Využíva sa pritom globálny navigačný systém GPS (Global Positioning System).

Povrchová ťažba hnedého uhlia

50 cm pôdy vzniká 5 000 rokov

Zaujímavosťou je, že ak by Mária Terézia nedala na Záhorí vysádzať borovice, dnes by tam bola púšť. Za miliardy rokov existencie zemegule človek využíva jej vrchnú vrstvu ako pôdu len zlomok času, asi 10-tisíc rokov. Dnes vieme, že pôda je prakticky neobnoviteľný prírodný zdroj. Vytvorenie 50 cm pôdneho horizontu trvá viac než 5-tisíc rokov. Kvantitatívne úbytky pôdy a jej kvalitatívna degradácia nemôžu ďalej pokračovať.
Preto pôda je téma, ktorá sa rieši na najvyššej úrovni v rámci Globálneho partnerstva o pôde v rámci Organizácie Spojených národov FAO v Ríme. Má za úlohu zmierniť alebo eliminovať účinky dosahov globálnych zmien na svetové pôdne zdroje.
V poslednom období FAO (svetová organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu Organizácie Spojených národov) konštatuje veľký úbytok pôdnej hmoty v dôsledku záberov pôd pre sídla, priemysel, dopravu, banskú činnosť, ako aj degradácie pôdy v celosvetovom meradle. Preto udržateľný manažment riadenia pôdnych zdrojov je nevyhnutnou požiadavkou budúcnosti.

Rekultivácia pôdy

Vo videu je Žitný ostrov minulosťou

Viete si predstaviť, žeby sa zo Žitného ostrova stala pustatina? Vo videu je ukážka z ďalekej budúcnosti, v ktorej už naša najúrodnejšia a najcennejšia časť krajiny neexistuje. Čím skôr si uvedomíme, že aj k pôde sa treba správať ohľaduplne, tým ľahšie ju môžeme uchrániť pre budúce generácie.

 

Autor: doc. RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc., riaditeľka Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra Lužianky

Spracovala: Monika Hucáková pre NCP VaT pri CVTI SR

Fotografie: Autorka

 

 

ZvedaVEC je cyklus krátkych filmov, ktoré sa venujú vede a technike. Ako „sprievodca“ novými technológiami v nich  vystupuje Branči (Branislav) Kováč alias raper Vec a za nás zvedavých divákov kladie otázky. Odľahčenou formou nám ukazuje možné využitie rôznych technológií a vedeckých výdobytkov v našej súčasnosti a budúcnosti.

 

Súvisiace:

Články
Hore
Vedec roka 2017
Veda v Centre
Prechod VK na VND
CVTI SR 80. výročie
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
FVF 2018
TVT 2017 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Kaktusy patria medzi sukulentné rastliny.
Zistite viac