Plán komplexnej ochrany mokradí na Slovensku


Plán komplexnej ochrany mokradí na Slovensku

Mokrade patria k najproduktívnejším a súčasne k najviac ohrozeným ekosystémom sveta. Ekosystémový úžitok, ktorý mokrade poskytujú je nenahraditeľný. Sú kolískou biodiverzity a domovom nespočetných druhov rastlín a živočíchov, prirodzenou čističkou vôd, ale tiež zabezpečujú ochranu krajiny pred povodňami, zadržiavajú vodu v krajine, zmierňujú dôsledky zmeny klímy vrátane zachytávania prívalových dažďov. Sú zdrojom pitnej vody, produkujú biomasu a kyslík a sú priestorom pre oddych, rekreáciu ako napríklad rybolov a poľovníctvo.

Čo sú mokrade?

Mokrade sú územia, ktoré sú nasiaknuté alebo zaplavované vodou, či už trvalo alebo sezónne. Vnútrozemské mokrade zahŕňajú močiare, rybníky, jazerá, rašeliniská, slatiny, vodné toky a riečne nivy, či už prírodné, alebo umelé, s veľmi rozmanitou rozlohou.

Na Slovensku sa vyskytuje 66 typov biotopov európskeho významu (podľa smernice Rady č.92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, tzv. smernice o biotopoch), z ktorých až 24 typov môžeme klasifikovať ako vodné, riečne, mokraďové alebo jednoducho závislé na vodnom prostredí. V zmysle Katalógu biotopov Slovenska sú rozdelené na slaniská, vodné biotopy, nelesné brehové porasty, lúky a pasienky, rašeliniská a slatiny, prameniská a lesné biotopy. Tieto typy biotopov majú vysokú prírodnú hodnotu. Umožňujú existenciu veľkého množstva pôvodných druhov rastlín a živočíchov, z ktorých mnohé sú vzácne.

Význam mokradí

Mokrade sprostredkúvajú rozmanité ekosystémové služby: kontrolu kvality vody a ochranu pred eróziou (odstraňovanie živín, spracovanie chemických a organických odpadov, zachytávanie sedimentov), reguláciu klímy, zmierňovanie záplav, produkciu biomasy a kyslíka. Slúžia aj pre rybárstvo, poľovníctvo, rekreáciu, vzdelávanie, vedecký výskum, duchovnú a kultúrnu inšpiráciu. Mokrade sú životne dôležité pre ukladanie uhlíka, čím napomáhajú riešiť problém zmeny klímy. Napríklad rašeliniská samé osebe pokrývajú približne 3% povrchu pevnín, ale zadržujú až 30 % všetkého uhlíka, ktorý je celkovo zadržiavaný na súši. Avšak pri vypaľovaní, alebo vysušovaní za účelom využívania pôdy pre poľnohospodárske účely alebo pestovanie drevín sa menia z úložiska uhlíka na jeho zdroj. Emisie CO2 a metánu z vypaľovania, vysúšania a ťažby rašeliny sa rovnajú 10 % ročných emisií z fosílnych palív.

Rieky, močiare, slatiny, vlhké lúky či lužné lesy, ale aj jazerá i umelé človekom vytvorené vodné plochy tvoria len 0,5 % výmery Slovenska, a tak ako v iných štátoch, stále ubúdajú – ustupujú rozvojovým zámerom, nárokom na vodné zdroje, miznú v dôsledku zmeny klímy a hlavne prístupov vo využívaní krajiny. Práve pre komplexnú ochranu mokradí a ich múdre využívanie pripravil envirorezort dokument s vyhodnotením 73 úloh akčného plánu pre mokrade v r. 2015 – 2018 a s návrhom 65 aktivít na obdobie rokov 2019 až 2021.

Pri príprave materiálu poskytli súčinnosť ďalšie rezorty a ich inštitúcie. Prioritou aj na ďalšie obdobie zostáva zachovanie mokradí – aby neubúdali, nemenil sa ich charakter a aby sa s nimi počítalo nielen pri plánoch a stratégiách, ale pri každodennom rozhodovaní na celoštátnej i lokálnej úrovni.

Envirorezort venuje pozornosť aj monitoringu druhov a biotopov, ktoré sú viazané na mokrade, príprave programov starostlivosti o ďalšie chránené územia, vrátane chránených vtáčích území (z dosiaľ 13 vládou schválených dokumentov je 11 zameraných na mokrade).

Za podstatnú však považuje realizáciu opatrení v teréne, napr. na odstraňovanie bariér na toku, na revitalizáciu mokradí a zlepšenie ich ekosystémových služieb. Ministerstvo životného prostredia SR prikladá mokradiam váhu aj pri vodozádržnom programe H2Odnota je voda – Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody.

Zdroj: Pixabay.com

Dohovor o mokradiach (The Ramsar Convention on Wetlands)

V oblasti ochrany prírody je jedným z najvýznamnejších medzinárodných dohovorov. Zároveň je jediným dohovorom chrániacim určitý ekosystém. Z pôvodného zamerania na ochranu mokradí významných predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva sa po určitej dobe dospelo k súčasnému stavu, keď sa prostredníctvom tohto dohovoru zabezpečuje celosvetová ochrana a rozumné využívanie všetkých druhov mokradí. Definuje sa ako udržiavanie ekologického charakteru mokradí, ktoré sa dosahuje uplatňovaním ekosystémových prístupov v kontexte udržateľného rozvoja. V súčasnosti podpísalo Ramsarský dohovor 170 zmluvných strán sveta. Zoznam medzinárodne významných mokradí tvorí 2341 lokalít vyhlásených na celkovej rozlohe 252,4 milióna hektárov. Slovenská republika má v zozname zapísaných celkom 14 mokradí. (Parížske močiare; Šúr; Senné – rybníky; Dunajské luhy; Niva Moravy; Latorica; Alúvium Rudavy; Mokrade Turca; Poiplie; Mokrade Oravskej kotliny; rieka Orava a jej prítoky; Domica; Tisa; Jaskyne Demänovskej doliny).

V rámci Ramsarského dohovoru je vedený tiež „Zoznam ohrozených mokradí“ (tzv. Montreux Record). Ide o prehľad mokradí medzinárodného významu, kde došlo, dochádza, alebo pravdepodobne dôjde z najrôznejších dôvodov k zmenám ich ekologického charakteru a tým k ich ohrozeniu, prípadne likvidácii.

 

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroje:

http://www.minzp.sk/files/sekcia-ochranyprirodyakrajiny/dohovory/ramsar/program-starostlivosti-mokrade-2024.pdf

MŽP SR

Pozri aj: Prehľad mokradí Slovenska podľa okresov

 

 

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Tlmenie bolesti pacienta pri chirurgických výkonoch je možné realizovať aj blokádou určitých nervov.
Zistite viac