Pestovanie a skladovanie plodín v minulosti má svoje regionálne špecifiká


Pestovanie a skladovanie plodín v minulosti má svoje regionálne špecifiká

Poľnohospodárske regióny Slovenska poskytovali v minulosti rôzne klimatické, pôdne a hydrologické podmienky, ktorých miera ovplyvnenia človekom dosahovala hodnoty zabezpečujúce prirodzenú rovnováhu v krajine. To malo prirodzene vplyv na diverzitu pestovania plodín. Vo svojej prezentácii Historické krajinné podmienky pre produkciu a skladovanie potravín to uviedla Ingrid Belčáková, pričom tvrdí, že niektoré potraviny boli preferované v severných regiónoch, iné v južných oblastiach Slovenska.

„Mnohé plodiny sa však pestovali celoplošne, napr. zemiaky. Spôsoby pestovania a uskladňovania plodín v jednotlivých regiónoch sa odlišujú najmä v dôsledku rozdielneho spôsobu budovania obydlí, v dôsledku klimatických pomerov (počet letných dní, počet extrémne mrazivých dní a pod.), ale aj na základe tradícií a zvykov.“ Autorka v príspevku porovnala spôsoby pestovania a uskladňovania zemiakov a vybraných druhov zeleniny v novoveku na severe (Liptovská župa) a juhu (Novohrad) Slovenska. Priestor bol venovaný aj špecifikám regiónov v súvislosti s konštruovaním zariadení na skladovanie potravín.

Táto, aj mnoho ďalších tém týkajúcich sa produkcie a skladovania potravín v stredoveku bola prezentovaná počas medzinárodnej Konferencie archeológie stredoveku, ktorá sa uskutočnila vo Zvolene. Medzi nimi aj úryvok Z pivnice kamaldulského mnícha. Archeofaunálne nálezy zo Zoborského kláštora v Nitre od dvojice Zora Bielichová – Marián Samuel.

Archeologický výskum lokality Nitra-Zobor priniesol podľa nich už množstvo nových poznatkov o vývoji, architektúreRuina kláštorného kostola sv. Jozefa. Kostol a kláštor dal vybudovať nitriansky biskup Blažej Jaklin v rokoch 1692 – 1695 pre kamaldulský rád – vetvu benediktínov. a materiálnej kultúre Kamaldulského kláštora sv. Jozefa (1695 – 1782). „K jedným z výnimočných objavov sa radí i súbor keramiky, skla a kostí získaný v roku 2003 zo zásypu pivnice eremitského domu č. 9. Nádoby používané k výzdobe interiéru a pri podávaní jedál v rámci spoločného a individuálneho stravovania pravdepodobne pochádzajú z rokov 1760 – 1782. V rámci kostí a schránok, dominujú ryby a iné akvatické druhy zvierat (korytnačka močiarna, bobor, vydra, rak riečny), pričom domáce cicavce a hydina majú nízke zastúpenie, čo jednoznačne reflektuje stravovacie predpisy mníšskej komunity.“ Kontext a zistená anatomická štruktúra podľa vedcov ukazujú, že ide o zmes kuchynského a stolového odpadu. Výskyt veľkých jedincov rýb (hlavne sumec, šťuka, kapor) a podobnosť zaznamenaných modifikácií (zárezy a záseky) svedčí o organizovanom zásobovaní a spracovaní mäsa v kláštore, ako aj možnom lokálnom odchove zvierat (existujúci rybník a chlievy).

Príklady skladovania potravín na bratislavských parcelách v stredoveku predstavili Branislav Lesák, Margaréta Musilová a Branislav Resutík. Archeologický výskum historického jadra Bratislavy, pôvodných stredovekých parciel, priniesol podľa nich nálezy nehnuteľných archeologických objektov, ktoré boli v zmysle nálezových okolností definované ako súčasti dlhodobého skladovania potravín. Tento plagát bol zameraný na lokalizáciu týchto objektov v rámci pôvodného stredovekého mesta, v rámci stredovekej parcely, ich základnú definíciu, ich vzťah s obytnou zónou, resp. hospodárskou zónou parcely, prepojenie s archívnymi prameňmi.

ilustračné foto /vinič/Eva Pauditšová sa zaoberala problematikou Historické mestské vinohrady v Bratislave – tradícia pestovania viniča a výroby vína. „Vinohradnícka a vinárska kultúra má v bratislavskom regióne viac ako tisícročnú tradíciu, siaha do starej rímskej doby a je predpoklad, že vinič sa pestoval už počas osídlenia regiónu Keltmi. Prosperita vinárskeho hospodárskeho odvetvia sa prejavovala v nárokoch na pôdu a premenou využívania krajiny. Plochy, na ktorých sa pestoval vinič, sa zväčšovali a s rozrastaním sa hranice zastavaného územia mesta postupovali poľnohospodársky upravené plochy smerom do svahov Malých Karpát. Poľnohospodárska pôda bola v okolí Bratislavy využívaná dlhé obdobie takmer výlučne na pestovanie viniča, obilniny boli do Bratislavy dovážané zo širšieho okolia.“ V príspevku sa autorka venovala priestorovej analýze vývoja plôch vinohradnícky využívanej krajiny v novoveku vo vybraných častiach regiónu Bratislavy a spôsobu spracovávania viniča. Na analýzu plôch vinohradov boli využité staré kartografické diela a veduty.

Prípadovú štúdiu z hradu Peťuša – Konzumácia mäsa na hradoch vo vrcholnom stredoveku a jej predbežné výsledky predstavili Katarína Šimunková a Noémi Beljak Pažinová. Ich cieľom bolo interpretovať predbežné výsledky analýzy faunálnych pozostatkov z vrcholnostredovekého hradu Peťuša v katastrálnom území Ostrá Lúka, okres Zvolen. Analyzovaný súbor pochádza z výskumu lokality v rokoch 2011 – 2014. „Celkovo tvorili osteologické pozostatky 2 103 fragmentov o hmotnosti približne 11,6 kg. Pri analýze boli použité kvantifikačné metódy – NISP, DZF a MNI, podľa druhov a veku jedincov. Zistená bola veľká rozmanitosť vzorky. Dominovali domáce druhy (hovädzí dobytok, ošípaná, kôň, ovca/koza, pes, kura domáca, hus domáca) pred lovenými (srnec hôrny, jeleň obyčajný, zajac poľný, veverička, medveď, divé druhy vtákov, ryby). Zároveň tu boli zachytené aj pozostatky komenzálnych živočíchov (potkan) a malakofauna, ktorá ale nebola podrobne analyzovaná.“

Archeologická vzorka fauny podľa autoriek poukazuje hlavne na bežný kuchynský odpad, čo dokladajú viaceré stopy po sekaní a rezaní na kostiach a zachytené boli aj stopy po zuboch hlodavcov, ale aj mäsožravcov. Na niektorých kostiach boli zaznamenané aj stopy po pôsobení žiaru, ktorý dosahoval teploty 285 – 900 °C. „Tieto stopy boli zaznamenané predovšetkým na druhoch domácich (ovca/koza, ošípaná, hovädzí dobytok) avšak vyskytujú sa aj na kostiach divých druhov (jeleň, srnec). Na lokalite boli zachytené aj stopy po spracovaní kostí na polotovary, prípadne odpad z remeselníckej výroby (odštiepky parohoviny, stopy po pílení, vŕtaní a pod.).“

*********************************************

To je krátka ukážka tém, ktoré odzneli počas 49. medzinárodnej Konferencie archeológie stredoveku. Zorganizovalo ju spoločne viacero inštitúcií: Archeologický ústav SAV v Nitre v spolupráci s mestom Zvolen, tiež Katedra plánovania a tvorby krajiny Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

 

Zdroj: konferencia

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Foto

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
TVT 2017 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Zlyhanie srdca je stav, kedy srdce „nevládze prečerpávať krv do tela“.
Zistite viac