Patrí matematika medzi maturitné predmety?

23. sep. 2017 • Matematické vedy

Patrí matematika medzi maturitné predmety?

Mala alebo nemala by byť matematika povinný predmet maturitnej skúšky? Aj takáto momentálne celospoločenská téma bola súčasťou diskusie počas druhého dňa Festivalu vedeckých filmov, ktorý bol venovaný matematike. Hosťami boli prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc., prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. a doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc.

Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc., ktorý je zároveň aj podpredsedom Slovenskej matematickej spoločnosti, uviedol, že diskusiu o povinnej matematike a povinnej maturite z matematiky začala práve táto ich spoločnosť. „A nezačali sme ju náhodne. Všetky krajiny okolo nás, dá sa povedať všetky krajiny bývalého Rakúsko-Uhorska alebo, či už hovorím o Ukrajine, Poľsku, Česku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Chorvátsku, Portugalsku, Francúzsku, Španielsku, matematiku na maturite majú. A teraz my, tým že ju nemáme, tak sme takí – teraz neviem, či ide o pozitívne alebo negatívne deviácie.“

Ďalej povedal, že už kompetentné orgány upozorňoval na to, že pokiaľ nebudeme nič robiť a pokiaľ to ostane v takom stave, v akom sme, tak sa staneme zaostalou krajinou. „Pretože naši študenti nebudú môcť ísť študovať nikde inde, lebo vo všetkých okolitých štátoch sa to opäť vyžaduje, takže budeme trošku diskvalifikovaní. Klesá tým kultúrna úroveň celého národa. Ale koľko ľudí som na túto tému počul diskutovať, toľko názorov. Ja verím, že v časovom horizonte 2020 – 2030 sa to prelomí aj na Slovensku a nebudeme zaostávať za ostatnými krajinami. Pretože to zaostávanie potom bude markantné, hlavne v technických vedách a v informatike.“

V nasledujúcej diskusii odznela aj otázka z hľadiska, či by mala byť táto maturita z matematiky odstupňovaná? Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. na margo toho uviedol, že diskusia o povinnej matematike a povinnej maturite z matematiky má trošku zložitejšiu štruktúru. „Áno, v okolitých krajinách je to mnohokrát odstupňované, lenže je zložitejšia a jednoduchšia maturita. Záleží potom na tom, ktorú absolvujete, a môžete sa hlásiť len na niektoré typy škôl. Napríklad vo Francúzsku sa maturita z vyšších úrovní vyžaduje na všetkých lekárskych fakultách. V Portugalsku detto. Ale vravím, nič nebráni existencii národa aj bez matematiky.“

Názor doc. RNDr. Daniely Velichovej, CSc. je tiež úplne jednoznačný. „Ja si myslím, že maturita z matematiky by mala byť povinná. Môžeme diskutovať o tom, že by mohla byť odstupňovaná podľa orientácií študentov. Ale rozhodne je maturita akási skúška všeobecných vedomostí, je to ukončenie stredoškolského vzdelania. Medzi všeobecné vedomosti dnes nesporne patria vedomosti z matematiky.“ Druhý problém je podľa nej v tom, že nie je možné na technickej univerzite požadovať maturitu z matematiky, pretože je voliteľná. „Nikto ju nemusí mať, a keby sme ju požadovali ako predpoklad pre štúdium na technickej univerzite, nemali by sme žiadnych študentov. Potom nastáva problém, pretože my musíme suplovať strednú školu rôznymi prípravnými kurzami pre stredoškolákov, v ktorých sa snažíme doučiť ich stredoškolské učivo z matematiky. A mám už dlhoročnú skúsenosť s tým, ako sa študenti sťažujú: ´Prečo sme sa toto všetko neučili na strednej škole?´ Takže ja verím tomu, že mladá generácia je obeťou všetkých transformácií školského systému, ktoré sa udiali.“

Mladí ľudia podľa nej nie sú zodpovední za to, že sa niečo nenaučili, je to komplexný dôsledok nepremyslených transformácií nášho školstva. „Skutočne si uvedomujú, čo všetko by asi mali vedieť zo strednej školy. Tým sa ich vysokoškolské štúdium stáva náročnejším. Problém s matematikou a so všeobecnými vedomosťami v matematike však nie je len u nás na Slovensku. Je to celoeurópska záležitosť. Momentálne zastávam pozíciu predsedníčky špeciálnej matematickej pracovnej skupiny pri organizácii SEFI, ktorá sa zaoberá vzdelávaním inžinierov. Tam tiež riešime tento problém s nedostatočným matematickým povedomím a slabými vedomosťami, s ktorými aktuálne prichádzajú študenti na technické univerzity. Situácia je rovnaká takmer na všetkých európskych univerzitách. Renomované technické univerzity však majú k dispozícii inštrument, ktorým je podmienka absolvovať maturitu z matematiky.“

zľava: moderátor; prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc.; doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. a prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc.

Prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. povedal a treba to brať so smajlíkom, že nechápe matematickú komunitu, prečo bojuje za to, aby sa matematika rozšírila. „Naopak, my by sme mali bojovať za to, aby čo najmenej ľudí študovalo matematiku. Tak, ako to bolo v stredoveku, keď si počtári chránili svoje umenie. Lebo po prvé, budeme vzácnejší, a teda bude naša cena vyššia a po druhé, hovorí sa, že ľudia sa začnú správať rozumne, až keď vyčerpajú všetky iné možnosti, tak by sme to trošku urýchlili.“

Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. pokračoval, že čo sa týka západných univerzít alebo iných univerzít v iných krajinách, majú ešte jednu výhodu oproti tým našim, že majú vcelku veľký záujem študentov z iných krajín. „Už len tým, že kedysi mali napríklad kontakty so svojimi bývalými kolóniami, tak sú tam študenti z rôznych krajín a trošku to dáva tým lokálnym študentom najavo, že toto sa dá aj zvládnuť, aj naučiť.“ Ako idú roky, tak sa podľa neho znižuje úroveň našich absolventov gymnázií a povedal prostý príklad: „Na technike si robili vstupný test, ten istý test dávajú niekoľko rokov a úroveň ide proste dosť exponenciálne dole. Jeden z príkladov, ktoré boli raz aj niekde v televíznych novinách bol, že ako sa sčítava zlomok ½ plus ½, tak študenti to sčitujú tak, že 1 + 1 je 2 v čitateli a 2+2 je 4 v menovateli. Čiže ½ + ½ sú 2/4, teda ½ pre tých, ktorí to ešte vedia upraviť. A s takouto výbavou keď idú študenti na techniku, kde majú stavať mosty, projektovať rôzne konštrukcie, no tak je problém, či tým konštrukciám veriť alebo neveriť.“

Ďalej sa predmetom diskusie stala téma, či má mladá generácia bez lepších znalostí informatiky šancu na úspech vo vede. Prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc. je presvedčený, že s takýmito znalosťami je to jednoduchšie. „Včera bola diskusia o biotechnológiách v medicíne. Pokiaľ by ľudia nevedeli spracúvať dáta pomocou rôznych informatických nástrojov, ale ja rozdeľujem medzi používaním informatických nástrojov a informatikou ako takou, tak určite by to bolo pre nich zložitejšie. Veľa vedcov ale, a to nemyslím teraz len prírodných, ale aj technických vied, nemusí byť informaticky podkutých, aby tú robotu robilo dobre.“

Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. si myslí, že jedna vec je využívať výsledky, resp. informačné systémy, ktoré sú k dispozícii, a druhá vec je robiť výskum v oblasti informatiky. „Tam je to úplne o inom. To smeruje k takým métam, ako napríklad umelá inteligencia a mnohé iné veci, ktoré sú často pre nás až nejakou fatamorgánou. Ale zrejme to bude v budúcnosti tak, že nás budú autá voziť samé a my nebudeme musieť už nič robiť, všetko spravia roboty.“ Osobne si myslí, že dnes sa základná znalosť v používaní všetkých informačných systémov, ktoré máme k dispozícii, automaticky predpokladá. „A nakoniec predmet informatika je súčasťou aj stredoškolského štúdia a na každej univerzite, kam sa dostanete študovať, sa určite stretnete s nejakým predmetom, ktorý bude v tej vašej oblasti prinášať nejaké nové metódy, ktoré môžete využiť pre svoju prácu. Ale ide o to, aby sme ich využili, nie zneužili. Čiže netreba nasilu tlačiť počítače do všetkého, ale treba im rozumieť a používať ich tak, aby nám uľahčili prácu. Lebo skutočne, dnes si nemôžeme dovoliť strácať čas, napríklad nejakými dlhými výpočtami, ktoré by možno neboli také presné, ako sa to dá urobiť použitím informačných systémov.“

Prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. v závere doplnil, že je rozdiel informatiku používať a je rozdiel ju tvoriť. „Je to rovnaké ako s autom. Na to, aby ste ním jazdili, nemusíte vedieť, ako funguje. Inak je to, ak na ňom treba niečo opraviť alebo pozmeniť. A tak to je aj s informatikou.“ 

 

Aj toto všetko odznelo počas druhého festivalového dňa, ktorý patril matematike. Vysielal sa aj vedecký dokument ako Matematika a informatika ako základ znalostných systémov. Divákov film zaviedol aj do takých oblastí nášho života, v ktorých by sme súvislosť s matematikou a informatikou vôbec nepredpokladali... To, že matematika 21. storočia je strategickým kľúčom kultúrneho a ekonomického rozvoja ako súčasť mnohých technologických objavov, sa zas účastníci dozvedeli v druhom dokumentárnom filme Je možný život bez matematiky? V dokumente bolo zdôraznené, že progresívnosť akýchkoľvek vedeckých disciplín je daná úrovňou ich matematizácie a tá zasa ovplyvňuje blaho nášho bytia – po zdravotnej, materiálnej aj duševnej stránke.

Matematika bola témou druhého dňa tohtoročného Festivalu vedeckých filmov, ktorý sa konal v dňoch 29. 5. až 31. 5. 2017 v Centre vedecko-technických informácií SR. Mottom tohtoročného festivalu bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.

Cieľom Festivalu vedeckých filmov je poukázať na zaujímavé vedecko-populárne filmy a televízne relácie, ktoré svojim stvárnením približujú vedu širokému a rôznorodému publiku ako atraktívnu, dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu oblasť. Festival vedeckých filmov predstavuje pútavé témy z oblasti prírodných, technických či humanitných vied a tiež reaguje na aktuálny stav a najnovšie trendy doma, ako aj v zahraničí.

 

Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Odborní garanti: prof. RNDr. Daniel Ševčovič, DrSc., prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. a doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. 

Foto: FVF 2017

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
TVT 2018 články
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vlastnosť hydrogélov je udržať vlhkosť všade tam, kde je to potrebné a odstrániť ju, keď prekáža.
Zistite viac