Päť slobôd zvierat pre kvalitnejšie potraviny


Päť slobôd zvierat pre kvalitnejšie potraviny

Ľudia sa čoraz častejšie zaujímajú o to, z akých produktov sú vyrobené potraviny, ktoré denne konzumujú. Zvyšuje sa nám životná úroveň a aj toto je jej dôsledkom. Uvedomujeme si, že kvalitná potravina môže byť vyrobená iba z kvalitných surovín. V prípade živočíšnych produktov platí, že ak ich chceme konzumovať vo vysokej kvalite, môžu ich produkovať iba zvieratá, ktoré chováme v primeraných podmienkach.
Aj preto sa začal čoraz viac spomínať kódex chovateľa zvierat a znovu sa „oprášilo“ päť slobôd zvierat. Základnou filozofiou pre vznik spomenutých slobôd alebo práv bolo presvedčenie, že i zviera ako živý tvor má právo na život bez zbytočného a často nezmyselného utrpenia.

V súvislosti s piatimi slobodami zvierat sa začali vo veľkej miere používať slová: welfare, welfér, well-being alebo po slovensky – pohoda zvierat. „Môžeme povedať, že welfare zvieraťa je jeho stav vzhľadom na možnosť vyrovnať sa s podmienkami prostredia, v ktorom sa nachádza. Tento stav zahŕňa pocity zvieraťa, rôzne fyziologické a behaviorálne reakcie a predovšetkým jeho zdravie. Problémy, ktoré zviera má pri adaptácii na prostredie, množstvo zlyhaní pri adaptácii a stupeň pohody, to všetko sú prvky welfare,“ tvrdí  Ing. Peter Tongeľ, CSc., z Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. Napriek všetkému pohoda individuálneho zvieraťa sa neustále mení v rozmedzí dobrý – zlý. Napríklad ak je zviera hladné alebo smädné, potom necíti pohodu, a naopak, ak sa nažerie a napije a nemá iné problémy, jeho pohoda sa podstatne zvýši.

Skúmanie zdravia a pohody zvierat

Vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre riešia výskumnú úlohu s názvom Vplyv chovateľského prostredia na pohodu a zdravotný stav  zvierat. V súvislosti s piatimi slobodami zvierat sa začali vo veľkej miere používať slová: welfare, welfér, well-being alebo po slovensky - pohoda zvierat„Chceme zistiť, aké chovateľské podmienky vplývajú na zhoršenie zdravotného stavu dojníc. Zameriavame sa predovšetkým na zdravotný stav vemena a krívanie dojníc. Z výsledkov tejto úlohy bolo možné zistiť, ktoré parametre chovateľského prostredia majú najväčší vplyv na nepriaznivý zdravotný stav dojníc a teda aj na ich pohodu. Takto sa chovatelia môžu vyvarovať mnohých chýb. Na základe odporúčaní výskumníkov je možné znížiť výskyt subklinických, ale aj klinických, teda akútnych prípadov týchto ochorení, čo má značný vplyv na ekonomiku produkcie mlieka,“ povedal Peter Tongeľ.

Produkcia prvotriedneho mlieka ako základnej suroviny na výrobu mliečnych výrobkov je nevyhnutnou podmienkou ich vysokej kvality. Z tohto dôvodu je potrebné mlieko dojnice otestovať pred každým dojením, ako vidíme aj v klipe, aby sa do spoločného nadojeného mlieka nedostalo mlieko od chorej dojnice, ktoré má oveľa horšiu kvalitu. Robí sa to jednak vizuálnym posúdením prvých strekov mlieka z vemena dojnice, ale aj pomocou takzvaných rýchlych testov.

Mastitída je nebezpečnou hrozbou

Z mnohých výskumných prác je známe, že najväčší vplyv na množstvo a kvalitu produkovaného mlieka má mastitída. Ide o zápalové ochorenie mliečnej žľazy. Spôsobujú ju zväčša mikroorganizmy, ktoré preniknú do mliečnej žľazy. Odhaduje sa, že každá tretia dojnica na svete trpí touto chorobou. Toto ochorenie je viditeľné iba v tzv. klinickej forme. Mastitída sa dá s Somatic cell counter (počítač somatických buniek)určitosťou zistiť iba na základe bakteriologického vyšetrenia vzoriek mlieka jednotlivých dojníc.

Vznik mastitídy môžu podmieňovať rôzne činitele. Najčastejším pôvodcom mastitíd však bývajú baktérie. Baktérie sa do vemena dostávajú cez ceckový kanálik. Do vemena sa môžu dostať pri dojení, keď nie je zabezpečená správna funkcia dojacieho zariadenia. Ďalej sa tam môžu dostať tesne po dojení, keď ceckový kanálik ostáva ešte určitý čas čiastočne pootvorený. Ak si dojnica ľahne tesne po dojení do znečistenej podstielky, ktorá obsahuje množstvo mikroorganizmov, môžu tieto ľahšie preniknúť do vemena, a tak jej spôsobiť vážne ochorenie.

Prvou podmienkou na zamedzenie šírenia infekčných mastitíd je identifikovať dojnice s týmto ochorením. Dlhoročné výskumy ukázali, že monitorovanie stáda pomocou REM testu a včasné liečenie mastitíd bezprostredne po ich vzniku umožňuje nakoniec vyrábať mlieko mimoriadnej kvality.

Chutnejšie mlieko aj vďaka hudbe?

V klipe sa mládež baví o tom, akú hudbu majú kravy rady. Hovoria, že mlieko nadojené od kráv, ktorým sa počas dojenia púšťa hudba od Beethovena, je oveľa chutnejšie, ako keď im pri dojení púšťajú rap.  Každému je asi zrejmé, že kvalita mlieka nemôže závisieť od hudby, ktorú kravy počúvajú, ale je pravda, že kravy pri dojení potrebujú pokojné prostredie bez zbytočných stresov.

 

Autor: Ing. Peter Tongeľ, CSc., Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre

Spracovala: Monika Hucáková pre NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Autor, Pixabay.com

Uverejnil: MZ

 

 
ZvedaVEC je cyklus krátkych filmov, ktoré sa venujú vede a technike. Ako „sprievodca“ novými technológiami v nich  vystupuje Branči (Branislav) Kováč alias raper Vec a za nás zvedavých divákov kladie otázky. Odľahčenou formou nám ukazuje možné využitie rôznych technológií a vedeckých výdobytkov v našej súčasnosti a budúcnosti.

 

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2017
téma mesiaca
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Život na Antarktíde pod vrstvou ľadu hrubou 800 m je bohatý a pestrý.
Zistite viac