Oživovateľka padlých hrdinov – Iveta Balintová


Oživovateľka padlých hrdinov – Iveta Balintová

Vojna. Už len samotné slovo vzbudzuje v človeku emócie hrôzy, strachu, bolesti, smútku... Len na Dolnom Zemplíne zostalo zabudnutých na vojenských a vojnových cintorínoch takmer 18 000 vojakov. A zabudnutí by boli i doteraz, keby sa minuloročná tretiačka z Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach, Iveta Balintová, nerozhodla podať charakteristiku o dvoch takýchto cintorínoch – Vojnovom cintoríne Červenej armády v Trebišove a Ústrednom vojenskom cintoríne Červenej armády v Michalovciach. Jej práca Vojenské cintoríny na Dolnom Zemplíne bola v 38. ročníku Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) ocenená 1. miestom v kategórii História, filozofia, právne vedy.


Katarína Sládečková: Neodmysliteľnou súčasťou následkov vojen sú ich obete a miesta ich posledného odpočinku, teda vojenské cintoríny. Prečo si sa v SOČ rozhodla venovať práve tejto téme?

I. Balintová: „Téme, ktorá sa týkala regiónu, v ktorom žijem, som sa venovala aj v minulom školskom roku. Keď som sa náhodou dostala k informácii o tom, že práve v Michalovciach je najväčší cintorín Červenej armády na Slovensku, zdalo sa mi to ako dobrá téma na spracovanie, keďže o tomto fakte vie v mojom meste iba veľmi málo ľudí. Pri získavaní informácií som sa dostala k pánovi Jakubcovi, ktorý sa venuje cintorínu v Trebišove, a práve preto som sa tieto dva cintoríny rozhodla porovnať."

K. S.: Ktoré historické, resp. vojnové udalosti na Dolnom Zemplíne súvisia, či už priamo, alebo nepriamo, so vznikom vojnových a vojenských cintorínov v tejto oblasti?

I. Balintová: „S ich vznikom súviseli oslobodzovacie boje miest na Dolnom Zemplíne počas druhej svetovej vojny. Práve kvôli obetiam, ktoré pri nich zahynuli, bolo potrebné vybudovanie cintorínov."

K. S.: V čase vojny však ešte nejestvovali. Kam pochovávali telá padlých vojakov, kým boli cintoríny zriadené?

I. Balintová: „Vojnové hroby sa nachádzali na rôznych miestach: priamo na bojisku, resp. v jeho v tesnej blízkosti, na vyhradených častiach miestnych cintorínov, na čestných miestach, na námestiach miest a obcí, v blízkosti kostolov, v parkoch a na dočasných vojnových cintorínoch zakladaných Červenou armádou. Záviselo to od okolností, za ktorých došlo k úmrtiu."

Cintorín v Michalovciach

K. S.: Opíš nám oba cintoríny.

I. Balintová: „Vojenský cintorín v Trebišove bol vybudovaný v roku 1945. Je tu 197 hrobov s 267 pochovanými, 29 vojnových obetí je z 1. svetovej vojny. Doposiaľ prešiel dvoma významnými rekonštrukciami a je súčasťou mestského cintorína. Na stránke mesta Trebišov, v časti História – Vojenský cintorín môžeme nájsť informáciu o každej identifikovanej obeti ležiacej na tomto cintoríne vďaka prepojeniu s OBD Memoriál. S výstavbou cintorína v Michalovciach sa začalo v roku 1946. Zvážali tu telá vojakov z okresov Snina, Humenné, Medzilaborce, Michalovce, Sobrance, Trebišov a Veľké Kapušany. Podľa informácií z Centrálneho archívu Ministerstva obrany Ruskej federácie na cintoríne identifikovali 17 748 krasnoarmejcov. V tomto roku tu boli pochované ďalšie 2 nájdené telá vojakov."

K. S.: Komu podliehala a podlieha správa týchto cintorínov v súčasnosti?

I. Balintová: „Do roku 1950 ich spravovalo ministerstvo obrany, kde bol vytvorený Ústredný inšpektorát vojnových hrobov. Potom prešli pod správu ministerstva vnútra. V r. 1990 prešli z majetku štátu na majetok obcí."

K. S.: Od svojho vzniku určite podľahli zubu času. V akom stave sú cintoríny dnes?

I. Balintová: „Cintorín v Trebišove prešiel doposiaľ dvoma významnejšími rekonštrukciami. V roku 2005 bol zrekonštruovaný podľa vzoru amerických cintorínov. Na cintoríne v Michalovciach bolo počas jeho histórie vykonaných viacero rekonštrukcií, napr. v rokoch 2004 - 2006, keď sa upravilo okolie ústredného pamätníka, vyčistil sa ústredný pamätník, obnovili sa nápisy na pamätníku, náhrobné kamene sa zobrali, prečistili, preleštili a obnovili sa nápisy. Následne sa náhrobné kamene naspäť osadili hlbšie. Taktiež sa upravili hrobové miesta. Aj počas tohto roka prebehla napríklad výmena vstupnej brány na tomto cintoríne."

Cintorín v Trebišove
K. S.: Keby sme tieto dva cintoríny chceli porovnať  s ostatnými vojenskými cintorínmi na Slovensku podľa počtu pochovaných, veľkosti, prípadne súčasného stavu, na akú priečku by sme ich zaradili?

I. Balintová: „Je to dosť ťažké a netrúfam si zostavovať nejaký rebríček. Isté však je, že v počte pochovaných vojakov je cintorín v Michalovciach na prvom mieste. Cintorín v Trebišove patrí k tým oveľa menším. Michalovský cintorín síce nie je zrekonštruovaný podľa vzoru amerických cintorínov, nedá sa však povedať, že by bol v zlom stave. Určite by však obsadil spodné priečky, čo sa týka informovanosti, pretože vzhľadom na to, že je najväčším cintorínom, je o ňom žalostne málo dostupných informácií."

K. S.: Kde všade si hľadala možné informácie k svojej práci, resp. kam ťa zaviedlo pátranie?

I. Balintová: „Hľadala som na Mestskom úrade v Michalovciach, ministerstve vnútra, v archíve v Michalovciach aj na Pamiatkovom úrade v Košiciach. Nemôžem povedať, že by informácie vôbec neexistovali, ale bolo dosť zložité sa k nim dostať."

K. S.: Sú ľudia informovaní o cintorínoch? Aká je všeobecná znalosť o nich?

I. Balintová: „Myslím si, že informovanosť o vojenských cintorínoch je naozaj nízka. Prieskum, ktorý som robila, sa týkal iba cintorína v Michalovciach. Výsledky ma síce nezarazili, ale dosť sklamali, keďže približne ¾ opýtaných nevedeli ani to, že cintorín je na prvom mieste v počte pochovaných vojakov a ani jeden nevedel odhadnúť približný počet obetí. Napriek tomu si až 100 % opýtaných myslí, že má význam zachovávať vojenské cintoríny. Z toho vyplýva, že nie sme až takou ľahostajnou generáciou, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Bolo by teda potrebné zvýšiť informovanosť o cintorínoch a poskytnúť ľuďom aspoň základné informácie."

K. S.: Vieš si predstaviť, že by sa z nich stalo, istým spôsobom, „turistické miesto"?

I. Balintová: „Vojenské cintoríny majú podľa môjho názoru edukačný, kultúrno-spoločenský aj turistický význam. Myslím si, že by sa mohli stať určitým spôsobom ,turistickým miestom' najmä pre ľudí, ktorých naozaj zaujíma história. Majú však byť hlavne výstrahou a akýmsi ,mementom' pred opakovaním rovnakých chýb a omylov. Práve cez ne by sme sa mali dokázať zamyslieť, byť hrdí na svojich predkov, ktorí aj položením svojich životov zabezpečili pre nás mier."

K. S.: Tvoja práca prináša unikátne informácie pre laickú aj odbornú verejnosť. Aj o tom je SOČ. Ako hodnotíš ty svoju účasť na tejto súťaži?

I. Balintová: „S umiestnením v súťaži som spokojná a myslím, že sa mi podarilo túto tému spracovať naozaj najpodrobnejšie, ako sa dalo, samozrejme, v rámci možností, keďže na začiatku som mala dosť veľký problém sa dostať k informáciám."

K. S.: Čomu by si sa chcela venovať po skončení gymnázia?

I. Balintová: „To ešte presne neviem, ale pravdepodobne to bude ekonómia spojená s informatikou. Chystám sa študovať v Bratislave na Ekonomickej univerzite alebo na Slovenskej technickej univerzite."

 

Rozhovor pripravila: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah

Foto: z archívu Ivety Balintovej

Uverejnil: MZ

 

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2018 články
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Konopná múka neobsahuje lepok, preto je vhodná pre celiatikov.
Zistite viac