OECD a Európska komisia vydali spoločnú správu týkajúcu sa zdravia občanov EÚ

01. jan. 2019 • Lekárske vedy

OECD a Európska komisia vydali spoločnú správu týkajúcu sa zdravia občanov EÚ

Spoločná správa Európskej komisie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s názvom Zdravie v skratke: Európa 2018 vysvetľuje, že neustále zvyšovanie očakávanej dĺžky života sa spomalilo, pričom medzi jednotlivými krajinami aj v rámci nich pretrvávajú veľké rozdiely.

Ako vyplýva zo správy, znevýhodnení sú najmä ľudia s nízkou úrovňou vzdelania. Správa vychádza z porovnávacích analýz zdravotného stavu občanov EÚ a výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti 28 členských štátov EÚ, 5 kandidátskych krajín a 3 krajín Európskeho združenia voľného obchodu.

„Očakávaná dĺžka života v EÚ síce patrí medzi najvyššie na svete, ale nemali by sme zaspať na vavrínoch. Ak zintenzívnime úsilie o podporu zdravého životného štýlu a zameriame sa na riešenie rizikových faktorov, ako je tabak či nedostatok fyzickej aktivity, môžeme zachrániť mnoho životov. Je neprijateľné, aby nás každý rok v EÚ predčasne opúšťalo viac ako 1,2 milióna ľudí, ak je tomu možné zabrániť lepšou prevenciou chorôb a účinnejšími intervenciami v oblasti zdravotnej starostlivosti,“ povedal komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis.

Správa ďalej vyzýva na zlepšenie duševného zdravia a predchádzanie duševným chorobám, ktoré majú nielen sociálne dôsledky, ale podľa odhadov sa na ne v celej EÚ vynakladajú vyše 4 % HDP. Takisto odporúča riešiť rizikové faktory, ako sú fajčenie, alkohol a obezita, a usilovať sa o znižovanie predčasnej úmrtnosti, zabezpečenie univerzálneho prístupu k starostlivosti a posilnenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti.

Graf 1: Príčiny mortality podľa krajín

Graf 1: Hlavné príčiny mortality (Zdroj: Health at a Glance: Europe 2018, str. 89)

Hlavné zistenia

- Až donedávna sa očakávaná dĺžka života v krajinách EÚ rýchlo a plynule zvyšovala. Od roku 2011 sa však jej rast výrazne spomaľuje. Navyše pretrvávajú veľké rozdiely v strednej dĺžke života nielen v závislosti od pohlavia, ale aj sociálno-ekonomického postavenia. Napríklad 30-roční muži s nízkou úrovňou vzdelania môžu na základe priemerných údajov z celej EÚ očakávať, že sa dožijú približne o 8 rokov menej než muži s vysokoškolským vzdelaním.

- Dôkazy z rôznych krajín naznačujú, že až 20 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť by sa mohlo využiť lepšie. Kombinácia politických nástrojov by mohla optimalizovať výdavky zabezpečením uspokojivého pomeru medzi kvalitou a cenou, napríklad pri výbere a pokrytí alebo obstarávaní a stanovovaní cien liekov v rámci hodnotenia zdravotníckych technológií.

- V roku 2015 zomrelo v dôsledku problémov s duševným zdravím v celej Európe vyše 84-tisíc osôb. Celkové náklady vyplývajúce z problémov s duševným zdravím sa odhadujú na viac ako 600 miliárd EUR ročne.

Graf 2: Mentálne zdravie

Graf 2: Mentálne zdravotné problémy (Zdroj: Health at a Glance: Europe 2018, str. 22)

- Takmer 40 % dospievajúcej mládeže uvádza, že v predchádzajúcom mesiaci sa aspoň raz nárazovo opili. Hoci politikami v oblasti kontroly alkoholu v niekoľkých krajinách EÚ sa jeho celková spotreba znížila, vysoká konzumácia alkoholu medzi dospievajúcimi i dospelými zostáva významným problémom verejného zdravia.

- Domácnosti s nízkymi príjmami v porovnaní s tými s vysokými príjmami päťkrát častejšie uvádzajú neuspokojené potreby týkajúce sa starostlivosti.

Základné informácie týkajúce sa Slovenska

Zdravotný stav obyvateľov Slovenska sa od roku 2000 zlepšil, stále však zaostáva za priemerom EÚ. Obyvatelia Slovenska žijú dlhšie, pretrvávajú však rozdiely v strednej dĺžke života podľa pohlavia a sociálno-ekonomických skupín. V slovenskom systéme zdravotnej starostlivosti sa starostlivosť poskytuje všetkým obyvateľom, aj keď prístup k nej je v niektorých regiónoch obmedzenejší a kvalita a efektívnosť sa môžu v mnohých oblastiach zlepšovať.

Hlavné príčiny úmrtí na Slovensku
Zdroj: State of Health in the EÚ: Slovensko

Stav zdravia

Stredná dĺžka života pri narodení v roku 2015 bola 76,7 roka, čo predstavuje zvýšenie oproti 73,3 roka v roku 2000, stále je to však takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ. Pretrváva veľký rozdiel medzi pohlaviami, pričom slovenskí muži žijú v priemere o viac ako sedem rokov kratšie ako ženy (73,1 roka v porovnaní s 80,2 roka). Existujú takisto veľké rozdiely medzi sociálno-ekonomickými skupinami: osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o 10 rokov kratšie ako osobys vysokoškolským vzdelaním.

Rizikové faktory

V roku 2014 fajčilo každý deň 23 % dospelých, čo je viac ako priemer EÚ. Fajčí takmer dvakrát viac mužov ako žien a takmer o dve tretiny viac osôb s nízkym vzdelaním v porovnaní s osobami s vyšším vzdelaním. Celková spotreba alkoholu na dospelého sa od roku 2000 mierne znížila.
Jeden z ôsmich slovenských dospelých uvádza vysokú pravidelnú konzumáciu alkoholu, čo je menej ako priemer EÚ. Každý šiesty dospelý má obezitu, čo je pomer blízky priemeru EÚ, pričom narastá problém nadváhy a obezity u mladistvých.

Výdavky na zdravotníctvo

Slovenská republika vynakladá na zdravotníctvo menej ako väčšina ostatných krajín EÚ, a v absolútnom vyjadrení, aj ako podiel HDP. V roku 2015 sa na zdravotnú starostlivosť 1 538 EUR na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 2 797 EUR. To predstavuje 6,9 HDP v porovnaní s 9,9 % v rámci celej EÚ. Z verejných prostriedkov sa financuje približne výdavkov na zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike, čo sa blíži priemeru EÚ.

Verejné výdavky na zdravotníctvo sa v posledných rokoch v Slovenskej republike zvýšili, zostáva však výrazný priestor na zlepšenie efektívnosti posilnením primárnej zdravotnej starostlivosti a obmedzením úlohy ústavnej starostlivosti. Ďalším významným problémom je riešenie nedostatku ľudských zdrojov, najmä nízkeho počtu všeobecných lekárov vo vidieckych oblastiach.

Obrázok č.6 Slovenská republika vynakladá na zdravotníctvo menej ako väčšina  krajín EÚ

Prehľad k téme stav zdravia v EÚ

State of Health in the EU je iniciatívou Európskej komisie, ktorá sa uskutočňuje v dvojročnom cykle a poskytuje tvorcom politiky, záujmovým skupinám a zdravotníckym pracovníkom faktické a komparatívne údaje a poznatky o zdraví a systémoch zdravotnej starostlivosti v krajinách EÚ. Tento cyklus sa vypracúva v spolupráci s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európsky strediskom pre monitorovanie systémov a politík v oblasti zdravia.

Vývoj systémov zdravotníctva EÚ sa v správe opisuje z hľadiska ich účinnosti, dostupnosti a odolnosti, pričom sa vychádza z najnovšie dostupných údajov. Cyklom Stav zdravia v EÚ Komisia reaguje na potrebu vybudovať poznatky o situácii v jednotlivých krajinách a v celej EÚ, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre politiky na vnútroštátnej aj európskej úrovni.

 

Spracovala a uverejnila Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroje:

Tlačová správa 22. november 2018

State of Health in the EU

Health at a Glance: Europe 2018

State of Health in the EÚ: Slovensko

 

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND - zima
Geosyntetika 2019
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
TVT 2018 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Najväčšia povodňová situácia na slovenskom území za posledných 450 rokov bola povodeň z augusta 1813
Zistite viac