Odbery krvi môžu byť stresujúce, vedci to skúšajú so slinami

11. feb. 2017 • Lekárske vedy

Odbery krvi môžu byť stresujúce, vedci to skúšajú so slinami

Odber krvi býva v medicínskej praxi štandardným a overeným spôsobom, ako získať vzorku použiteľnú pre biochemické analýzy. Ľubomíra Tóthová, PhD., z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave však vysvetľuje, že ide o invazívnu metódu a pre niektorých pacientov, najmä deti predstavuje stres.

Veľakrát je tak potrebný opakovaný odber krvi, napríklad pri dlhodobom sledovaní stavu ochorenia. Mnohí pacienti majú poškodené cievy, zlý prístup k žilám alebo slabý imunitný systém. Pre nich, ako aj iných pacientov, napríklad starších ľudí je odber krvi komplikovaný.

Ako uvádza odborníčka, slina predstavuje alternatívnu diagnostickú tekutinu. Má komplexné zloženie, keďže mnohé látky, ktoré sa nachádzajú v krvi prechádzajú aj do sliny. „Samotný odber slín má v porovnaní s odberom krvi viaceré výhody. Je to najmä jednoduchosť, bezbolestnosť a možnosť opakovaných odberov aj bez lekárskeho dohľadu. Neinvazívnosť je dôležitá najmä pri deťoch a starších ľuďoch, keď je odber komplikovaný zlou spoluprácou alebo je spojený so zvýšeným rizikom poškodenia ciev a infekcií. Odber sliny pacient zvládne aj sám doma a následne môže vzorku poslať do laboratória alebo k lekárovi. Preto stúpa záujem o slinu ako diagnostickú tekutinu, ktorá by mohla slúžiť ako náhrada odberu krvi pri stanovovaní rôznych ukazovateľov v klinickej praxi.“

Problematika možného využitia slín na diagnostické účely  sa tiež rozberala v dokumentárnom filme s názvom Potenciál slín, ktorý bol v rámci cyklu Spektrum vedy odvysielaný na RTVS. Úlohou cyklu je predstaviť a verejnosti priblížiť prácu a úspechy slovenských vedcov.

Odbery krvi môžu byť stresujúce, vedci to skúšajú so slinami

Dlhodobý výskum

Výskum Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa momentálne zameriava na štandardizáciu metód a technických prístupov samotného odberu, ako aj analýz slín. „Vieme, že je veľmi veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú zloženie slín, preto je dôležité presne stanoviť podmienky odberu slín. Na druhej strane, treba overiť, či sa sliny dajú využiť pri diagnostike ochorení ústnej dutiny, teda lokálne, v mieste ochorenia alebo či sa dajú sliny využiť aj pri tzv. systémových ochoreniach, ako je napr. cukrovka, či kardiovaskulárne alebo neurologické ochorenia,“ spresňuje Ľubomíra Tóthová, PhD.

Výskum slín sa na tomto ústave začal v podstate od jeho založenia v roku 2010. Dlhodobo však spolupracujú s viacerými pracoviskami v rámci Slovenska, ako je napr. Ústav patologickej fyziológie, Fyziologický ústav, Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UK a OUSA, Klinika otorinolyringológie a chirurgie hlavy a krku LF UK a UNB, ako aj Ambulancia pre spánkové poruchy. „Samozrejme, výskum v oblasti slín nie je len doménou slovenskej vedy, ale je celosvetovo pomerne rozšírený. Rôzne vedecké skupiny sa zaoberajú rôznymi oblasťami výskumu slín. Preto si myslíme, že je nesmierne dôležité, že sa nám podarilo nadviazať spoluprácu s poprednými odborníkmi, ku ktorým patrí napr. tím prof. Gordona Proctora z King´s College v Londýne či prof. Toona Ligtenberga z ACTA v Holandsku, prof. Semi Becerika z Ege Univerzity v Izmire a iných,“ hovorí Ľubomíra Tóthová, PhD.

Odbery krvi môžu byť stresujúce, vedci to skúšajú so slinami

Nové výsledky

Ich výskum priniesol a stále prináša nové výsledky, napríklad základné informácie o produkcii slín, ich regulácie, zloženia, variabilitu v závislosti od skonzumovaného jedla, variabilitu v tvorbe v priebehu dňa a iné. Samozrejme, spolu s tým veľmi úzko súvisí  podľa odborníčky aj potenciálne využitie látok prítomných v slinách za účelom možnej diagnostiky rôznych ochorení. „V súčasnosti sa slina v klinickej praxi využíva na stanovenie napr. steroidných hormónov, pre potvrdenie hypogonadizmu u mužov, slinný kortizol sa meria u pacientov na potvrdenie Cushingového syndrómu, a iné.“

Výskumný tím sa venoval najmä slinným markerom oxidačného stresu, ktorý môže byť príčinou alebo dôsledkom viacerých ochorení, a preto by sa potenciálne ich meranie mohlo využiť pri ich diagnostikovaní. „Podarilo sa nám zaviesť metódy na meranie týchto markerov v slinách a overili sme ich využitie pri ochoreniach ako sú periodontitída, syndróm spánkového apnoe alebo skleróza multiplex. Zatiaľ však najmä kvôli vysokej intra- a interindividuálnej variabilite sú tieto markery použiteľné skôr pre populačné štúdie ako pre individuálnu diagnostiku,“ hovorí Ľubomíra Tóthová, PhD.

Stále existujú otázky

Samozrejme, za tie roky vedci získali veľa dôležitých poznatkov o sline, avšak, stále existuje veľa otázok, na ktoré nepoznajú odpovede, čo ich motivuje ďalej skúmať. „Momentálne naším prvoradým cieľom je zaviesť protokol pre hodnotenie funkcie obličiek v slinách. Klinické štúdie už dávnejšie ukázali, že slinný kreatinín alebo urea korešpondujú s ich plazmatickými koncentráciami,“ uvádza odborníčka. Opäť však podľa nej platí, že vysoká variabilita zatiaľ neumožňuje aplikovať tieto markery do klinickej praxe pre individuálnu diagnostiku. „Na zavedenie do rutinného používania je potrebné identifikovať a vylúčiť faktory, ktoré túto variabilitu spôsobujú. A na to sú potrebné experimenty, kde by sa v kontrolovaných podmienkach dalo sledovať vplyv možných faktorov. Veríme, že tento výskum pomôže k zavedeniu diagnostiky zo slín do širokej klinickej praxe,“ uzatvára Ľubomíra Tóthová, PhD.

 

Viac sa dozviete v dokumente Potenciál slín, ktorý si môžete pozrieť aj vo videoarchíve na portáli Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.

 

Cyklus dokumentov Spektrum vedy, vysielaný Slovenskou televíziou, je popularizačný projekt, ktorý vznikol v spolupráci Centra vedecko-technických informácií SR , Slovenskej akadémie vied a Slovenskej televízie.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: filmový dokument „Potenciál slín", Pixabay.com

Uverejnil: MZ

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
Atmosféra počas TVT 2017
téma mesiaca
brožúra Veda v Centre 2015
Veda v Centre
Aurelium - centrum vedy
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Je vedecky dokázané, že chuť niektorých jedál cítime neskôr, kvôli veľkosti molekúl.
Zistite viac