Od hádania k bádaniu

30. sep. 2017 • Spoločenské vedy

Od hádania k bádaniu

Vedeli ste, že za východisko literárnovedného štúdia sa dá považovať stanovenie kanonického textu? Tento prívlastok používa literárna veda z latinského canon (na podklade gréckeho κανών), čo znamená tyč, pravítko, správca, vládca, zákon, norma, model alebo štandard.

Účastníci týždňového podujatia Univerzita bez hraníc 2017, ktoré organizovala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sa dozvedeli, že kanonický text je jednotným textom pre literárnych vedcov rovnako, ako je určené pravítko na hodinách matematiky, aby sa výsledky vedeckého výskumu dali porovnávať. „Kanonický text určuje textová kritika, ktorá ho predkladá čitateľskej obci v kritických i čitateľských vydaniach. Vedci musia niekedy potvrdiť aj autorstvo textu. Meno autora sa občas dá objaviť priamo v texte. Napríklad v akrostichu sa ukrývajú slová v začiatočných písmenách veršov. Mnohí autori takto ´zašili´ svoje mená do básní. V akrostichu však nemusí byť ukrytý práve autor, a preto by malo stanovenie autora vychádzať z viacerých zdrojov,“ odznelo na Univerzite bez hraníc počas prednášky Od hádania k bádaniu. Pripravila ju Katedra slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Ako zdôraznili prednášajúci, textoví kritici z rukopisov a iných spoľahlivých zdrojov často zisťujú dátum vzniku textu. „Mnohé staršie texty bývajú poznačené časom a je potrebné doplniť ich chýbajúce časti – rekonštrukciou textu. Chýbajúce časti vedia vedci doplniť aj vďaka porovnávaniu s mnohými ďalšími spismi a inými prameňmi. Každá zmena musí byť odôvodnená.“

Žiaci tak dostali na ukážku aj text v nasledujúcom znení:

__________ tá deva spanilá prebúdza sa sťa Šípková Ruženka.
A ja v povetrí, šumení vetra, mrakoch ju hľadám.
Ruku má zlatistú tá moja panenka.
Tvár jej do hlbín srdca si vkladám.
I vlasy zvlnené a trblietavé sťa odraz slnka.
Nech zakorenia v kútiku môjho srdca hádam.
A bôľ nech zahasí prekrásny cit menom láska.

Ich úlohou bolo skúsiť doplniť prvé slovo básne postupom textových kritikov. Mali sa zamyslieť nad tým, či je možné iba z tohto textu určiť aj jeho autora.

Katedra filozofie a dejín filozofie priniesla mladým študentom zaujímavú prednášku s názvom ČO JE TO, ČO JE? ALEBO NIELEN TO, ČO VIDÍŠ, EXISTUJE. Jej podstatou bolo odpovedať na základné otázky ako napríklad, prečo nikto nie je múdry alebo prečo je filozof milovníkom múdrosti. „Bolo to v dávnych časoch, pred viac ako 2 500 rokmi, keď sa v starovekom Grécku, v krajine bohov Olympu niektorí ľudia začali pýtať na to, na čo sa doposiaľ nepýtali, pretože ich predchodcovia tomu len verili. Neboli múdri, pretože byť múdry znamená byť dokonalý a takí sú len bohovia, ktorí sú nesmrteľní a vševediaci. Človek preto môže múdrosť iba milovať, stať sa milovníkom múdrosti...,“ odznelo počas prednášky.

Ďalšou otázkou, ktorú si účastníci Univerzity bez hraníc kládli bolo, čo znamená milovať alebo prečo sa filozof stará o dušu, ktorá myslí. Faktom je, že milovník múdrosti – filozof je ten, kto má schopnosť múdrosť milovať. „A milovať, tak ako je to v živote každého človeka, znamená mať starosť, starať sa o toho, koho milujeme. Filozof sa preto stará o múdrosť, miluje ju. Stáva sa tak lepším, približuje sa k dokonalosti. Milovať znamená približovať sa k dokonalosti...,“ dozvedeli sa mladí študenti.

Do tretice zaznela otázka: Čo bolo skôr : myšlienka alebo vec? Odpoveďou je, že vec, ktorú môžeme vnímať zmyslami a ktorá trvá, musela raz vzniknúť a večne trvať nebude. „Prišiel som na myšlienku, mám takú myšlienku ... ale odkiaľ ju mám? Podobne ako s číslom...Všetci vieme, že je, ale nikto z nás a ani veľkí matematici nevedia presne, čo je to číslo. Myšlienku, ani číslo nevieme ani rozbiť, ani zničiť, vec však rozbiť aj zničiť vieme. To, na čo nevplýva čas a nehýbe sa, nemôže ani vzniknúť ani zaniknúť. Tak čo bolo skôr myšlienka alebo vec?“

V závere dospeli prednášajúci ku konštatovaniu, že filozofi sú milovníkmi múdrosti, pretože múdrosť je starosť o myšlienky...

*********************************************

Žiakom 5. a 6. ročníka základných škôl ponúkla UPJŠ v Košiciach zaujímavý program, počas ktorého navštívili jednotlivé fakulty a univerzitné pracoviská a získali tak nové poznatky a vedomosti. Na prechádzke Botanickou záhradou objavili jej nepoznané zákutia, v Univerzitnej knižnici sa nechali vtiahnuť do Informačného úľa. Fakulta verejnej správy pripravila zachovaný odkaz minulých generácií a presvedčila ich, že aj mesto má svoj imidž. Na Právnickej fakulte boli okrem iného aj svedkami simulovaného súdneho pojednávania. Prírodovedecká fakulta poskytla deťom stretnutie s kovmi tak, ako ich doteraz nepoznali, prepočítali sa k pokladu, zoznámili sa s počítačmi, ktoré sú všade okolo nás a spoznali Antarktídu očami prírodovedcov. Na Filozofickej fakulte sa zoznámili s jazykovým kokteilom, poznatkami o Európskej únii, či témou od hádania k bádaniu.

Osobitnými aktivitami v rámci popoludňajších aktivít boli športové disciplíny, pripravené Ústavom telesnej výchovy a športu, podporujúce pohybový talent detí. Počas týždňa deti podali vynikajúce športové výkony a získali cenné medaily.

 

Informácie poskytla: Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
QUARK
Atmosféra počas TVT 2017
téma mesiaca
brožúra Veda v Centre 2015
Veda v Centre
Aurelium - centrum vedy
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND - zima
Bratislavská vedecká cukráreň
TVT 2017 články
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Pištoľové krevety sú zaujímavé morské kôrovce s jediným veľkým klepetom.
Zistite viac