Občania a ich názory na ochranu životného prostredia

06. jún. 2018 • Sociálne vedy

Občania a ich názory na ochranu životného prostredia

Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia (World Environment Day, 5. jún 2018) sprostredkoval Sociologický ústav SAV výskum na tému ochrany životného prostredia. Výskum bol realizovaný koncom roka 2017 čím poskytuje aktuálne údaje o tom, čo si Slováci o tejto téme myslia. Ochrana životného prostredia by podľa väčšiny občanov Slovenska mala mať prioritu pred ekonomickým rastom. K názoru, podľa ktorého je dôležitejšia ochrana životného prostredia než ekonomický rast sa v roku 2017 priklonilo 60 % respondentov. Ochotu vzdať sa časti svojich príjmov, ak by sa použili na ochranu životného prostredia, vyjadrilo 28 % opýtaných. Prevažujú však tí, ktorí vyššiu finančnú spoluúčasť nepodporujú a nesúhlasia s ekonomickým dopadom ochrany životného prostredia na svoje príjmy (38 % opýtaných).

Postoje zľahčujúce význam ochrany životného prostredia nemajú u občanov na Slovensku vysokú podporu. Pri skúmaní názorov na tvrdenia podceňujúce dôležitosť ochrany životného prostredia mali respondenti najviac výhrad voči tvrdeniu „Nie je dôvod robiť niečo pre životné prostredie, ak to nerobia aj ostatní“ (nesúhlasilo 53,7 % opýtaných).

Environmentálnym organizáciám dôveruje 58 % opýtaných respondentov. Oproti roku 2008 dôvera k organizáciám na ochranu životného prostredia na Slovensku vzrástla o 6 percentuálnych bodov.

Medzinárodný projekt výskumu európskych hodnôt (European Values Study – EVS), ktorý na Slovensku koordinuje Sociologický ústav SAV, pravidelne a dlhodobo skúma aj postoje verejnosti k ochrane životného prostredia. V rámci sledovaných problémových okruhov vo výskume EVS 2017 na Slovensku figurovali otázky zamerané na: 1. vnímanie konfliktu medzi ekonomickým vývojom a prírodou, 2. ochotu niesť vyššiu finančnú zodpovednosť za ochranu životného prostredia, 3. vnímanie dôležitosti ochrany životného prostredia a 4. na dôveru voči organizáciám zameraným na ochranu životného prostredia. Okrem predstavenia základných výsledkov prináša analýza aj komparáciu názorových  rozdielov v základných socio-demografických skupinách (muži/ženy, kategórie podľa veku, vzdelanostné kategórie a kategórie podľa veľkosti miesta bydliska).

DILEMA EKONOMIKA VERSUS PRÍRODA

Verejnosť je pri riešení dilemy ekonomika versus životné prostredie naklonená v prospech ochrany prírody (graf č. 1). K názoru, že dôležitejšia je ochrana životného prostredia, a to aj za cenu pomalšieho ekonomického rastu a určitého úbytku pracovných miest, sa v roku 2017 priklonilo 60 % respondentov. Naopak 30 % respondentov považuje za prvoradé najmä vytvorenie podmienok pre ekonomický rast a rast pracovných miest, hoci aj za cenu negatívnych dopadov na životné prostredie. Riziká spojené s ohrozením životného prostredia si najsilnejšie uvedomujú respondenti bývajúci v malých obciach do 1 000 obyvateľov (76,4 % za ochranu ŽP). Naopak ekonomický rast by uprednostnili častejšie respondenti so základným vzdelaním (41,5 % za ekon. rast), respondenti vo veku 35 – 44 rokov (38,0 %) a respondenti bývajúci v najväčších mestách nad 100 tisíc obyvateľov (44,5 %).

Graf č. 1: Preferencie respondentov pri riešení dilemy „ochrana životného prostredia versus ekonomický rast“ (% respondentov, EVS 2017)Graf č. 1: Preferencie respondentov pri riešení dilemy „ochrana životného prostredia versus ekonomický rast“ (% respondentov, EVS 2017)

OCHOTA FINANČNE PRISPIEŤ K OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Ochotu vzdať sa časti svojich príjmov, ak by sa použili na ochranu životného prostredia vyjadrilo 28 % opýtaných (5 % úplne súhlasím a 23 % skôr súhlasím). Nevyhranený postoj má pri tejto otázke až 31 % opýtaných. Prevažuje však podiel tých, ktorí vyššiu finančnú spoluúčasť nepodporujú, a teda nesúhlasia s priamym finančným dopadom ochrany životného prostredia na svoje príjmy (38 % opýtaných spolu, 17 % skôr nesúhlasím a 21 % vôbec nesúhlasím). Najvyššia mieru nesúhlasu s finančnou spoluúčasťou prejavujú respondenti so základným vzdelaním (50,6 % nesúhlasných odpovedí), naopak u respondentov s VŠ vzdelaním je nesúhlas najnižší (31 % oproti priemeru 38 %). Súhlasné odpovede deklarujú najčastejšie obyvatelia najväčších miest (42 % oproti priemeru 28 % podielu súhlasiacich).

Graf č. 2: Súhlas s tvrdením: „Zriekol by som sa časti svojho príjmu, ak by som mal istotu, že sa tieto peniaze použijú na ochranu pred znečisťovaním životného prostredia“ (% respondentov v jednotlivých kategóriách súhlasu/nesúhlasu s daným tvrdením v roku 2017)

Graf č. 2: Súhlas s tvrdením: „Zriekol by som sa časti svojho príjmu, ak by som mal istotu, že sa tieto peniaze použijú na ochranu pred znečisťovaním životného prostredia“ (% respondentov v jednotlivých kategóriách súhlasu/nesúhlasu s daným tvrdením v roku 2017)

Trend vo vývoji tohto názoru môžeme sledovať na grafe č. 3, keďže otázka bola súčasťou dotazníka vo všetkých 4 vlnách výskumu od roku 1991. Ako je možné sledovať, súhlasný postoj, a teda ochota viac sa finančne podieľať na ochrane životného prostredia po roku 1991 na Slovensku neustále klesá. Radikálnejší pokles vo výskume EVS 2017 možno z veľkej časti vysvetliť zmenenou škálou odpovedí. V roku 2017 sa mierne rozšírila škála odpovedí, a respondenti mali možnosť vybrať si aj nevyhranenú stredovú názorovú pozíciu (v predchádzajúcich rokoch nebola k dispozícii stredová pozícia, preto je na grafe hodnota 0). Ako vidno do stredovej pozície sa v roku 2017 umiestnila takmer tretina opýtaných (31,6 %). To sa odrazilo najmä na výrazne nižšej podpore súhlasných názorov, pričom podiely nesúhlasu sa príliš radikálne nezmenili. 

Graf č. 3: Ochota vzdať sa časti príjmu pre potreby ochrany životného prostredia, vývoj medzi rokmi 1991 – 2017 (% respondentov v jednotlivých kategóriách súhlasu/nesúhlasu s tvrdením „Zriekol by som sa časti svojho príjmu, ak by som mal istotu, že sa tieto peniaze použijú na ochranu pred znečisťovaním životného prostredia”, EVS 1991-2017)Graf č. 3: Ochota vzdať sa časti príjmu pre potreby ochrany životného prostredia, vývoj medzi rokmi 1991 – 2017 (% respondentov v jednotlivých kategóriách súhlasu/nesúhlasu s tvrdením „Zriekol by som sa časti svojho príjmu, ak by som mal istotu, že sa tieto peniaze použijú na ochranu pred znečisťovaním životného prostredia”, EVS 1991-2017)

ARGUMENTY PROTI OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Pri skúmaní toho, ako verejnosť reaguje na bežné argumenty znižujúce dôležitosť ochrany životného prostredia, bola použitá batéria 4 tvrdení. Výroky na jednej strane spochybňujú celkovú dôležitosť ochrany životného prostredia alebo spochybňujú prínos individuálnej snahy pri ochrane životného prostredia. Graf č. 4 ukazuje, že respondenti sa najčastejšie stotožnili s argumentom „Pre človeka ako som ja je veľmi ťažké urobiť niečo zásadnejšie pre životné prostredie“ (súhlasilo 33,9 % opýtaných). Zhruba rovnaký podiel respondentov však s daným tvrdením nesúhlasí (nesúhlasí 33,7 % opýtaných) a nevyhranený postoj má taktiež zhruba tretina – 30,8 % opýtaných. Tendenciu súhlasiť s týmto argumentom mali častejšie najstarší respondenti v skupine 65 a viac rokov (44 % súhlasiacich) a respondenti so základným vzdelaním (49 % súhlasu). Naopak respondenti s VŠ vzdelaním častejšie s výrokom nesúhlasili (43 % podiel nesúhlasu oproti priemeru 33,7 % nesúhlasiacich), podobne ako aj obyvatelia najväčších miest nad 100 tisíc obyvateľov (42 %).

Pri tvrdení „V živote sú dôležitejšie veci ako ochrana životného prostredia“ v reakciách odpovedajúcich prevážil podiel nevyhranených (40,1 %), pričom zhruba tretina opýtaných s tvrdením nesúhlasí (31,4 %) a zhruba štvrtina opýtaných naopak súhlasí (26,7 %). Významnejšie rozdiely v rámci sledovaných socio-demografických skupín sú viditeľné z hľadiska veku – vyšší podiel nesúhlasných reakcií sme zaznamenali u najmladších respondentov vo veku 18 – 24 rokov (44 % nesúhlasu oproti priemeru 31,4 %), a tiež vo veku 55 – 64 rokov (41 % nesúhlasu). Taktiež sa ukázali rozdiely z hľadiska veľkosti sídla, nesúhlas s výrokom bol významne vyšší v obciach s počtom obyvateľov 1 – 5 tisíc (39 % podiel nesúhlasu).

V názorovom profile spojenom s výrokom „Mnohé tvrdenia o ohrozovaní životného prostredia preháňajú“ už výraznejšie dominovali zamietavé postoje – nesúhlasí najvyšší podiel opýtaných (44 %). Zhruba tretina bola v tomto prípade nevyhranených (31,3 %). S tvrdením  o prílišnom zveličovaní nástrah znečisťovania prírody, súhlasí zhruba pätina respondentov (21,6 %). Muži častejšie ako priemer súhlasia s tvrdením (26 %), ženy s ním naopak častejšie nesúhlasia (49 % oproti priemeru 44 % nesúhlasných odpovedí). Nadpriemerne vysoký podiel nesúhlasných reakcií nájdeme aj vo vekovej kategórii 55 – 64 rokov (57 % nesúhlasných odpovedí). V kategórii podľa vzdelania je nadpriemerne vyšší podiel nesúhlasiacich u respondentov s VŠ vzdelaním (56 %).

Ako je možné sledovať v grafe č. 4, najmenšiu podporu získal argument vo výroku „Nie je dôvod robiť niečo pre životné prostredie, ak to nerobia aj ostatní“, s ktorým nesúhlasí viac ako polovica opýtaných (53,7 %). Nerozhodných je pri tomto postoji 25,7 % opýtaných a súhlasil len 19,2 % podiel opýtaných. S výrokom nadpriemerne často nesúhlasili ženy (59 % nesúhlasu), respondenti s VŠ vzdelaním (67 % nesúhlasu) a respondenti z najväčších miest nad 100 tisíc obyvateľov (69 % nesúhlasných odpovedí).

Graf č. 4: Podceňovanie dôležitosti ochrany životného prostredia (% respondentov v jednotlivých kategóriách súhlasu/nesúhlasu s danými tvrdeniami v roku 2017, EVS 2017)

Graf č. 4: Podceňovanie dôležitosti ochrany životného prostredia (% respondentov v jednotlivých kategóriách súhlasu/nesúhlasu s danými tvrdeniami v roku 2017, EVS 2017)

ENVIRONMENTÁLNE ORGANIZÁCIE A DÔVERA

Environmentálnym organizáciám v súčasnosti na Slovensku dôveruje 58 % opýtaných respondentov (suma 5,6 % úplne dôverujem a 52,7 % skôr dôverujem). Oproti roku 2008 dôvera k organizáciám na ochranu životného prostredia na Slovensku vzrástla o 6 percentuálnych bodov. Nedôveru k environmentálnym organizáciám celkovo deklaruje 35,8 % opýtaných, z toho 26,5 % skôr nedôveruje a rozhodnú pozíciu úplnej nedôvery deklaruje 9,3 % podiel opýtaných.

Z hľadiska socio-demografických rozdielov sa ako významné ukázali rozdiely medzi mužmi a ženami, kde sú muži nadpriemerne často zastúpení v kategórii „vôbec nedôverujem“ (13 %). Z hľadiska veku najmladší respondenti tvoria významne nadpriemerný podiel v kategórii „skôr dôverujem“ (65,7 % oproti priemeru 52,7 %). Respondenti vo veku 25 – 34 rokov tvoria zas nadpriemerne vysoký podiel v kategórii „vôbec nedôverujem“ (14,6 % oproti priemeru 9,3 % úplne nedôverujúcich).

Graf č. 5: Dôvera k inštitúciám: Environmentálne organizácie – organizácie na ochranu životného prostredia (% respondentov v jednotlivých kategóriách dôvery/nedôvery v rokoch 2008 a 2017, EVS 2008 a 2017)Graf č. 5: Dôvera k inštitúciám: Environmentálne organizácie – organizácie na ochranu životného prostredia (% respondentov v jednotlivých kategóriách dôvery/nedôvery v rokoch 2008 a 2017, EVS 2008 a 2017)

 

Informácie a grafy poskytli: Katarína Strapcová a Milan Zeman, Sociologický ústav SAV (Monika Hucáková za tlačový odbor SAV)

Redigovala: ZVČ

Ilustračné foto: Pixabay.com /TheDigitalArtist/

Uverejnila: VČ

 

Hore
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
Noc výskumníkov 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2017 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Pôvod čokolády je v Strednej Amerike (Mezoamerike).
Zistite viac