Nové poznatky archeologického výskumu


Nové poznatky archeologického výskumu

Za posledné dve desaťročia sa uskutočnil veľký počet archeologických výskumov v historickom jadre mesta Banská Štiavnica. Ide o výlučne záchranné výskumy, vyvolané stavebnou činnosťou na oprave a budovaní nových cestných komunikácií, na stavebnej obnove historických objektov – napr. meštianskych domov, sakrálnych priestorov farského kostola či Kalvárie. Na 49. medzinárodnej Konferencii archeológie stredoveku PhDr. Jozef Labuda, CSc., riaditeľ Slovenského banského múzea, Banská Štiavnica priblížil výsledky výskumov, ktoré priniesli nové poznatky o fortifikácii mesta v 16. – 18. storočí, zničení a stavebnej obnove objektov v stredoveku a 17. – 18. storočí, existencii technických zariadení na spracovanie rudy, ako aj množstvo nálezového materiálu. „Osobitný význam má objav kaplnky sv. Anny v dnešnom interiéri radnice, ktorej umiestnenie bolo autormi turistických sprievodcov po meste situované na miesto v dnešnom exteriéri, pod sochou Immaculaty.“

Martina Slámová, Pavel Hronček a Peter Jančura sa zaoberali témou Environmentálna história Horného Tisovníka: od valašskej kolonizácie cez expanziu priemyslu až po súčasné opúšťanie vidieka. Ako uviedli, katastrálne územie Horného Tisovníka s lokálne zachovaným rázom tradičnej lazníckej poľnohospodárskej krajiny patrí k hodnotným kultúrnym krajinám Karpát. Rozsiahly systém poľnohospodárskych terás vznikol v relatívne nepriaznivých prírodných podmienkach. Cieľom autorov príspevku bolo vysvetliť a dokumentovať jednotlivé fázy vývoja kultúrnej krajiny. „Vo výsledkoch interpretujeme prírodné a historické príčiny rozšírenia terás v území. Osídlenie doliny sa formovalo v priebehu stredoveku (1548) (Borovszky, 1911). Intenzita tlaku človeka na krajinu, v severnej časti Novohradu bola veľká, na čo poukazuje Mikovíniho mapa (1742). V období počas 18. – 19. stor. nastala expanzia priemyselných aktivít a zintenzívnenie poľnohospodárstva, čo dokladujú naše výsledky. Zistili sme, že naopak v súčasnosti dochádza k opúšťaniu poľnohospodárskej pôdy. Adekvátna interpretácia historického a kultúrneho dedičstva krajiny v oblasti cestovného ruchu a správna delimitácia poľnohospodárskych pozemkov na lesný pôdny fond môžu priniesť finančný potenciál pre prírodne aj ekonomicky znevýhodnené katastrálne územie.“

Stolová keramika koháryovských hradov v 17. – 18. storočí, to bola téma, ktorú priblížil Maxim Mordovin. „Posledných niekoľko rokov sa počas výskumov na hradoch koháryovských panstiev objavilo významné množstvo dobre datovateľných keramických nálezov zo 17. až 18. storočia, čo umožňuje ich detailnú funkčnú klasifikáciu. Výrazne sa oddeľuje skupina luxusnej keramiky (inkluzíve habánska a rôzne porcelány). Najväčším je súbor jednoduchej a relatívne na formy biednej kuchynskej keramiky (hrnce, trojnožky, zásobné nádoby atď.). Ale najdôležitejšou skupinou v celom súbore je bohato zdobená a tvarovo variabilná stolová keramika.“ Jeho prednáška sa sústredila predovšetkým na túto poslednú skupinu, do ktorej patria taniere, misy, krčahy, džbány a poháre. „Rozlišujú sa predovšetkým použitou hlinou (červená, sivá a biela) a spôsobom výzdoby (maľovaná, kukučkovaná, kvapkovaná, atď.). V príkladoch najmenej dvoch skupín je dobre pozorovateľné, ako sa pôvodne luxusná keramika 16. storočia stáva jednoduchšou, stolovou v 17. storočí.“

Petra Šimončičová Koóšová sa vo svojom príspevku s názvom Lieviky v keramickej produkcii vrcholného stredoveku zamerala na heuristiku a analýzu keramických lievikov z horizontu vrcholného stredoveku. Na základe nálezu z výskumu parcely v priestore stredovekého mestečka Devín sa pokúsila o interpretáciu ich funkcie. Drevené sudy a ich využitie pri skladovaní nápojov a potravín (stredoveké Uhorsko) – takú tému predniesol Jaroslav Nemeš. V referáte sa zaoberal problematikou využitia drevených sudov pri skladovaní nápojov a potravín v stredovekom Uhorsku. „Pri výskume vychádzame z analýzy asi dvoch stoviek písomných správ, v ktorých sa sudy spomínajú. Všímame si informácie o nich, ako aj o komoditách, ktoré v nich boli uložené. Hodnotíme tiež stredoveké ikonografické (obrazové) pramene. Mapujeme hradné pivnice, kuchyne a pivnice duchovenstva a sudy vo vlastníctve obyvateľov uhorských obcí a miest.“

Lýdia Chovancová priblížila tému Varianty ochrany mníšskeho príbytku č. 3 na Zoborskom kláštore v Nitre. Zoborský kláštor je najstarším kláštorom na území dnešného Slovenska. Jeho stredoveká vývojová etapa je zachovaná len minimálne, zostali predovšetkým konštrukcie z konca 18. storočia. Barokový príbytok mnícha č. 3 je okrem kostola najzachovalejším objektom, pričom je ukončená jeho prvá etapa obnovy. Príspevok predstavil varianty ochrany príbytku mnícha č. 3, kde zohľadňuje navrhovanú koncepciu obnovy areálu. „Na základe archeologického výskumu a analógií je rekonštruovaná podoba tohto objektu z konca 17. storočia. Stanovené sú požiadavky na jeho obnovu – ochrana pôvodných a dopĺňaných konštrukcií, vytvorenie expozície života kamalduského mnícha a i. Následne sú navrhnuté možnosti ochrany – zasypanie a päť variant náznakovej rekonštrukcie. Jednotlivé varianty sú v tabuľke bodovo vyhodnotené v závislosti od splnenia požiadaviek, čím je objektívne zistené najvhodnejší variant spomedzi navrhnutých.“

Kobalt, modrá krása – príspevok s takýmto názvom patril skupine v zložení: Markéta Augustýnová – David Černý – Ondřej Malina – Pavlína Schneiderwinklová. Modrá farba bola podľa nich vždy výrazom luxusu a elegancie. „Zdrojov na výrobu modrej farby nebolo po celý stredovek mnoho. Významný obrat v situácii prišiel koncom 15. storočia vďaka ťažbe Ag-rudných ložísk v česko-saskom západnom Krušnohorí. Minerály kobaltu tvoria súčasť rudnej výplne tamojších striebornorudných žíl a objav ich farbudarnej vlastnosti bol zistený vzápätí. Krása kobaltovej modrej rýchle prenikla do výrobných odvetví a hlavné uplatnenie našla v hrnčiarstve, sklárstve, textilnej výrobe a iných. Zaujímavé zistenia o výrobe kobaltovej farby v rannom novoveku priniesol tiež prebiehajúci archeologický výskum montánnej krajiny v regióne západného Krušnohoria v rámci významného cezhraničného multidisciplinárneho česko-saského projektu ArchaeoMontan 2018.“

To všetko sú témy, ktoré odzneli počas 49. medzinárodnej Konferencie archeológie stredoveku. Uskutočnila sa koncom septembra 2017 vo Zvolene. Zorganizovalo ju spoločne viacero inštitúcií: Archeologický ústav SAV v Nitre v spolupráci s mestom Zvolen, tiež Katedra plánovania a tvorby krajiny Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

 

Zdroj informácií

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
PF 2018
brožúra Veda v Centre 2015
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - zima
TVT 2017 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Črevná mikroflóra nadobudnutá pri pôrode ovplyvňuje mozog a mentálne zdravie.
Zistite viac