Noci splnených želaní sú tu: Perzeidy prilietajú

30. júl. 2016 • Fyzikálne vedy

Noci splnených želaní sú tu: Perzeidy prilietajú

V letných mesiacoch je na nočnej oblohe možné vidieť omnoho viac „padajúcich hviezd“ než inokedy. Je to kvôli aktivite niekoľkých meteorických rojov, z ktorých najhojnejším je roj Perzeíd.

Slzy mučeníka

Slovo meteor pochádza z gréčtiny (meteoros) a vo všeobecnosti znamená úkaz v ovzduší alebo tiež vznášajúci sa vo vzduchu. Tu má takisto pôvod pomenovanie vedy o počasí – meteorológia, ktorá ale s meteormi ako takými nemá nič spoločné. Ak malé teliesko Slnečnej sústavy – meteoroid (bežné sú čiastočky s hmotnosťou okolo 10-5 – 10-4 g) vstupuje do vyšších vrstiev Zemskej atmosféry rýchlosťou rádovo desiatky km s-1 (maximálne 72 km s-1), vďaka vysokej kinetickej energii sa trením o vzduch jeho povrch silne zahrieva, taví a vyparuje – začína žiariť. Teleso naráža na molekuly a atómy atmosféry a tým ich ionizuje a excituje; tiež sú strhávané roztavené prvky z jeho povrchu (proces nazývaný ablácia), ktoré rovnako podliehajú excitácii a ionizácii. Vo výškach 120 – 80 km nad povrchom Zeme, kde je už počet nárazov dostatočne veľký, nežiari teda samotné teleso, ale rekombinačným procesom žiari oblasť atmosféry s pár prímesami telesa, ktoré ho obklopujú. Centimetrové teliesko takto môže na krátky okamih svojim jasom prežiariť aj všetky hviezdy na oblohe. Meteory prestavajú žiariť vo výškach okolo 70 km. Meteoroidy, ktoré sa pri páde celkom nevyparia, ale dopadnú až na zemský povrch, nazývame meteority. Meteorit s veľkou hmotnosťou (niekoľko ton) zanechá na povrchu Zeme impaktný kráter (takým je napríklad meteorický kráter v Arizone, široký 1,2 km). Bežným meteorom s priemernou jasnosťou dávajú vznik miligramové zrnká, a ich zrážka so Zemou nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Maximum činnosti roja nastáva každoročne okolo sviatku svätého Vavrinca, mučeníka upáleného v Ríme 10. augusta v roku 258. Preto sa Perzeidám v minulosti hovorilo slzy svätého Vavrinca.

Labutia pieseň kométy

O meteorickom roji hovoríme vtedy, ak sa Zem na svojej dráhe okolo Slnka stretáva s prúdom častíc, ktoré majú rovnaký pôvod a veľmi podobné dráhy. Vtedy sa vďaka perspektíve zdá, že meteory vylietavajú z jedného bodu na oblohe, ktorý nazývame radiant.

Roj Perzeíd je tvorený pozostatkami postupne sa rozpadajúcej kométy 109 P/Swift-Tuttle a je jedným z najaktívnejších meteorických rojov už dlhé stáročia. Kométa bola naposledy v perihéliu svojej dráhy v roku 1992 (okolo Slnka obehne približne za 130 rokov), s čím súvisela zvýšená aktivita Perzeíd v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia. Zem prechádza prúdom Perzeíd v období zhruba od polovice júla do 24. augusta. Do atmosféry Zeme vlietajú rýchlosťou až 59 km za sekundu. Radiant roja – miesto na oblohe, z ktorého zdanlivo vylietavajú – je v súhvezdí Perzeus, podľa ktorého dostal roj svoje meno. Súhvezdie Perzeus je v tomto období pozorovateľné v našej zemepisnej šírke počas celej noci na severovýchodnom obzore. S postupom noci vystupuje stále vyššie a vyššie nad východný obzor. Pre sledovanie Perzeíd však nie je nutné pozerať sa do radiantu roja, meteory prelietavajú po celej oblohe, vždy však v smere od radiantu.

Pozícia radiantu Perzeíd na oblohe.

Kedy a kde uvidíme padať hviezdy tento rok?

Výrazné maximum roja Perzeíd sa očakáva 12. augusta v intervale od 02:00 do 06:00 letného stredoeurópskeho času. Za týmto maximom je očakávané „tradičné“ dlhé maximum, počas ktorého je očakávaná frekvencia až 150 – 160 meteorov za hodinu. Podľa výpočtov J. Vaubaillona (ESA) bude trvať od 10:00 hodiny letného stredoeurópskeho času do polnoci 12. 8., teda v našich zemepisných šírkach už nebude pozorovateľné.

Podmienky pre pozorovanie prvého výrazného maxima – v druhej polovici noci z 11. na 12. augusta – sú veľmi priaznivé, keďže nastane po západe Mesiaca, ktorý bude tesne po prvej štvrti (spln Mesiaca nastane 17. 8.). Po polnoci bude aj radiant roja už dostatočne vysoko nad severovýchodným obzorom. Meteory však s vyššou pravdepodobnosťou uvidíme, ak budeme sledovať oblohu v smere zhruba 20 —30° od radiantu. Roj je činný zhruba od 17. júla až do 24. augusta. Jeho aktivita postupne do maxima narastá. Vhodné podmienky na jeho pozorovanie vzhľadom na svit Mesiaca budú počas prvých desiatich augustových nocí.

Okrem Perzeíd a samozrejme stále aktívnych sporadických meteorov sú v auguste činné aj iné meteorické roje. Bohatšie sú napríklad Kappa Cygnidy, Severné a Južné delta Aquaridy. Stačí teda zájsť niekam za mesto, kde svetlá civilizácie nebudú rušiť a zadívať sa na oblohu. Za dobrých pozorovacích podmienok – pod bezoblačným nebom a mimo pouličného osvetlenia – je možné spozorovať v priemere 1 meteor každú jednu až dve minúty. Pre zaujímavosť tiež uveďme, že po západe Slnka sú na juhozápadnom obzore až do septembra pozorovateľné dve planéty Mars a Saturn.

 

A keď bude padať hviezda, niečo si želajte!

 

Autor: Mgr. Zuzana Kaňuchová, PhD., Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied

Foto: autor

Uverejnila: ZVČ         


 

Súvisiace:

Články
Keď padajú hviezdy
04. dec. 2014
Galérie
Hore
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
Geosyntetika 2019
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
In vitro fertilizacia je oplodnenie mimo tela matky.
Zistite viac