Nobelovu cenu za ekonómiu si odnesie Richard H. Thaler

12. okt. 2017 • Ekonomické vedy a obchod

Nobelovu cenu za ekonómiu si odnesie Richard H. Thaler

Do analýzy ekonomického rozhodovania začlenil psychologicky realistické predpoklady. Kráľovská švédska akadémia vied (The Royal Swedish Academy of Sciences) v pondelok 9. 10. 2017 rozhodla, že mu bude udelená Nobelova cena za ekonómiu.

Toto prestížne ocenenie si vyslúžil americký ekonóm Richard H. Thaler z University of Chicago za jeho príspevok k behaviorálnej ekonómii a celkovo integráciu ekonomiky s psychológiou. „Skúmaním dôsledkov obmedzenej racionality, sociálnych preferencií a nedostatku sebakontroly ukázal, ako tieto ľudské črty systematicky ovplyvňujú individuálne rozhodnutia, ako aj výsledky trhu,“ odôvodnila švédska akadémia. 

V čom teda podľa Richarda H. Thalera spočíva obmedzená racionalita? Vyvinul teóriu mentálneho účtovníctva, vysvetľujúcu ako ľudia zjednodušujú finančné rozhodovanie tým, že vytvárajú samostatné účty v ich mysliach, zameriavajúce sa skôr na úzky vplyv každého individuálneho rozhodnutia než na celkový účinok. „Ukázal tiež, ako averzia k stratám môže vysvetliť, prečo ľudia oceňujú tú istú vec viac, keď ju vlastnia, než keď nie, čo je fenomén nazývaný nadačný efekt. Thaler bol jedným zo zakladateľov oblasti behaviorálnych financií, ktorá skúma, ako kognitívne obmedzenia ovplyvňujú finančné trhy,“ uviedla hodnotiaca komisia.

Čo sa týka sociálnych preferencií, Thalerov teoretický a experimentálny výskum férovosti bol významný. Ukázal, že znepokojenie nad férovosťou spotrebiteľov môže zabrániť firmám v zvyšovaní cien v obdobiach s vysokým dopytom, ale nie v časoch rastúcich nákladov. Thaler a jeho kolegovia navrhli „diktátorskú hru“, experimentálny nástroj, ktorý sa použil v mnohých štúdiách na meranie postojov k férovosti v rôznych skupinách ľudí po celom svete.

V rámci nedostatku sebakontroly Richarda H. Thaler pridal nový pohľad na staré známe zistenia, že novoročné predsavzatia sa ťažko dodržiavajú. Ukázal, ako analyzovať problémy sebakontroly pomocou modelu plánovača, ktorý je podobný rámcom, ktorý psychológovia a neurológovia teraz používajú na opísanie vnútorného napätia medzi dlhodobým a krátkodobým plánovaním. Sklon ku krátkodobému pokušeniu je dôležitým dôvodom, prečo naše plány na šetrenie na starobu alebo na zdravší životný štýl často zlyhávajú. Vo svojej aplikovanej práci Thaler poukázal na to, ako „nudging“ (šťuchanie, drganie, postrčenie) – termín, ktorý vytvoril – môže pomôcť ľuďom vykonávať lepšiu sebakontrolu pri záchrane ich penzií, ako aj v iných kontextoch.

„Celkovo príspevky Richarda H. Thalera vytvorili mostík medzi ekonomickými a psychologickými analýzami individuálneho rozhodovania. Jeho empirické zistenia a teoretické poznatky prispeli k vytvoreniu novej a rýchlo sa rozvíjajúcej oblasti behaviorálnej ekonómie, ktorá mala hlboký vplyv na mnohé oblasti ekonomického výskumu a politiky,“ konštatovala Kráľovská švédska akadémia vied.

Kompletný zoznam tohoročných laureátov Nobelových cien s termínom, kedy boli oznámení verejnosti:

Fyziológia alebo medicína: Jeffrey C. Hall, Michael Rosbash a Michael W. Young za objasnenie fungovania biologických hodín rastlín aj živočíchov; 2. októbra

Fyzika: Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip S. Thorne za projekt LIGO/VIRGO kolaborácie, t. j. detekcia a pozorovanie gravitačných vĺn; 3. októbra

Chémia: Jacques Dubochet, Joachim Frank a Richard Henderson za vývoj kryo-elektrónového mikroskopu; 4. októbra

Literatúra: Kazuo Ishiguro, spisovateľ známy so svojim románom Remains of the Day (Súmrak dňa); 5. októbra

Mier: Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN); 6. októbra

Ekonómia: Richard H. Thaler za príspevok k behaviorálnej ekonomike; 9. októbra

************************************************

Laureáti budú odmenení na slávnostnom udeľovaní Nobelových cien, ktoré sa koná každý rok 10. decembra. Získajú medailu, diplom vytvorený švédskymi a nórskymi umelcami a deväť miliónov švédskych korún (943 218 eur).

Nobelove ceny vznikli ako súčasť poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela – vynálezcu dynamitu (1833 – 96). Udeľujú sa každoročne od roku 1901 za významný objav, čin alebo dielo. Táto pocta vedcom, spisovateľom a mierotvorcom je všeobecne považovaná za najhodnotnejšie ocenenie na svete.

Nobelovu cenu za fyziku, chémiu a literatúru udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied. Nobelovu cenu za mier udeľuje komisia nórskeho parlamentu. V roku 1968 bolo rozhodnuté, že sa bude udeľovať aj cena za ekonómiu, ktorú na pamiatku Alfreda Nobela financuje centrálna banka Švédska.

 

Zdroj: Nobelova cena za ekonómiu

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Extrapolácie 2017
QUARK
téma mesiaca
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
V Košiciach vychádza Slnko oproti Bratislave skôr.
Zistite viac