Návrh verejnej diskusie o Zimnom prístave v Bratislave

28. júl. 2018 • Spoločenské vedy

Návrh verejnej diskusie o Zimnom prístave v Bratislave

Zimný prístav patrí k jedným z posledných svedkov priemyselnej časti „starej“ Bratislavy. Doktorandi Fakulty architektúry a Ústavu manažmentu STU v Bratislave upozorňujú na potrebu diskusie o jeho budúcnosti už dnes. Podľa študentov je dôležité, aby nepodľahol len tlaku investorov, ale aby aj obyvatelia mesta vyjadrili svoj názor. Doktorandi skúmajú, ako si prístav môže zachovať svoje hodnoty a stať sa súčasťou nových mestských štvrtí.

Zo širšieho centra Bratislavy je postupne vytláčaný priemysel, ktorý sa prirodzene zhlukoval aj v okolí riečneho prístavu na Dunaji. V území vznikajú nové mestské štvrte a obytné či kancelárske priestory. Bratislavčania takto prišli v posledných rokoch o bývalú továreň Kablo či Gumon, alebo o časť Cvernovky. Dostali novú štvrť Eurovea s nákupným centrom, kanceláriami, bytmi a promenádou popri Dunaji. Aktuálne sa pripravuje jej rozšírenie smerom k mostu Apollo – Eurovea 2, pribúdajú projekty ako Twin City, Sky Park, pradiareň, Klinger či plánované Harbour City. Výstavba sa tak stále viac tlačí smerom k zimnému prístavu.

„Ak chceme aby bolo v budúcnosti v Bratislave možné obdivovať novú mestskú štvrť inšpirovanú bohatou históriou jej prístavu, tak teraz stojíme na začiatku. V bode, kedy sa rodia idey. Nová mestská architektúra môže komunikovať s jeho zachovalými vodnými plochami, technickými dielňami a s architektúrou, ktorá viac ako jeden a štvrť storočia prispievala a prispieva k bohatstvu mesta a jeho obyvateľov. Víziou je, aby územie prístavu v bezprostrednom dotyku s európskou veľriekou pôsobilo v budúcnosti neopakovateľne autenticky, až ikonicky. Hovoríme o vízii možno 10 i viac rokov, pretože Bratislava prístav potrebuje a nie je ho možné len tak presunúť,“ hovorí doktorand Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Martin Dubiny.

Inšpiráciou môžu byť európske metropoly. Doktorandi zozbierali niekoľko príkladov: V londýnskych Docklands boli prístavné sklady premenené na obytné domy a medzi nimi zostali zachované vedľajšie ramená rieky. Vo francúzskom Štrasburgu je dnes z jednej z prístavných budov univerzita, z bývalého skladu je apartmánový dom. Zachované zostali i žeriavy. V Štrasburgu sú znakom mesta a v noci sú dokonca nasvietené.

„Aj Bratislava má viacero možností ako sa k územiu Zimného prístavu postaviť a nie všetky funkcie majú šancu stať sa súčasťou novej mestskej štruktúry. Napríklad prípadný investor by ťažko súhlasil so zachovaním skládky uhlia či prečerpávacej stanice olejov. Cestou je v budúcnosti transformovať nákladný prístav na osobný, na prístavisko malých plavidiel a zachovať napríklad funkcie prekladiska či zimovania lodí, pretože tu voda v zime nezamŕza,“ vysvetľuje doktorandka Katarína Mackovičová z Ústavu manažmentu STU.

NKP Remorkér Šturec a výstavba v okolí prístavu

Takúto víziu má aj štát. V poslednej Hodnotiacej správe o stave plnenia koncepcie rozvoja verejných prístavov na Slovensku z roku 2014 uvádza, že: „funkcia Zimného prístavu ako ochranného útulku pre plavidlá v čase nepriaznivých plavebných podmienok (povodeň, ľadochod, extrémne nízke či vysoké vodné stavy...) musí byť zachovaná.“ Zároveň dodáva, že časť územia by mohla byť polyfunkčne transformovaná „so zreteľom na poskytnutie priestoru pre osobnú lodnú dopravu, hlavne vytvorením nových možností pre obsluhu kajutových lodí, ale aj vhodných prístavísk pre návštevníkov mesta používajúcich malé rekreačné plavidlá“.

Dôležité tak dnes je, že Zimný prístav sa stáva témou diskusií a pamiatkového a architektonického výskumu. V minulosti boli lodné objekty asanované a žeriavy či plavidlá po vyradení z prevádzky zošrotované. Takto skončili napr. unikátne kolesové parníky. Dnes už je v prístave päť národných kultúrnych pamiatok (NKP): Dom lodníkov (NKP od 2008, pripomína architektúru lode – zaoblenosť, pozorovacia veža, vstupná hala kruhového pôdorysu s dekoráciou podlahy evokujúcou kompas. Bývala tu jedáleň, izby pre ubytovanie lodných posádok, kancelárie), prečerpávacia stanica (najstaršia dochovaná stavba v prístave), remorkér Šturec (od 2011), lodná dielňa, lodný výťah (unikátny technickým riešením a dodnes plne funkčný, NKP od 2015). Mimo prístavného areálu je to ešte Sklad č. 7 (od 1986).

Stručne z histórie prístavu:

  • Dunaj v Bratislave mal do roku 1800 úplnú voľnosť, pravidelné záplavy na jar a kopenie ľadu v zime však iniciovali postupné regulovanie rieky a vybudovanie pevného nábrežia.
  • Na konci 19. storočia sa prístav rozprestieral najmä nad dnešným Starým mostom., postupne sa rozširoval k dnešnému Prístavnému mostu práve o zimnú časť.
  • Počas 1. ČSR prikladali stavitelia prístavu veľký význam pre rozvoj priemyslu, tzv. Palócziho zastavovací plán pre Bratislavu uvažoval dokonca s vybudovaním umelého kanála z prístavu až po najvzdialenejšiu fabriku Dynamitku, v prístave pribúdali stavby, napr. Sklad č. 7 – prvá poschodová budova skladu z významnými architektonickými kvalitami.
  • V prístave sa od roku 1921 do roku 1942 konali tzv. Orientálne veľtrhy, prvého ročníka sa zúčastnilo 154-tisíc vystavovateľov, o polovicu viac ako mala v tom čase Bratislava obyvateľov. Územie bolo významnou priemyselnou zónou s fabrikami ako Cvernovka, Gumon, Kablo, rafinéria Apollo, Bratislavské automobilové závody a iné, ktorá bola prezývaná aj ako priemyselná zóna „Mlynské Nivy“.
  • V 60.rokoch 20. storočia pribúdajú úvahy premeniť nábrežie v meste na reprezentatívnu promenádu, s jej budovaním sa začalo najskôr od Nám. Ľ. Štúra smerom na západ.
  • V časti prístavu v centre mesta vznikol v roku 1967 osobný prístav, vybudovaním novostavby SND a Eurovei sa promenáda a výstavba mestských štvrtí priblížila k dnešnému zimnému prístavu, objavili sa snahy ochrániť aspoň niektoré stavby v zimnom prístave ako pamiatky.

 

Informácie a foto poskytla: Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu, Slovenská technická univerzita v Bratislave

Redigovala: ZVČ

Uverejnila: VČ

 

Hore
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Dva najbežnejšie typy strachu: klauni a výšky.