Naši vedci hľadajú protikliešťové vakcíny

07. mar. 2018 • Biologické vedy

Naši vedci hľadajú protikliešťové vakcíny

Jedným z najobávanejších drobných šíriteľov rôznych chorôb je nesporne kliešť. Z čeľade kliešťovitých je asi najznámejší Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Tento parazit sa živí krvou divých i domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom takých chorôb ako je pre človeka nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída.

No aj ďalšie ochorenia sú veľmi vážne. Napríklad druh Rhipicephalus sanguineus, ktorý je celosvetovo rozšírený, je považovaný za hlavného vektora babesiózy (Babesia canis vogeli), ehrlichiózy, hepatozoonózy a rickettsiózy. Druhy ako Ixodes ricinus a Ixodes scapularis sa vyskytujú predovšetkým v Európe a v Severnej Amerike. Sú hlavnými prenášačmi lymskej choroby. Dermacentor reticulatus je druh adaptovaný v oblasti s chladnejšou a miernejšou klímou Európy, preferuje tieň a vlhko, najčastejšie sa vyskytuje v lesoch, parkoch, krovinách. Je hlavným vektorom babeziózy, ochorenie spôsobené druhom Babesia canis canis. Ekvivalentom v Severnej Amerike je Dermacentor variabilis.

Títo nebezpeční paraziti z radov kliešťov sú rozvrstvení na asi 650 druhov v 13 rodoch – napr. Ixodes, Rhipicephalus, Dermacentor, Amblyomma, Hyalomma, Haemophysalis, Boophilus...

Identifikovať a charakterizovať kliešťove proteíny, zúčastňujúce sa procesov takzvanej kliešťovej imunity a prenosu patogénov je cieľom projektu Proti-kliešťové vakcíny na prevenciu kliešťami prenášaných ochorení v Európe (Anti-tick Vaccines to Prevent Tick-borne Diseases in Europe). Za Biomedicínske centrum SAV je zodpovedným riešiteľom RNDr. Boris Klempa, DrSc.

„Kliešť Ixodes ricinus prenáša bakteriálne, protozoálne a vírusové patogény, ktoré spôsobujú lymskú boreliózu, babeziózu a kliešťovú encefalitídu; ochorenia ktoré sa vo zvýšenej miere vyskytujú najmä v strednej a východnej Európe. Protikliešťové vakcíny predstavujú inovatívnu stratégiu pre prevenciu kliešťami prenášaných ochorení u ľudí, ale aj hospodárskych či divo žijúcich zvierat,“ uvádzajú tvorcovia projektu.

Poznatky, ktoré prácou na tomto projekte získajú, majú byť následne využité pre vývoj vakcíny pre súčasnú prevenciu viacerých kliešťami prenášaných ochorení. „S použitím moderných proteomických a transkriptomických metód identifikujeme a charakterizujeme nové proteíny zo slinných žliaz kliešťov, ktoré budú následne testované ako potenciálne vakcíny na ochranu proti lymskej borelióze, babezióze a kliešťovej encefalitíde vo zvieracích modeloch. Okrem toho, cez integrovaný a multidisciplinárny prístup zahŕňajúci inštitúcie verejného zdravia, zdravotnícke organizácie a priemyselné spoločnosti, sa zameriame na vývin stratégie vývoja a integrácie takýchto nových vakcín do systému verejného zdravia,“ poznamenali vedci.

Projekt trvá v období december 2013 až november 2018.

 

Zdroj informácií: SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
Noc výskumníkov 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2017 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vlastnosť hydrogélov je udržať vlhkosť všade tam, kde je to potrebné a odstrániť ju, keď prekáža.
Zistite viac