Naši botanici spolupracujú pri záchrane rastlín s Veľkou Britániou

13. okt. 2017 • Prírodné vedy

Naši botanici spolupracujú pri záchrane rastlín s Veľkou Britániou

Medzinárodný projekt Millenium Seed Bank Kew je projektom, ktorý spája Slovensko s Veľkou Britániou. Minulý rok znamenal desiaty rok úspešnej spolupráce Botanického ústavu SAV s britskou semennou bankou. Ide o najväčší svetový vedecký projekt ex situ záchrany rastlín, pričom obe inštitúcie na ňom spolupracujú už od roku 2006. Slovenskí partneri koordinujú zber semien v rámci našej krajiny v dvoch biogeografických regiónoch (Karpaty a Panónia).

Projekt Millenium Seed Bank je zameraný na druhy rastlín ohrozených vyhynutím a na druhy rastlín, ktoré budú najviac potrebné v budúcnosti. Zozbierané semená rastlín sú uskladnené v semenných bankách ako poistka proti vyhynutiu rastlinných druhov vo voľnej prírode. V spolupráci s 80 rôznymi krajinami sveta sa podarilo nazbierať a uchovať v semennej banke viac ako 13 % všetkých rastlinných druhov sveta. „Hlavným cieľom projektu je uchovať 25 % všetkých rastlinných druhov sveta do roku 2020 (čo predstavuje okolo 75 000 druhov). Projekt je zameraný na druhy rastlín a regióny, ktoré sú najviac ohrozené stále rastúcim vplyvom ľudskej činnosti, vrátane využitia pôdy a zmeny klímy. Botanický ústav SAV koordinuje zber semien v rámci Slovenska v dvoch biogeografických regiónoch Karpaty a Panónia,“ uvádza sa v Správa o činnosti Botanického ústavu SAV za rok 2016.

Cieľovými druhmi pre zber sú endemické, ohrozené a invázne divorastúce druhy rastlín. Nazbierané semená sú uskladnené v semenných bankách v MSB Kew (Veľká Británia) a v Génovej banke v Piešťanoch (Slovensko); niekoľko druhov je uskladnených i v Panónskej semennej banke vo Vácratóte (Maďarsko). Počas 10 rokov zberových aktivít z územia Slovenska sa vedeckému tímu podarilo nazbierať a uskladniť 752 taxónov, čo predstavuje približne 16 % z celkového počtu taxónov vyšších rastlín flóry Slovenska. Z tohto počtu je 80 taxónov z kategórie kriticky ohrozených druhov, 76 taxónov z ohrozených druhov, 91 taxónov zo zraniteľných druhov a 49 z menej ohrozených druhov rastlín. Čo sa týka biogeografických regiónov, 33 taxónov patrí medzi karpatské endemity/subendemity a 16 medzi panónske endemity/subendemity.

Okrem zberových aktivít projekt Millenium Seed Bank podporil i viacero štúdií zameraných na karpatské elementy, ako sú: fylogeografia a taxonómia taxónov Cyclamen fatrense (západokarpatský endemit) a C. purpurascens, ekológia a stav ochrany skupiny Pilosella alpicola (P. ullepitschii – karpatský endemit), karyológia, morfológia a ekológia druhov Sesleria tatrae (západokarpatský endemit) a S. caerulea, alebo taxonomická revízia okruhu Tephroseris longifolia agg. (Tephroseris longifolia subsp. moravica – západokarpatský endemit), cytogeografia európskych druhov rodu Centaurea sekcie Protocyanus (viaceré taxóny sú endemity Karpát) a systém rozmnožovania a hybridizácia druhov skupín Centaurea triumfetti a C. montanus v Karpatoch. „Projekt podporil aj tvorbu komentovaného prehľadu endemických a subendemických druhov vyšších rastlín Karpát, ktorý zahŕňa 146 druhov. V budúcnosti sa pripravuje v rámci spolupráce s viacerými inštitúciami tvorba siete, ktorá by pokrývala aktivity tohto druhu v rámci územia Karpát, ako aj Balkánskeho polostrova, ktorej koordinačné centrum bude na Botanickom ústave SAV,“ podotkli autori projektu Ing. Jaromír Kučera, PhD. a Mgr. Marek Slovák, PhD.

ilustračné foto /semená/

Botanický ústav SAV sa v rámci svojho výskumu celkovo snaží porozumieť rastlinstvu na našom území, ako aj v priľahlých oblastiach európskeho kontinentu, aby dokázali zachovať jeho nenahraditeľnú funkciu v ekosystémoch, ktoré poskytujú ľudstvu služby a úžitky, a tak predstavujú pre spoločnosť významnú ekonomickú hodnotu.

Územie Slovenska patrí z hľadiska rozmanitosti pôvodného rastlinstva medzi najbohatšie v Európe – rastie tu približne 32 % z celkového počtu druhov uvádzaných z nášho kontinentu. Je križovatkou biogeografických regiónov a migračných ciest živých organizmov a jedným z najsevernejších centier endemizmu v Európe. Úlohou Botanického ústavu SAV je tieto jedinečné prírodné hodnoty našej krajiny skúmať a upozorňovať na ne.

Kľúčovými témami výskumu Botanického ústavu SAV vo všeobecnosti sú biosystematika a biogeografia kritických skupín nižších a vyšších rastlín, najmä endemických, ohrozených, alebo tých, ktoré majú pri ústave okraj svojho areálu. Jeho pracovníci rozvíjajú výskum evolučných mechanizmov vyšších a nižších rastlín v kontexte klimatických zmien, ich autekológie, synekológie a modelovanie ekologických ník. Ďalej je to variabilita rastlinných spoločenstiev v priestore a čase. Prioritou je okrem syntaxonómie, výskum zmien vegetácie na rôznych úrovniach, modelovanie a predikcia jej vývoja. Skúmajú aj vzťahy medzi vegetáciou a faktormi prostredia, vrátane vplyvu človeka a nepôvodných druhov v súčasnom období klimatických výkyvov. V neposlednom rade je to tiež fyziológia stresu a experimentálne štúdium štruktúry a funkcií rastlinných organizmov na rôznych úrovniach ich organizácie a ich odpovedí na abiotické a biotické faktory s cieľom poznať príčinnú súvislosť a mechanizmy prebiehajúcich procesov a mechanizmov regulujúcich tieto procesy.

 

Odborní garanti textu: Ing. Jaromír Kučera, PhD., vedecký tajomník a Mgr. Marek Slovák, PhD., samostatný vedecký pracovník z Botanického ústavu SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová Habrmanová

Úvodné foto: Botanický ústav SAV

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
QUARK
téma mesiaca
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Extrapolácie 2017
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Bunková smrť, odborne nazývaná apoptóza, je pre človeka nielen užitočná, ale aj potrebná.
Zistite viac