Nádej na liečbu alergií: českí vedci skúmajú účinky miltefosinu v blúdivých bunkách

15. feb. 2019 • Biologické vedy

Nádej na liečbu alergií: českí vedci skúmajú účinky miltefosinu v blúdivých bunkách

Alergia je patologická (neprimeraná) reakcia imunitného systému na vonkajšie alergény, ktoré sú bežnou súčasťou nášho okolia (pele, plesne, zvieratá, potraviny, bodnutie hmyzom a i.). Alergény sú väčšinou látky bielkovinovej povahy. Jednoduché nízkomolekulárne látky sú len čiastočnými antigénmi (haptény), kompletným antigénom sa stanú až v organizme po naviazaní sa na bielkovinu. Doba pred vyvinutím alergickej reakcie sa nazýva refraktérne obdobie. Reakčná doba je doba, za akú sa vyvinie reakcia po kontakte s alergénom. Alergické reakcie možno odlišovať podľa poruchy imunitných mechanizmov, ktoré alergiu spôsobili. (Zdroj: Wikiskripta


Jedným z mnohých druhov buniek imunitného systému sú tzv. žírne alebo blúdivé bunky (mastocyty), ktoré sa zúčastňujú obrany proti mnohobunkovým parazitom, zápalovým či alergickým reakciám. Hrajú významnú úlohu tiež pri vzniku niektorých autoimunitných chorôb, ako je reumatická artritída alebo roztrúsená skleróza. Liečba týchto chorôb, ktorých vznik je spojený s narušenou funkcií mastocytov, nie je ľahká a dopyt po nových terapeutických prístupoch, ktoré cielia na aktivačné dráhy týchto buniek, sa zvyšuje. Jedným z nových kandidátov potenciálne vhodných pre túto liečbu je látka miltefosin.

Na obrázku mikrotubulárna sieť (zelená), sekrečnú granula (červená) a DNA (modrá) v žírnej bunke
Na obrázku je mikrotubulárna sieť (zelená), sekrečná granula (červená) a DNA (modrá) v žírnej bunke

Žírne bunky, ktoré sa nachádzajú hlavne v koži či tráviacej sústave (na sliznici čreva), sú aktivované alergény, medzi ktoré patria napr. zložky peľových zŕn či roztočov z domáceho prachu. Imunitný systém vytvára proti týmto alergénom protilátky typu IgE. Naviazanie sa žírnej bunky na antigén prostredníctvom IgE spôsobí uvoľnenie zápalových látok (napr. histamínu) mastocytov do ich okolia. Tento proces je spojený s reorganizáciou bunkového cytoskeletu, ktorý tvorí v každej bunke trojrozmernú dynamickú sieť proteínových vlákien.

Žírna bunka - autor: Kauczuk https://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%BD%C3%ADrn%C3%A1_bu%C5%88ka#/media/File:SMCpolyhydroxysmall.jpg
žírna (blúdivá) bunka

Vedci skúmajú účinky miltefosinu v žírnych bunkách

Vedcom z Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR sa podarilo preukázať, že pri aktivácii mastocytov látka nazývaná miltefosin (hexadecylphosphocholin) spomaľuje (inhibuje) nielen degranuláciu, ale aj reorganizáciu cytoskeletu, vnútrobunkový pohyb vačkov obsahujúcich histamín a pohyb buniek za alergénom. Miltefosin sa v súčasnosti užíva na liečbu niektorých iných ochorení, akými sú napríklad parazitické ochorenia spôsobené prvokmi z rodu Leishmania. Jeho vedľajšie účinky už boli detailne študované a bolo preukázané, že sú mierne a reverzibilné. Molekulárne mechanizmy jeho pôsobenia v žírnych bunkách však boli až doteraz neznáme. Ich objasnenie je úspechom nielen z pohľadu základného výskumu, ale mohlo by viesť aj k novým prístupom liečby zápalových reakcií a alergií.

Viac informácií nájdete v publikácii na stránke https://dbc.img.cas.cz/publications.html:

Rubíková Z., Sulimenko V., Paulenda T., Dráber P: Mast cell activation and microtubule organization is modulated by miltefosine through protein kinase C inhibition. Front. Immunol. 9: e1563, 2018. pdf originálny výskum, publikovaný 9. júla 2018

 

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: AV ČR

Hore
Prechod VK na VND - jar
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Marec mesiac knihy 2019
Veda v Centre
TVT 2018 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Na Slovensku sa za malú vodnú elektráreň (MVE) považujú zdroje s inštalovaným výkonom do 10 MW.
Zistite viac