Na Slovensku sa do roku 2050 výrazne oteplí

28. okt. 2015 • Environmentálne inžinierstvo

Na Slovensku sa do roku 2050 výrazne oteplí

Pojem globálneho otepľovania už nie je len scifi témou, ale reálne sa týka aj Slovenska. Naša klíma bude už o pár rokov pripomínať tú v Stredomorí – konštatujú vedci.

Na Slovensku sa výrazne do roku 2050 oteplí. Ako konštatuje Milan Lapin z Univerzity Komenského a člen IPCC (Medzinárodný panel o zmene klímy) za SR, dá sa predpokladať v priemere oteplenie až o 6 stupňov Celzia.

Keď teraz tvorila priemerná letná teplota 27 °C, v novom období to bude až 33 °C. Zvyšovať sa budú aj extrémne letné teploty. Keď teraz sme sa stretli s extrémom 38 °C, od roku 2015 môžeme zažiť teploty aj nad 40 °C.

S globálnym otepľovaním je spojených veľa samostatných javov, ktoré môžu byť nebezpečné. Sú to tornáda, hurikány, suchá či naopak povodne. Podľa Martina Benka, generálneho riaditeľa Slovenského hydrometeorologického ústavu katastrofických scenárov, sa Slovensko báť nemusí. Žijeme v miernom pásme, kde sa anomálie počasia nevyskytujú. Dokonca aj po suchom a horúcom lete 2015 teraz výdatne prší a zásoby vody sa doplnia priebežne. To, čo nám reálne hrozí, je, že sa teplotne priblížime prímorským krajinám a užijeme si dlhšie a intenzívnejšie letné teploty. Napriek tomu, že Slovensko nie je primárne ohrozené globálnym otepľovaním a jeho dôsledkami, o stav planéty sa zaujíma.

Slovensko sa pripojilo k výskumu zmien klímy v rámci Národného klimatického programu ČSFR ešte v roku 1991 a Slovenského národného klimatického programu od roku 1993 za účasti asi 20 inštitúcií. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydalo v rokoch 1995, 1997, 2001, 2005 a 2009 päť Národných správ SR o zmene klímy ako súhrn aktivít v oblasti inventarizácie emisií skleníkových plynov do atmosféry, výskumu zmien a premenlivosti klímy, výskumu možných dôsledkov zmien klímy na socioekonomické sektory na Slovensku, opatrení na znižovanie emisie skleníkových plynov a na adaptáciu na zmenené klimatické podmienky. Všetky uvedené správy predstavujú príspevok SR k implementácii odporúčaní Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene (UN FCCC) na Slovensku.

Slovenská republika pripravila v spolupráci s veľvyslanectvom Francúzska v SR prípravný seminár k 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy – COP21, ktorá sa bude konať od 30. 10. do 11. 12. 2015 v areáli Bourget v Paríži.  Konferencia si kladie za cieľ dosiahnutie všeobecnej a záväznej dohody na účely obmedzenia zvyšovania teploty o viac ako 2 °C.

Konferencia sa bude snažiť o dosiahnutie zhody v témach ako je rozvoj obnoviteľných zdrojov, uprednostnenie dopravných prostriedkov s nízkymi emisiami CO₂, organizovanie recyklovania odpadu, vývoj spôsobov spotreby – napríklad uprednostnenie lokálnych, čerstvých a sezónnych potravín, obmedzenie odlesňovania atď. Slovensko je tiež účastníkom konferencie.

Čo je globálne otepľovanie a prečo vzniká

Globálne otepľovanie je označenie zložitého a nie celkom objasneného procesu, ktorého výsledkom je vzostup priemernej teploty oceánov a atmosféry v krátkom časovom úseku (niekoľkých desiatok až stoviek rokov) v mierke celej planéty.  V užšom význame sa tento termín používa na klimatické zmeny pozorované na konci 20. storočia.

V priebehu priemerných ročných teplôt vzduchu na stanici Praha – Klementinum, kde sa vykonávajú merania už od roku 1775 a od roku 1784 sú súvislé i podľa dnešných požiadaviek, je viditeľné, že koniec 18. storočia bol sprevádzaný rastom priemernej ročnej teploty, ktorý vrcholil okolo roku 1790. Prvú polovicu 19. storočia začal pokles priemerných ročných teplôt, ktorý dosiahol minimum v období rokov 1860 až 1880. Od druhej polovice 19. storočia sa priemerná ročná teplota začína postupne zvyšovať, rast priemernej ročnej teploty sa v prvej polovici 20. storočia spomalil, ale od 80. rokov opäť stúpa. Pritom hodnoty priemernej ročnej teploty z konca 18. storočia boli opäť dosiahnuté až v 70. rokoch 20. storočia.

Podľa záverov IPCC sa na tomto zvýšení priemerných ročných teplôt výraznou mierou, najmä posledných 25 - 50 rokov, podieľa činnosť človeka, a to najmä emisie skleníkových plynov, ako napríklad oxid uhličitý (CO2). Podľa inej teórie sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania prírodné cykly, ako napríklad kolísanie slnečnej aktivity. Prírodné cykly sú však zriedkavo označované ako jediná príčina globálneho otepľovania.

Rôzne klimatické modely predpovedajú, že teploty sa zvýšia v rozmedzí od 1,4 °C do 5,8 °C medzi rokom 1890 a 2100.

Čo je IPCC – Medzivládny panel o klíme  

Medzivládny panel o zmene klímy (iné preklady: Medzivládny panel o klimatickej zmene/pre zmenu klímy/pre klimatickú zmenu/o zmene podnebia, Medzivládny výbor pre zmenu klímy, Medzivládna skupina (odborníkov) pre klimatické zmeny/pre zmenu klímy; angl. Intergovernmental Panel on Climate Change, skr. IPCC) je vedecký orgán poverený úlohou vyhodnocovať riziko zmeny klímy. Panel bol založený v roku 1988 Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) a Programom Spojených národov pre životné prostredie (UNEF). Obe organizácie sú súčasťou OSN. IPCC sa delí o Nobelovu cenu za mier s bývalým americkým viceprezidentom Al Gorom.

IPCC nevykonáva žiaden originálny výskum, nemonitoruje samotnú klímu a iné prírodné fenomény, ktoré s klímou súvisia. Činnosť IPCC spočíva hlavne v publikovaní špeciálnych správ, ktoré boli napríklad relevantné pre implementáciu Rámcovej dohody OSN o klimatických zmenách (UNFCCC), čo je medzinárodná dohoda, ktorá uznáva možnosť nepriaznivého dosahu klimatických zmien. UNFCC nakoniec viedla k prijatiu Kjótskeho protokolu.

IPCC zakladá svoje hodnotenie hlavne na peer review a publikovanej vedeckej literatúre. Panel je otvorený len pre členské štáty WMO a UNEP.

IPCC v Tretej hodnotiacej správe z roku 2001 zhrnula, že „väčšinu oteplenia pozorovaného za posledných 50 rokov možno pripísať ľudským aktivitám!“. Táto pozícia bola 7. júla 2005 potvrdená medzinárodnou skupinou vedeckých akadémií krajín G8 a Brazílie, Číny a Indie.

 

 

Autor: Jasmína Stauder

Doplnkový zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Glob%C3%A1lne_otep%C4%BEovanie

https://sk.wikipedia.org/wiki/Medzivl%C3%A1dny_panel_o_zmene_kl%C3%ADmy

Foto: www.pixabay.com

Hore
Vedec roka 2017
Veda v Centre
Prechod VK na VND
CVTI SR 80. výročie
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
FVF 2018
TVT 2017 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Dýchanie je jednou z esenciálnych fyziologických funkcií organizmu.
Zistite viac