Na kontinente extrémov

15. máj. 2017 • Prírodné vedy

Na kontinente extrémov

Antarktída je najjužnejší svetadiel, kontinent s najdrsnejším podnebím na Zemi. Najmä na pobreží tohto kontinentu sa zachoval najpôvodnejší, unikátny a človekom nezmenený ráz prírody.

V rámci vedeckého programu expedície sme realizovali výskum v oblasti ekofyziológie rastlín, botaniky, mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, geomorfológie, hydrológie a geológie.

Rok 2016 bol z hľadiska teploty najteplejším rokom za posledných desať rokov nepretržitých meraní, a preto možno nové teplotné rekordy nenechajú na seba dlho čakať.

Viacerí priatelia a známi mi po mojom návrate z Antarktídy povedali, že cestovať na ľadový kontinent bolo ich detským snom. Ja som chcel byť v detstve naozaj všelikým, napríklad kozmonautom, pilotom stíhačky či formuly F1, archeológom, jeden čas dokonca aj smetiarom, ale na to, že by som chcel niekedy byť polárnym bádateľom, si nepamätám. A preto som sa k tejto práci dostal veľkou okľukou. Začalo sa to, ako v každom dobrom príbehu, celkom nenápadne...

Smer Antarktída

Rastliny, najmä tzv. nižšie rastliny, ktoré nenazývame nižšími preto, lebo by mali zakrpatenú veľkosť, len v evolúcii sa nedostali do štádia, kde už boli schopné vytvárať typické rastlinné pletivá a orgány, mám rád už od stredoškolských čias. Obľúbil som si najmä lišajníky, ktoré sú nádherným príkladom symbiotického, vzájomne prospešného spolužitia cudzích organizmov, kde každá zložka symbiózy, huba, či riasa a/alebo sinica majú zo spolužitia prospech. Preto sa posledných tridsať rokov, z toho dvadsať rokov už ako profesionálny prírodovedec, venujem štúdiu vplyvu rozmanitých faktorov prostredia na ich život na našej planéte.

prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc.

Vďaka svojej práci, ktorá je zameraná na štúdium fyziológie nižších rastlín, som sa dostal do viacerých vedeckých laboratórií v Európe a Severnej Amerike, kde som využíval najmä, pre mňa na Slovensku, nedostupnú prístrojovú infraštruktúru pre náš výskum a rozvíjal medzinárodnú vedeckú spoluprácu medzi univerzitami. Takto som sa dostal aj do laboratórií Mendelovej univerzity a Masarykovej univerzity v Brne. Koncom minulého roku, v predvečer štátneho sviatku založenia Československa, som sa v Brne stretol s kolegami, ktorí na sezónu 2016/2017 pripravovali antarktickú expedíciu. Dozvedel som sa, že jedna pracovná skupina chce študovať vplyv UV žiarenia, dusíka a teploty na antarktické rastliny a plánuje zostaviť prvý zoznam výskytu nižších rastlín v severnej časti Rossovho ostrova. Pomyslel som si, že je to pracovná pozícia ako ušitá na mieru pre mňa. Na otázku, či by som šiel, už len odpovedám s úsmevom, že sa to tak rýchlo asi nedá zariadiť a že neviem, ako by som si zorganizoval prácu na univerzite počas januára a februára. No už celú cestu vlakom domov na Slovensko som myslel len na antarktickú expedíciu. Ak sa to podarí zorganizovať, tak rád pôjdem!

Chladná a vysoká

Antarktída je kontinent s menšou rozlohou než Južná Amerika, s ktorou bola v predchádzajúcich geologických obdobiach spojená, ale je väčšia než Austrália a Európa. Antarktídu obklopujú okrajové moria troch oceánov – Atlantického, Tichého a Indického.

Prvé, čo príde na um väčšine čitateľov v súvislosti s Antarktídou, je mráz. Najnižšia nameraná teplota na tomto kontinente bola menej než -93 °C. Táto teplota, resp. skôr chlad, bola zaznamenaná pomerne nedávno, pod hrebeňmi Východoantarktickej plošiny. Najvyššia teplota v Antarktíde bola nameraná na zariadeniach českej polárnej stanice J. G. Mendela na Rossovom ostrove v posledných sezónach a dosiahla výšku 17,8 °C. Podľa údajov z meteorologických zariadení tejto stanice sa dokonca zdá, že rok 2016 bol z hľadiska teploty najteplejším rokom za posledných desať rokov kontinuálnych meraní.

Ľad na pobreží

Antarktída je kontinent s najvyššou priemernou nadmorskou výškou. Je to kvôli existencii viacerých pohorí, ale aj mohutných ľadovcových štítov. Najvyšší vrch Antarktídy je Mount Vinson s nadmorskou výškou takmer 4 900 metrov, najznámejšia činná sopka je Mt. Erebus, ktorá má nadmorskú výšku temer 3 900 metrov.

Podstatnú časť kontinentu zaberá pevninský ľadovec, ktorý miestami dosahuje hrúbku až 4 000 metrov. V priemere má hrúbka ľadu viac ako jeden kilometer, a preto v Antarktíde možno pozorovať zaujímavé geomorfologické útvary, tzv. nunataky. Sú to špičky vrchov, ktoré sú na báze ponorené miestami až v kilometrových hĺbkach ľadovca. V ohromnej ľadovej vrstve sú v Antarktíde zamrznuté celé pohoria. Ľad v Antarktíde tvorí až 90 % objemu všetkého ľadu na planéte, no napriek tomu možno tento kontinent, paradoxne, považovať za polárnu púšť, pre ktorú je charakteristické suché podnebie.

Na stanici J. G. Mendela

Počiatočné úvahy o vybudovaní českej vedeckej polárnej stanice siahajú už do obdobia spred dvadsiatich rokov (1997). Stanicu však sprevádzkovali až v roku 2007. Výstavbu polárnej stanice, tak ako asi každý výnimočný a veľký projekt, sprevádzalo veľa komplikácií. Projekt bol náročný z administratívneho, ako aj logistického hľadiska. No úsilie autorov projektu nevyšlo nazmar, a tak sme si v tomto roku (mal som tú česť, že priamo na antarktickej stanici), pripomenuli desiate výročie jej fungovania.

A teraz už k samotnej jubilejnej desiatej sezóne antarktickej expedície 2016/2017 na Rossovom ostrove. Na vedeckej expedícii sa zúčastnili vedci zo štyroch vedeckých inštitúcií a troch štátov, a to z Masarykovej univerzity v Brne (stanica J. G. Mendela na Rossovom ostrove je účelovým zariadením tejto univerzity), Karlovej univerzity v Prahe, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Erciyes Üniversitesi v Kayseri (Turecko).

Prílet batožiny

Pred Silvestrom 2016 sme prileteli do argentínskeho mesta Río Gallegos v južnej Patagónii. Tu sme na leteckej vojenskej základni čakali neuveriteľné tri týždne (!) na ďalší presun na argentínsku polárnu stanicu Marambio na ostrove Seymour. V piatok 20. 1. 2017, približne o tretej hodine rannej miestneho času, sme sa konečne dočkali a vojenským lietadlom Hercules C-130 sme odleteli na argentínsku polárnu stanicu Marambio. Skorší odlet nebol možný, pretože, ako sme dozvedeli neskôr, nad Weddellovým morom sa viac ako desať dní nachádzala veľmi málo pohyblivá tlaková níž, s priemerom viac ako 1 000 km. Po niekoľkých minútach od pristátia na stanici Marambio sme odleteli z ostrova Seymour vrtuľníkom Mi-171 Hip na vedľajší Rossov ostrov, na českú polárnu stanicu. Stanica Marambio je od polárnej stanice J. G. Mendela vzdialená len približne 70 km.

 

Autor: prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc., Katedra botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Foto: autor

Uverejnila: ZVČ

 

Viac o kontinente extrémov, ako aj iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 5/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Články
Hore
e-noviny Vedecký kaleidoskop
Aurelium - centrum vedy
FVF 2017
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 výtvarná súťaž
TVT 2017 fotografická súťaž
QUARK
téma mesiaca
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Strukoviny tvoria skupinu plodín, ktorá je charakteristická hlavne obsahom bielkovín v semenách.
Zistite viac