Na filmovom festivale sa predstavili biotechnológie v medicíne

19. jún. 2017 • Biologické vedy

Na filmovom festivale sa predstavili biotechnológie v medicíne

Biotechnológie v medicíne. To je téma, ktorou odštartoval tohtoročný Festival vedeckých filmov. Konal sa koncom mája v Centre vedecko-technických informácií SR. Mottom tohtoročného festivalu bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.

Účastníci mohli v prvý deň vidieť dokumentárne filmy z cyklu televíznych dokumentov Spektrum vedy – o práci a úspechoch slovenských vedcov, o ich mimoriadnych objavoch. Prvý z premietaných bol film Molekulárna biológia, ktorý priblížil, ako výskumníci dokážu vlastnosti živých systémov, kódované v DNA, prenášať prostredníctvom materiálneho nositeľa. Druhý dokument Potenciál slín bol zameraný na prezentáciu slín ako diagnostického média a  poukázal na rôzne možnosti ich diagnostického využitia. Priblížil nielen súčasný stav využitia slinných markerov v  monitoringu rôznych chorôb, ale aj potenciál pre najbližšiu budúcnosť. Účastníci sa dozvedeli, ako sa štandardizuje príprava odberu sliny, ako sa následne vzorky spracovávajú v laboratóriu a ako vedci v slinách dokážu odmerať koncentráciu látok zaujímavých pre medicínu.

RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD.Po premietaní nasledovala diskusia s  RNDr. Ľubomírou Tóthovou, PhD.doc. MUDr. Ing. RNDr. Petrom Celecom, DrSc., MPH. Úvodné slovo dostala RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. a uviedla, že momentálne sa spolu s doktorandkami venuje práve diagnostickému potenciálu slín. Snažia sa nájsť markery, ktoré by mohli využiť pri skorom diagnostikovaní chorôb obličiek. „Takže sa venujeme meraniu salivárneho alebo teda slinného kreatinínu a urey, ktoré sa bežne merajú v plazme. Opakované odbery krvi ale pacientom robia problémy, tak sa snažíme sústrediť na slinu, ktorej odber je jednoduchší.“

Odborníčka vysvetlila, že spôsob odberu slín je neinvazívny. No aj tak existujú výnimky, kedy ani táto metóda nie je najvhodnejšia. „Sú samozrejme špičky ľadovca ako veľmi maličké bábätká, prípadne príliš starí ľudia, ktorí sú dehydratovaní. Takýmto ľuďom robí problém napľuť aj malé množstvo slín, ktoré by sme potrebovali na diagnostické účely. Ale vo väčšine vekových kategórií je to naozaj jednoduchšia a opakovateľná neinvazívna alternatíva k odberu krvi.“

Prednosta Ústavu molekulárnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter, Celec, DrSc., MPH. zas v úvode diskusie vysvetlil, že on sa zo svojej pozície venuje skôr manažmentu ľudí s tým, že jeho úlohou je motivovanie mladých, aby prišli robiť vedu. „Náš ústav sa nezaoberá len slinou, ale všeobecne aplikáciou molekulárnej biológie pre výskum v rámci biomedicíny.“

Počas predstavovania doterajšej práce ústavu uviedol, že gro toho, čo v rámci výskumu využitia slín pre diagnostické účely za posledné dva roky urobili, je najmä výskum v oblasti renálnych funkcií. „To je jednoznačné, ale popri tom máme aj nové výsledky ohľadom mikroflóry. Analyzovali sme tzv. intraindividuálnu variabilitu zo starších vzoriek. Výsledky, aspoň dúfame, budeme v blízkej budúcnosti publikovať.“

Jeden z procesov, ktorý sa dá skúmať zo slín, je napríklad oxidačný stres. RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. vysvetlila, že v rámci ľudského organizmu treba rozlíšiť stav za normálnych fyziologických podmienok, čiže keď sme zdraví a keď sme chorí. Pri rôznych chorobách máme v tele viac reaktívnych foriem či už kyslíka alebo dusíka. „Tie sa v normálnych podmienkach tvoria len vo veľmi malých množstvách a pomáhajú nám napríklad v boji proti mikroorganizmom, ktoré sú patogénne, čiže pôvodcami infekcií, prípadne pri iných procesoch. Pri niektorých, ale nie všetkých chorobách sa tento oxidačný stres prejavuje aj v slinách.“

Odborníčka pokračovala, že v prípade, ak je zvýšená produkcia týchto voľných radikálov, tá potom vedie k oxidačnému stresu, čo znamená, že reaktívne formy či už kyslíka alebo dusíka sú schopné poškodzovať naše proteíny, DNA, RNA, prípadne iné. „Oxidačný stres je nerovnováha medzi produkciou voľných radikálov a tzv. antioxidačnými mechanizmami. Ak je reaktívnych foriem viac, dôležité makromolekuly bývajú poškodené a tomu hovoríme oxidačné poškodenie.“ V priebehu rokov výskumu oxidačného stresu sa podľa nej vyvinula celá paleta rôznych markerov. Neexistuje len jedna látka – marker, ktorý keď sa zmeria, tak vedci vedia povedať, či daný pacient má vyšší oxidačný stres.

RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD., povedala, že sú k dispozícii viaceré markery, celá paleta alebo rad markerov, ktoré sa dajú zmerať, či už v moči alebo v plazme. „Na našom ústave sme sa snažili sústrediť práve na sliny, aby sme vedeli, či u daného pacienta je zvýšený alebo naopak znížený oxidačný stres alebo antioxidačná kapacita.“ Tú, resp. pojem antioxidanty, môžeme podľa nej poznať z rôznych reklám alebo z bežného života. „Do určitej miery sa náš organizmus voči oxidačnému stresu vie brániť napríklad tým, že prijíma vitamíny z prostredia v potrave.“

Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter, Celec, DrSc., MPH.Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter, Celec, DrSc., MPH. doplnil, že zaujímavé ani nie je to, čo všetko vedci zatiaľ zistili, ale to, čo všetko ešte nevedia. „To, aké otázky si teraz kladieme, aspoň teda mňa zaujíma najviac. Napríklad, keď kolegyňa spomínala oxidačný stres a markery, tak asi všetci vieme, že starneme. Nikto nebude naveky taký mladý ako teraz a nikto nevie prečo. Jedna z možností, ktorá sa už skúmala dávno na mnohých, mnohých štúdiách, je, že starnutie súvisí s voľnými radikálmi a s oxidačným stresom.“

To podľa neho ale neznamená, že keď budeme jesť vitamín C a vitamín E, že nezostarneme. Tak to, žiaľ, nefunguje. „V našich štúdiách, či na ľuďoch či na zvieratách, absolútne nie je žiaden vzťah medzi vekom a oxidačným stresom v slinách. A my netušíme prečo. Vôbec.“ Publiku pripomenul, že napríklad vo filme počúvame o tom, že DNA je v slinách, že stačí zobrať vzorku zo slín a už ju môžu analyzovať. „Ale my napríklad skúmame, či tá DNA náhodou aj niečo nerobí, či náhodou nerobí zle, či náhodou nie je dôležitá pre to, keď niekto má zubný kaz, choré ďasná, čiže pardontitídu aj napriek tomu, že si umýva zuby každý deň aj trikrát. Či náhodu nemôže za to viac uvoľnenej DNA v slinách.“ To sú podľa neho otázky, na ktorých momentálne na ústave pracujú a zatiaľ vôbec netušia, aké budú odpovede.

 

Cieľom Festivalu vedeckých filmov je poukázať na zaujímavé vedecko-populárne filmy a televízne relácie, ktoré svojim stvárnením približujú vedu širokému a rôznorodému publiku ako atraktívnu, dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu oblasť. Festival vedeckých filmov predstavuje pútavé témy z oblasti prírodných, technických či humanitných vied a tiež reaguje na aktuálny stav a najnovšie trendy doma, ako aj v zahraničí.

 

Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Odborní garanti: RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. a doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH. 

Foto: FVF 2017

Uverejnnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND - zima
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
Atmosféra počas TVT 2017
téma mesiaca
brožúra Veda v Centre 2015
Veda v Centre
Aurelium - centrum vedy
TVT 2017 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Angličtina je naopak analytický typ jazyka, ktorý sa neohýba.
Zistite viac