Môže byť vakcinácia vo vyššom veku účinná?

23. sep. 2016 • Lekárske vedy

Môže byť vakcinácia vo vyššom veku účinná?

Pomôže alebo nepomôže starším ľuďom pri liečbe tak závažných chorôb ako napríklad Alzheimerova choroba vakcinácia? Odpoveďou na túto otázku sa zaoberal vedecký kolektív Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, menovite Michal Prčina, Eva Kontseková a Michal Novák.

Počas konferencie Slovenskej imunologickej spoločnosti, Neuroimunologického ústavu SAV a Slovenskej spoločnosti pre alergológiu a klinickú imunológiu s názvom Biologická liečba v teórii a praxi vystúpil Michal Prčina s prednáškou s názvom Môže byť vakcinácia vo vyššom veku účinná?

Zdôraznil, že imunitný systém každého človeka sa s vekom dramaticky zhoršuje. „Treba si uvedomiť, že funkcie imunitného systému sa zhoršujú na každej úrovni. Ešte aj koža, epitely pľúc a gastrointestinálneho traktu, všetko je viac priepustné a vo vyššom veku nechráni tak dobre voči patogénom,“ povedal v úvode vedec a člen tímu Neuroimunologického ústavu SAV.

Množstvo cyklujúcich B buniek sa podľa neho ani tak nezníži, ale protilátky, ktoré sú v organizme produkované, sú nízko afinitné. „Začínajú sa objavovať chyby. Vyčerpáva sa možnosť organizmu učiť sa bojovať proti novým patogénom. Nastávajú zmeny na plazmatickej membráne, v ktorej pribúda cholesterol a narúša sa signalizácia. Imunologická pamäť organizmu sa zmenšuje,“ popisuje vo svojej prednáške sprievodné javy starnutia Michal Prčina.

Problém zvaný imunosenescencia

Starší ľudia nie sú schopní v plnej miere reagovať na nové imunitné stimuly kvôli javu, ktorý vedci nazývajú imunosenescencia. Ide o starnutie imunitného systému, z ktorého ubúdajú tzv. naivné bunky, zodpovedné za rozpoznávanie nových antigénov a hromadia sa pamäťové bunky, ktoré produkujú prozápalové cytokíny. Ako uvádza vedecký tím v krátkom abstrakte zverejnenom v sprievodnej brožúre prislúchajúcej ku konferencii Biologická liečba v teórii a praxi, práve imunosenescencia je spájaná so zvýšením výskytom ochorení ako osteoporóza, Alzheimerova choroba, rakovina a rôzne autoimunitné ochorenia; rovnako tak predstavuje pre spoločnosť záťaž v podobe častejších infekcií v prípade starších ľudí.

ilustračné foto (baktérie)

 

Organizmus neodpovedá

V porovnaní s mladšími ľuďmi, tí starší slabšie reagujú na vakcináciu. Je to v pomere 65 – 80% pre mladšiu generáciu k 30 – 40 % pri ľuďoch vo vyššom veku. No a práve fakt, že organizmus neodpovedá na vakcináciu je veľkým problémom nielen pri očkovaní proti chrípke, ale výrazne sťažuje vývoj vakcín proti chorobám typickým pre starších ľudí, ako je napríklad Alzheimerova choroba, konštatuje tím vedcov z Neuroimunologického ústavu SAV.

Vedci dlhodobými štúdiami zistili, že nízka odpovedavosť na vakcináciu proti chrípke súvisí so zvýšeným výskytom T-lymfocytov, ktoré neexprimujú kostimulačnú molekulu CD28. Ako sa ďalej uvádza v abstrakte, podobná situácia bola preukázaná aj u ľudí infikovaných HIV. „Tí vykazovali vysoké percento cytotoxických T-lymfocytov so skrátenými telomérami a bez expresie CD28, čo naznačuje, že práve absencia CD28 môže byť kľúčom k imunitným deficienciám. Navyše, bunky bez CD28 produkovali veľké množstvo prozápalových cytokínov. Tieto dáta naznačujú, že identifikácia nových a spoľahlivých T/B bunkových markerovimunosenescencie a neurodegenerácie v kombinácii s detekciou množstva antigén špecifických protilátok po bežnom očkovaní v krvi, by mohla priniesť nové informácie o stave imunitného systému jedinca trpiaceho napríklad Alzheimerovou chorobou, ako aj následne predikovať jeho odpovedavosť na prípadnú vakcináciu,“ konštatuje vedecký tím.

Vakcinácia môže byť účinná

Pripomína zároveň, že identifikácia biomarkerov súvisiacich s vekom by mohla výrazne pomôcť pri výbere vhodných látok schopných zvýšiť efektivitu imunitnej odpovede na vakcináciu starších ľudí.

Ako v závere svojej prednášky zdôraznil Michal Prčina, vakcinácia vo vyššom veku môže byť účinná. Otázkou ale podľa neho je, ako je možné počet pacientov schopných odpovedať na vakcínu, zvýšiť. „Pri vývoji vakcín je nutné zameriavať sa nielen na samotný antigén, ale aj na adjuvantné látky a imunomodulátory. Veľmi dôležité je dávkovanie, niektoré choroby budú vyžadovať vyššie a častejšie dávky vakcíny, pri iných zase budú nutné menšie dávky. V minulom storočí sme vďaka profylaktickým vakcínam znížili úmrtnosť detí. Toto storočie môže byť dobou terapeutických vakcín, vďaka ktorým môžeme poraziť civilizačné choroby spojené s vyšším vekom,“ uzavrel vedec z Neuroimunologického ústavu SAV svoje vystúpenie.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Odborný garant: Michal Prčina, Neuroimunologický ústav SAV

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
Atmosféra počas TVT 2017
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
FVF 2018
Vedec roka 2017
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND
TVT 2017 články
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Netradičné poľnohospodárske rastliny sú v našom ponímaní tie, ktoré v sebe nesú istú nadhodnotu.
Zistite viac