Molekula, ktorá (ne)určuje osud

26. apr. 2018 • Biologické vedy

Molekula, ktorá (ne)určuje osud

Pri príležitosti 65. výročia objavu dvojitej špirály v štruktúre DNA pripravila komunita slovenských vedcov podujatie DNA Week (23. – 27. 4. 2018). O tejto akcii a tiež o výskume DNA sa rozprávame s docentom Petrom Celecom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Genetika a molekulárna biológia nám za posledné dve desaťročia úplne zmenili život.

V. JEŠKO: Prečo je dôležité pripomenúť si kľúčové objavy v genetike a hovoriť o DNA a jej význame?

P. CELEC: Genetika a molekulárna biológia nám za posledné dve desaťročia úplne zmenili život, a to nielen v medicíne, ale aj vo výskume a využívaní jeho výsledkov v praxi. Príkladom sú geneticky modifikované potraviny a najmodernejšie diagnostické a liečebné postupy v medicíne. Ďalšie príklady nájdeme v kriminalistike a v ďalších odvetviach, pri ktorých si často ani neuvedomujeme dôležitosť výsledkov výskumu genetiky. V mnohých krajinách si túto skutočnosť pripomínajú aspoň raz ročne, a to práve v súvislosti s výročím publikovania objavenia štruktúry DNA v apríli 1953 v časopise Nature ako symbolu genetického výskumu. Iniciátorom tejto akcie na Slovensku bol docent Ferák a spolu s ďalšími kolegami sme sa zhodli, že ju skúsime zorganizovať aj u nás.

V. J.: Akciou DNA Week chcete zvýšiť záujem mladej generácie o biomedicínu a o štúdium prírodovedeckých disciplín. Je na Slovensku malý záujem o takéto štúdium?

P. CELEC: Na Slovensku sa dlhodobo viac zameriavame na priemysel a informačné technológie. Prírodné vedy nie sú top prioritou záujmu študentov. Študenti vidia výsledky biomedicínskeho výskumu len zo zahraničia a myslia si, že u nás sa v tomto smere veľa nerobí. Myslím si, že by bolo dobré, aby vedeli, že aj na našich prírodovedeckých a lekárskych fakultách sa robí kvalitný výskum. Toto je príležitosť aj pre stredoškolákov, aby sa zoznámili so svojimi budúcimi učiteľmi a mentormi a aby videli, aký zaujímavý výskum sa dá robiť v oblasti biológie a genetiky na Slovensku i v zahraničí, keďže na tejto akcii sa zúčastnia aj vedci z iných krajín. Mladým ľuďom vo veku 17 a 18 rokov, ktorí sa rozhodujú o svojej budúcnosti a majú záujem o túto oblasť, treba ukázať, aké možnosti pre nich prináša štúdium uvedených odborov. Akcia DNA Day je vhodnou príležitosťou na takúto prezentáciu.

DNA Day nebude prebiehať len v Bratislave, ale aj v iných mestách Slovenska, kde sú tiež potenciálni študenti, ktorých by mohol biomedicínsky výskum zaujať.

V. J.: Ako vidíte budúcnosť uplatnenia výsledkov výskumu DNA v praxi?

P. CELEC: Tá budúcnosť je už tu. Príkladom je génová terapia. Keď som začínal učiť, išlo takmer o sci-fi. V súčasnosti musím moje prezentácie pre študentov neustále aktualizovať, pretože génová terapia je už v rutinnej praxi. Liečivá pri niektorých chorobách sú už otestované, považujú sa za bezpečné a efektívne. Využívajú sa aj v Európe, ktorá má dlhodobo výhrady napríklad proti geneticky modifikovaným plodinám a pritom v súčasnosti medzi nami žijú ľudia, ktorí sú de facto geneticky modifikovaní. Ak máte chorobu, ktorá je liečiteľná schválenou génovou terapiou, tak vám ju lekár môže indikovať a predpísať. Ide zatiaľ o vybrané vzácne choroby, pri ktorých je príčinou mutácia jedného konkrétneho génu.

Budúcnosť génovej terapie spočíva v rozšírení na ďalšie diagnózy, na ďalšie liečivá, pretože genetických chorôb je mnoho. Génová terapia sa dá aplikovať aj pri bežných chorobách, zatiaľ však v tejto oblasti nie je dostatočne otestovaná.

Technické problémy, ktoré sa riešili pred desiatimi rokmi, napríklad ako dostať liečivo do niektorých buniek, no do iných nie, sú už vyriešené a teraz riešime problémy, ako túto liečbu financovať. Pre mňa je to signál, že základné postupy v génovej terapii sme už úspešne zvládli a teraz hľadáme možnosti, ako aplikovať liečivá na viacero chorôb.

 

Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH,Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je vedec, vysokoškolský učiteľ a popularizátor vedy. Vyštudoval medicínu, molekulárnu biológiu a ekonómiu. Vedie mladých vedcov a študentov k vedeckého mysleniu a so svojím tímom objavuje nepoznané mechanizmy v endokrinológii, patofyziológii a génovej terapii. Výsledky štúdií a experimentov publikuje vo významných vedeckých časopisoch. Je autorom stoviek vedeckých článkov, prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách a za svoju vedeckú činnosť získal množstvo ocenení. V posledných rokoch sa jeho tím venuje najmä úlohe extracelulárnej DNA a jej odstraňovaniu v patogenéze chorôb.

 

Zhováral sa: Vladimír Ješko

Foto: archív Petra Celeca a National Human Genome Research Institute

Uverejnila: VČ

 

Pokračovanie rozhovoru s docentom a Celecom viac o podujatiach v rámci akcie DNA Week, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 04/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
TVT 2017 články
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vedci nevedia akej farby bol T-REX.