Mladá osobnosť vedy 2016: Tomáš Bertók z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave

18. máj. 2017 • Chemické vedy

Mladá osobnosť vedy 2016: Tomáš Bertók z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave

Mladý talentovaný vedec Ing. Tomáš Bertók, PhD., EUR ING, z Oddelenia glykobiotechnológie Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, získal ocenenie za výskumnú a popularizačnú činnosť v oblasti aplikácie nanoštruktúr pre zariadenia určené pre vysoko citlivú medicínsku diagnostiku nádorových a iných ochorení a analýzu komplexných sacharidov.

Tomáš Bertók (1986) pochádza z Bratislavy. Študoval na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, odbor biotechnológia. V prvom roku doktorandského štúdia vypracoval novú ultracitlivú metodiku na detekciu glykánov (komplexných sacharidov) na molekulách proteínov. Pracuje ako samostatný vedecký pracovník na Oddelení glykobiotechnológie v Chemickom ústave SAV, ktorý má dlhodobú tradíciu v syntéze, charakterizácii a analýze glykánov. Jeho práca predstavuje prínos do oblasti medicínskej diagnostiky a jej cieľom je príprava spoľahlivého, špecifického a vysoko citlivého biosenzora/biočipu, ktorý dokáže odhaliť skoré štádiá vybraných ochorení a tým prispieť k úspešnej liečbe. Zámerom je dosiahnuť využívanie takéhoto zariadenia v rutinnej diagnostike najmä autoimunitných a onkologických ochorení.

V oblasti prípravy vysoko citlivých lektínových biosenzorov a biočipov, prípadne kombinovaných imunosenzorov s možnosťou priamej glykoprofilácie biomarkerov s využitím lektínov bez ďalšej úpravy analytu, je Chemický ústav SAV (ktorý v súčasnosti vystupuje ako Centrum glykomiky na Slovensku) jednou z prvých skupín na svete, ktorá doposiaľ predstavuje v pravidelných intervaloch pokroky v tejto oblasti, ako aj popularizáciu vedy pre odbornú i laicku verejnosť. Tomáš Bertók v roku 2016 prednášal najmä žiakom základných a stredných škôl a napísal knihu pod názvom Nanobiotechnológie – od lepiacej pásky k medicínskym aplikáciám. O vysoko interdisciplinárnom charaktere jeho práce a jej prínose viacerým vedným oblastiam, ktoré v súčasnosti prechádzajú obrovským rozmachom – nanotechnológiám, glykomike a proteomike a klinickej a analytickej chémii, svedčí vysoký počet jeho zahraničných publikácií v prestížnych časopisoch a ich citovanosť.

Výsledky práce Ing. Tomáša Bertóka, PhD. EUR ING, sa dočkali v roku 2016 aj medzinárodného uznania v podobe 121 citácií (WoS, Scopus) a prestížneho medzinárodného ocenenia Danubius Young Scientist Award 2016 od rakúskeho Ministerstva vedy, výskumu a ekonomiky, ako aj domáceho ocenenia časopisom Forbes 30 pod 30, kde bol zaradený ako najväčší talent v oblasti vedy a výskumu.

Generálny riaditeľ CVTI SR prof. Ján Turňa odovzdáva ocenenie Mladá osobnosť vedy 2016 Ing. Tomášovi Bertókovi, PhD., EUR ING

M. BARTOŠOVIČOVÁ: V rámci prestížnej súťaže Vedec roka SR Vám bolo udelené ocenenie Mladá osobnosť vedy 2016. Čo pre vás toto ocenenie znamená?

T. BERTÓK: Toto ocenenie si samozrejme vysoko vážim. Je veľmi motivujúce, ak vám kolegovia z iných odborov, ale aj laici, prejavia uznanie za vašu prácu a tiež záujem o ňu. Oceňovanie Vedec roka Slovenskej republiky sledujem každoročne a som poctený, že som sa ho dočkal aj ja, a to najmä preto, že toto podujatie významne prispieva k popularizácii vedy na Slovensku. Vo svete, kedy sa za pol hodinu na internete stanete expertom na medicínu, výživu či výchovu dieťaťa, a kde skúsenosti neznamenajú nič, je extrémne dôležité ľuďom približovať metódy vedeckého výskumu aj výsledky domácich vedcov. Zaradiť sa do spoločnosti ľudí – odborníkov, ktorí majú možnosť k tomuto prispieť, je pre mňa obrovská pocta.

M. B.: Ako ste sa dostali k biotechnológii?

T. BERTÓK: Biotechnológia bola pre mňa jasnou voľbou ešte na gymnáziu. Vtedy ma veľmi bavila biológia, chémia podstatne menej, a fyzika s matematikou boli pre mňa absolútne nepochopiteľné predmety. Ako som si postupne prehlboval svoje vedomosti v biológii, zistil som že sa prakticky nezaobídem bez chémie, ktorá začína tam, kde končí fyzika, ktorá zasa na vyjadrenie prírodných zákonitostí využíva ako vlastný jazyk matematiku. Takto som sa postupne dostal k tomu, že som sa začal zaujímať o všetky prírodné vedy a biotechnológie (vrátane bioinžinierstva), ktoré predstavujú unikátne spojenie všetkých týchto oblastí. V mojej práci mi to do istej miery umožňuje vyhýbať sa stereotypu – vždy si dokážem „nájsť“ to, čo mám aktuálne náladu riešiť.

M. B.: Mohli by ste našim čitateľom aspoň v krátkosti priblížiť svoju vedeckovýskumnú činnosť?

T. BERTÓK: Moja práca  v súčasnosti spočíva vo vývoji určitých postupov a zariadení, ktoré by mohli slúžiť na jednoduché testovanie ľudských vzoriek pri podozrení na určitý typ ochorenia. Existujú samozrejme rôzne metódy, pričom najspoľahlivejšie (a finančne a časovo nenáročné) sa používajú aj v nemocniciach. Naše zariadenia by potenciálne mohli ľudia používať sami doma, prípadne s asistenciou svojho všeobecného lekára. Testovalo by sa minimálne množstvo krvi a získala by sa naraz informácia o viacerých typoch ochorení. Vylúčila by sa tým napríklad nutnosť ďalších testov a vyšetrení. Zároveň pri našich analýzach využívame práve glykány, ktoré v niektorých prípadoch významne prispievajú k diagnostike či prognóze ochorení. Ich analýza je však natoľko náročná, že rutinne sa na klinikách vôbec nerobí. Náš prístup obchádza náročnú inštrumentálnu analýzu a využíva prenosné a lacné zariadenia, ktoré sami pripravujeme.

M. B.: Čo považujete za najdôležitejšie pri rozhodovaní sa pre prácu vedca?

T. BERTÓK: Ak by sme túto otázku trochu zovšeobecnili, znela by: „Čo je najdôležitejšie pri rozhodovaní sa pre prácu?“ Tu je niekoľko jasných odpovedí. Práca nás musí baviť/napĺňať naše očakávania a zároveň nás finančne zabezpečiť do budúcna. Ak chce niekto zakladať rodinu, musí predsa myslieť na budúcnosť... Neviem čo je najdôležitejšie zvážiť, ak človek zvažuje dráhu profesionálneho vedca. To je zrejme veľmi individuálne pre každého jedného mladého človeka. Čo viem však stopercentne je to, že táto práca vás môže pri troche úsilia, ale aj šťastia, napĺňať a permanentne motivovať oveľa viac ako ostatné povolania.

Ing. Tomáš Bertók, PhD., EUR ING

M. B.: Ak by ste mali tú možnosť, ako by ste riešili nedostatok študentov na prírodovedných a technických odboroch? Čím by ste ich motivovali?

T. BERTÓK: V prvom kroku treba motivovať mladých ľudí vôbec nastúpiť na štúdium na tento odbor. Motivovať ich na vysokej škole k hlbšiemu štúdiu je veľmi dôležité, a mnoho fakúlt to robí excelentne (zapájaním mladých aktívne už v prvých mesiacoch do napínavého výskumu či popularizačných aktivít, dávať im priestor pre vlastné nápady a iniciatívu, voľnosť pri práci a podobne). Myslím si ale, že väčšina mladých nechce nastúpiť na školu a odbor, ktorý ich doposiaľ neoslovil. Budú pochybovať, že štúdium dokončia, a teda „strácajú“ zbytočne roky...

Nedostatok študentov na určitých odboroch treba riešiť už oveľa skôr ako mesiac pred maturitou. Ideálne je stretávať sa s mladými už na strednej škole, zapájať do výskumu aj stredoškolákov, ale netreba sa báť zavítať aj na základné školy. Tu podotýkam, že musíte prísť vy ku nim. Nespoliehať sa na to, že niekto vám raz sám od seba zaklope na dvere – to je vrchol ľahostajnosti. Všetko ale nemôže byť len na učiteľoch, vychovávateľoch a popularizátoroch. Záujem o určité oblasti musia v deťoch podporovať aj rodičia. Moji to dokázali úplne perfektne – napriek tomu, že nemajú prírodovedné vzdelanie, už ako malému mi nakúpili „dostupné chemikálie“, ako kyselinu citrónovú, jedlú sódu, ocot a podobne, a nechali ma pekne si zlievať jedno s druhým.

No a napokon – myslím, že netreba podceňovať stredoškolské odborné vzdelanie. Nemusí mať každý druhý na Slovensku vysokú školu. Myslím, že nám tu chýbajú zruční odborníci so stredoškolským vzdelaním – mladí (bio)chemickí laboranti a technológovia, ktorí sú manuálne zručnejší a majú hlbšie vedomosti z istých odborov ako absolventi gymnázií. Títo ľudia sa môžu tiež rozhodnúť pre štúdium na univerzite, ale môžu sa tiež rovno zaradiť do praxe. Stretol som gymnazistov, ktorí nemali chuť na to  ísť ďalej študovať, ale mnohé zamestnania, ktoré by ich bavili, sú pre nich v podstate nedostupné. Tu sme zjavne zlyhali už na úrovni základných škôl, kedy sme mladým ľuďom, prakticky už s občianskym preukazom, dostatočne neukázali všetky možnosti, ktoré im naše školstvo ponúka. Pritom na to, aby ste niekomu zmenili život, stačí jedna prednáška a potrasenie rukou – to vravím z vlastnej skúsenosti.

M. B.: Ďakujem za rozhovor. V mene redakcie gratulujeme k oceneniu.

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu Tomáša Bertóka a Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR

Súvisiace:

Hore
Prechod VK na VND - jeseň
Aurelium - centrum vedy
Noc výskumníkov 2017
Veda v Centre
TVT 2017 výtvarná súťaž
film Cesta času
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 fotografická súťaž
Extrapolácie 2017
QUARK
téma mesiaca
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
kam za vedou 2
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Nezákonnú drogu užil aspoň raz jeden zo štyroch 15 až 16-ročných adolescentov.
Zistite viac