Migrujú severnejšie, ako je ich severná hranica

20. máj. 2018 • Prírodné vedy

Migrujú severnejšie, ako je ich severná hranica

Nela Gloríková študuje v poslednom ročníku popradského gymnázia a okrem príprav na maturity sa venuje aj zaujímavej ekologickej téme. Keďže vždy mala a stále má šťastie na vynikajúcich pedagógov a školiteľov, už na základnej škole začala pracovať na projektoch, ktoré sa venovali praktickej ochrane živočíchov. Prihlásila sa na Festival vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Jej projekt vybrala porota až na Vernadského medzinárodnú súťaž do Moskvy.

M. HUCÁKOVÁ: Nela, z názvu Tvojej práce Predikcia areálu rozšírenia večernice Saviho (Hypsugo savii) v Európe by sme mohli predpokladať, že Ťa špeciálne zaujíma budúcnosť jedného živočíšneho druhu. Prečo?

N. GLORÍKOVÁ: Netopiere predstavujú dôležitú súčasť ekosystémov tejto planéty. Táto, na prvý pohľad okrajová skupina živočíchov, v skutočnosti tvorí až jednu štvrtinu zo všetkých cicavčích druhov sveta. Šírka ekologických podmienok, v ktorej sú schopné netopiere prežiť, je ohromujúca. Vyskytujú sa v prostrediach od horúcich púští, cez tropické dažďové pralesy, až po oblasti v blízkosti polárnych kruhov. Taktiež ich potravné spektrum je veľmi široké. Ich potravou je nektár kaktusov, či iných kvitnúcich rastlín, hmyz, žaby, ryby, ovocie, až po krv cicavcov. Drvivá väčšina netopierov je však potravne naviazaná na hmyz, čím plnia ekosystémovú službu v znižovaní množstva lietajúceho hmyzu.

Na území Slovenskej republiky už niekoľko desaťročí prebieha výskum, ako aj monitoring tejto fascinujúcej skupiny živočíchov. Na základe neho vieme, že na Slovensku bolo doteraz objavených 27 druhov netopierov 10 rodov. Z toho večernica Saviho (H. savii) bol sa území Slovenskej republiky prvýkrát zaznamenaný len nedávno, a to v roku 2005. Hypsugo savii, je malý vespertilionid s rozšírením pôvodne v mediteránnej oblasti. V posledných desaťročiach práve tento netopier vykazuje rýchlu a neustále pokračujúcu expanziu severnej hranice svojho areálu rozšírenia na sever. Za posledných 20 – 25 rokoch sa jedná o posun vzdialenosti takmer 800 km.

M. H.: Ako dnes klimatické zmeny ovplyvňujú prirodzený výskyt organizmov a ako sa potom v dôsledku týchto zmien živočíchy správajú?

N. GLORÍKOVÁ: V posledných desaťročiach začali vedci objavovať značné posuny geografických areálov u mnohých živočíšnych a rastlinných druhov. Klíma v tropických a subtropických oblastiach tejto planéty sa začala výrazne otepľovať, čo prinútilo mnohé druhy k migrácii do chladnejších oblastí smerom k pólom, alebo do vyšších nadmorských výšok. Už je isté, že tieto udalosti v budúcnosti spôsobia zníženie biodiverzity na planéte Zem, pretože nie všetky druhy sú takýto pohyb schopné vykonať. Najmä druhy so zníženou schopnosťou pohybu (napr. rôzne druhy mäkkýšov), alebo s obmedzenými možnosťami úniku (napr. unikátne rybie druhy vo vysychajúcich afrických riekach a jazerách) takmer s určitosťou vyhynú. Naproti tomu druhy s veľkým migračným potenciálom a veľkou mobilitou obsadia pomerne rýchlo nové veľké územia, v ktorých sa trvalo usadia. Toto povedie k výrazným posunom hraníc a veľkostí životných areálov mnohých druhov. Už dnes je severná hranica veľkého počtu európskych cicavcov posunutá na sever, alebo do vyšších nadmorských výšok. Viditeľné je to najmä u európskych druhov netopierov s pôvodným rozšírením v okolí Stredozemného mora. Klimatické zmeny teda ovplyvňujú prirodzený výskyt organizmov na planéte, a tým zapríčiňujú migráciu mnohých druhov živočíchov. Tie z nich, ktoré dlhé cesty za vhodnejším habitatom prekonajú, môžu kolonizovať iné časti sveta, ako sa to podarilo napríklad netopierom.

M. H.: Čo ukazujú Tvoje predpovede pokiaľ ide o večernicu a jej výskyt na najbližšie roky?

N. GLORÍKOVÁ: Dáta pre štatistické analýzy sme zbierali z viacerých zdrojov. Prevažná väčšina z nich pochádza zo Strednej Európy, z literárnej rešerše doposiaľ publikovaných vedeckých článkov. Avšak vzhľadom k skutočnosti, že množstvo vedeckej literatúry vychádza v iných jazykoch ako anglickom, boli sme nútení siahnuť aj po druhotných zdrojoch. Z voľne dostupných údajov verejnej celosvetovej databázy Gbif (Global Biodiversity Information Facility) sme využili 2 866 geografických súradníc mapujúcich výskyt H. savii v Európe v časovom rozmedzí od roku 1990 – 2016. Pre spracovanie dát a vytvorenie prehľadových máp ilustrujúcich šírenie H. savii na sever sme využili voľne dostupný štatistický softvér R. Vstupné tabuľky spoločne niesli údaje o výskyte H. saviho zo 4 034 lokalít. Naše výsledky ukazujú, že podstatná časť Európy bude o pár rokov vhodná pre výskyt tohto druhu – či ním bude aj obývaná, bude závisieť od ďalších faktorov. Hlavným prínosom našej práce je komplexná mapa s predikciou areálu rozšírenia večernice Saviho v Európe na roky 2050 a 2070 s ohľadom na všetky možné scenáre vývoja klímy.

analýza

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: z aechívu Nely Gloríkovej

Ilustračné foto: Pixabay.com /JamesDeMers/

Uverejnila: VČ

Hore
Extrapolácie 2018
Veda v Centre
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Utorok s psychológiou TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2017 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Zvuk vo vode sa šíri 4,5 násobne rýchlejšie, ako vo vzduchu.
Zistite viac