Menej komplikácií, lepší estetický efekt

22. sep. 2018 • Lekárske vedy

Menej komplikácií, lepší estetický efekt

Rakovina prsníka je najčastejšou formou tejto zákernej choroby u žien. Postihuje ich najčastejšie po päťdesiatke. Na Slovensku lekári diagnostikujú približne 2 500 nových prípadov ročne. Ochoreniu sa vo svojom štúdiu venuje aj Júlia Bartková, ktorú začala oblasť plastickej chirurgie a výskumu v tejto oblasti zaujímať, keď bola na 5-týždňovej stáži na Klinike plastickej chirurgie a popálenín vo Švédsku. „Tam sa vo mne prebudil hlbší záujem o túto oblasť medicíny. Jednou z vecí, ktorú som sa tam naučila je, že bez výskumu a vedy sa nedá robiť naozaj dobrá medicína,“ prezradila Júlia.

Šikovná mladá medička uspela na konferencii Študentskej vedeckej odbornej činnosti ŠVOČ so svojou prácou „Nová metóda abdominálneho posunu kombinovanej rekonštrukcie prsníka“. V klinickej sekcií konferencie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského bola najlepšia, a tak sme sa bližšie pozreli na jej výskum.

M. HUCÁKOVÁ: Na akú skupinu pacientov ste zamerali svoju prácu? Akým ochorením tieto pacientky trpia? 

J. BARTKOVÁ: Zamerali sme sa na pacientky, ktoré v minulosti trpeli na onkologické ochorenie. Presnejšie tie, u ktorých bol diagnostikovaný zhubný nádor prsníka. Vybrali sme pacientky, ktoré boli po chirurgickom odstránení celej mliečnej žľazy. Následne podstúpili kombinovanú rekonštrukciu prsníka. Sledovali sme dve skupiny pacientok. Prvú, u ktorých bol použitý umelý materiál (expander/implantát) a kožný štep od darcu. Druhú skupinu, u ktorých okrem týchto dvoch úkonov, bol aj brušný posun našou novou pozmenenou METódou. Štúdia prebehla na Klinike plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

M. H.: V čom spočívajú tieto Vaše nové postupy? Aké techniky ste pozorovali?

J. BARTKOVÁ: Venovali sme sa porovnávaniu týchto dvoch skupín pacientok. Pri našej pozmenenej rekonštrukčnej technike sme kožný kryt pre rekonštruovaný prsník získali z priľahlej brušnej oblasti pod chýbajúcim prsníkom. Bolo popísaných niekoľko metód, ako posunúť kožu z brucha na hrudník. My sme fixáciu kože z brušnej časti realizovali pomocou dlhodobo vstrebateľného materiálu, zavedeného do oblasti podkožia, pomocou na mieru vytvorených ihiel v rozsahu línie budúceho nového prsníka, upevneného na hrudník. V tejto štúdii sme analyzovali možnosť počiatočného naplnenia vkladaného umelého materiálu, rýchlosť rozpínavého procesu materiálu a taktiež pooperačné komplikácie a výsledný estetický efekt. Spomínané rekonštrukcie boli vykonané jedným operatérom, a to MUDr. Martinom Boháčom, Ph.D, MHA, FEBOPRAS, ktorý bol zároveň mojím školiteľom pre túto štúdiu.

Júlia Bartková

M. H.: Je Vaša nová metóda lepšia? Čo priniesla v praxi?

J. BARTKOVÁ: Hodnotíme celkovo lepšie a rýchlejšie pooperačné uzdravovanie a menší počet pooperačných komplikácií rekonštruovaného miesta. Taktiež naša metóda má výrazný estetický efekt. Presnejšie sme vyformovali esteticky dôležitú spodnú časť nového prsníka, čo je prvok patriaci k základným estetickým atribútom nového prsníka.

M. H.: V čom je lepšia Vami pozorovaná metóda v porovnaní s tými, ktoré sa dnes používajú v praxi?

J. BARTKOVÁ: Ako veľmi dôležitý objektívny výsledok našej metódy bolo, že možnosť počiatočného naplnenia vkladaného umelého materiálu bol oproti klasickej metóde väčší o 44 percent. Táto metóda má výraznejší estetický a funkčný efekt oproti ,,klasickej metóde“.

M. H.: Popri tejto ušľachtilej činnosti, ktorá je zároveň poslaním, treba určite niekedy aj vypnúť a venovať sa sebe. Je to v tejto hektickej dobe vôbec možné?

J. BARTKOVÁ: Voľný čas, ktorý mi popri študovaní medicíny ostáva, vypĺňam prácou na centrálnom príjme v bratislavskej nemocnici, či mimoškolskými aktivitami v rámci Bratislavského spolku medikov. Takisto som sa začala venovať dobrovoľníckej činnosti v neziskovej organizácii v ošetrovni pre ľudí bez domova. Tieto činnosti ma popri práci na viacerých výskumných projektoch a získavaniu skúseností na operačných sálach napĺňajú najviac. Okrem spomínaného Švédska som stážovala i v Holandsku, Španielsku a Taliansku. Zo stáží v zahraničí sa stále vraciam obohatená a plná nových poznatkov a skúsenosti a tiež motivovaná do aktivity na výskumných projektoch. Vnímam to ako cestu, ako sa stať kvalitnou odborníčkou, ktorou by som raz chcela byť.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: archív Júlie Bartkovej

Uverejnila: VČ

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
Geosyntetika 2019
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2018 články
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Líška hrdzavá je naša najznámejšia šelma a žije na celom našom území v najrôznejších biotopoch.
Zistite viac