Menej jednorazových obalov? Pre Slovensko je to „vysoká ekonomická záťaž“


Menej jednorazových obalov? Pre Slovensko je to „vysoká ekonomická záťaž“

Podľa novej európskej plastovej stratégie by mali byť všetky plastové obaly na európskom trhu recyklovateľné do roku 2030. To je jeden z cieľov, ktoré si dáva nová plastová stratégia, ktorú Európska komisia schválila v polovici januára. Stratégia má formu oznámenia, ktoré navrhuje ďalšie kroky a nie je právne záväzné.

Legislatívny návrh o jednorazových plastoch chce Komisia predložiť v priebehu roka 2018. V roku 2019 navrhne novú smernicu o obaloch a odpadoch z obalov.

Európska komisia chce „položiť základy hospodárstva plastov“, keďže „Európa má najlepšie predpoklady na to, aby sa postavila do čela tejto transformácie,“ píše sa v tlačovej správe.

Slovensko, ktoré od roku 2012 zaznamenalo pokles v recyklácii plastových obalov, je opatrné. Vládny materiál, ktorý vláda schválila v decembri, hodnotí možnosť zavedenia zálohovania jednorazových nápojových obalov. „Takéto opatrenie by v súčasnej dobe znamenalo vysokú ekonomickú záťaž pre výrobcov a distribútorov,“ konštatuje materiál.

Plastov môže byť viac ako rýb

Cieľom novej európskej plastovej stratégie je dosiahnuť recyklovateľnosť všetkých plastových obalov do roku 2030, znížiť spotrebu jednorazových plastov a obmedzenie zámerného používania mikroplastov.

„Ak nezmeníme spôsob, akým vyrábame a používame plasty, potom ich do roku 2050 bude v našich oceánoch viac ako rýb. Jediným dlhodobým riešením, ako znížiť objem plastového odpadu, je jeho intenzívnejšia recyklácia a opätovné využitie. Je to výzva, na ktorú sa musia spoločne zamerať občania, priemysel a vlády,“ uviedol podpredseda Komisie pre trvalo udržateľný rozvoj Frans Timmermans. Podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič pre TASR zdôraznil, že „recyklácia“ je kľúčovým slovom novej stratégie.

„V Únii každoročne vyprodukujeme takmer 26 miliónov ton plastového odpadu, pričom menej ako 30 percent recyklujeme. Premenené na reálny prínos čo do uhlíkovej stopy, zrecyklovanie 1 milióna ton plastov sa rovná tomu, akoby sme z ciest stiahli 1 milión áut,“ vysvetlil Šefčovič.

Nové pravidlá pre balenie

Stratégia má viesť k vypracovaniu nových pravidiel pre balenie. Spolu s rastom zberu plastov predpokladá zdokonalenie triedenia ako aj recyklačných zariadení s vyššou kapacitou.

„Ušetrí sa tak približne sto eur na zozbieranú tonu odpadu,“ píše sa v tlačovej správe.

Komisia pripomína, že predpisy z jej dielne už docielili podstatné zníženie používania plastových tašiek vo viacerých členských štátoch. „Nové plány sa teraz sústredia na ďalšie jednorazové plasty a rybolovný výstroj, na podporu národných informačných kampaní,“ vysvetľuje európska exekutíva.

Aj Slovensko zaviedlo od roku 2018 zákaz bezplatných nákupných plastové tašiek.

Slovenská štatistika sa zhoršuje

Spolu so stratégiou Komisia predstavila novú monitorovaciu platformu o prechode k obehovému hospodárstvu meraného podľa 10 ukazovateľov. Tá uvádza, že v Únii sa v roku 2015 recyklovalo 39,8 percenta plastových obalov (nie všetkých plastov).

Slovensko v tom istom čase recyklovalo 54,4 percenta plastových obalov. Už teraz tak spĺňa cieľ pre rok 2030, na ktorom sa vlani decembri dohodli európske inštitúcie. Podľa novej legislatívy bude musieť recyklácia plastových obalov dosiahnuť 55 percent o 12 rokov.

Slovenská štatistika sa však paradoxne zhoršuje. V roku 2012 bolo recyklovaných 57 plastových obalov.

Európska komisia už zvažuje daň na nerecyklované plasty, ktorá by mala motivovať k ich recyklácii. „Dobre navrhnutá daň by mohla byť jedným z viacerých nástrojov ako splniť tieto ciele na ochranu životného prostredia a zároveň prispieť do rozpočtu. Sme len v prvých fázach našej širokej analýzy,“ povedal komisár pre životné prostredie Karmenu Vella v rozhovore pre euractiv.com.

Vysoká ekonomická záťaž pre Slovensko

Vlani decembri schválila slovenská vláda „Vyhodnotenie plnenia cieľov Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2014 – 2018“. K svojím pôvodným ambíciám na obmedzenie jednorazových plastových obalov sa gestorský rezort životného prostredia stavia opatrne.

„So zainteresovanými stranami (bola) diskutovaná aj téma zavedenia zálohovania jednorazových nápojových obalov. Zo záverov vyplynulo, že takéto opatrenie by v súčasnej dobe znamenalo vysokú ekonomickú záťaž pre výrobcov a distribútorov,“ píše sa v hodnotení schválenom vládou.

Ministerstvo zvažovalo aj možnosť zákazu používania  jednorazových riadov v stálych prevádzkach stravovania. Je však skeptické. „Vzhľadom na enormný nárast rozvozu jedál, najmä obedových menu, je potrebné zvážiť vhodnú formu regulácie v tejto oblasti,“ píše sa v materiáli.

Rezort životného prostredia napokon v minulosti uvažoval o povinnosti pre povinnosti pre organizátorov verejných akcií a festivalov, pri ktorých dochádza k zvýšenej produkcii odpadov, informovať návštevníkov o možnostiach predchádzania vzniku odpadov a ich opätovného používania. V hodnotení sa však radšej prikláňa k „dobrovoľným dohodám“.

 

Autor: Pavol Szalai

Zdroj textu a foto: EurActiv.sk

Uverejnené: 2. 2. 2018

Uverejnila: MB

 

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2017
Prechod VK na VND - zima
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2017 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Kyselina fluorovodíková rozpúšťa sklo.