Matematiku potrebujú všetci

23. mar. 2016 • Matematické vedy

Matematiku potrebujú všetci

Vieme, že neexistuje úplná vedecká definícia matematiky. Vo svete existujú zákonitosti, systém, poriadok a kľúčom na ich pochopenie môže byť aj matematické myslenie. Zmyslom matematického poznávania je hlbšie pochopenie vzťahov a štruktúr, abstrahovaných pojmov pre riešenie skutočných problémov nielen teórie, ale aj praktického života. Matematiky, matematikov a ani matematikárov sa netreba báť. Veď matematiku aj tak všetci potrebujú.

Mnohé veľké problémy matematiky spojené s popisom sveta okolo nás boli vyriešené postupne. Geometria od čias Euklida (300 rokov p. n. l.), derivácie a integrály (koniec 17. storočia), rozvoj matematickej analýzy (18. a 19. storočie), teória množín (koniec 19. storočia) či teória čísel od staroveku dodnes. Čo viac ešte chceme? Svet okolo nás sa stále rýchlejšie mení a matematika je podstatná časť týchto zmien. Príkladom je mobilná komunikácia, rozvoj výpočtovej techniky, všetky nové výrobné postupy (stavebníctvo, automobilky, letectvo) a veľmi dôležitá časť je hlavne bezpečnosť či už komunikácie, výroby alebo infraštruktúry štátu.

Čo z toho vyplýva? Matematika je pre život nevyhnutná a potrebujeme sa ju učiť. Začať sa musí v škole. Nemusí to byť len drina, matematika môže byť aj zábavná. Dôležití sú učitelia a tých máme na Slovensku zatiaľ veľmi dobrých.

To, ako bude vyzerať svet v roku 2052 ešte nevieme. Jediná cesta je veda a vzdelanie. Uspejú iba pripravení, ale treba hľadať nové cesty udržateľnosti. Veda je natoľko vedou, nakoľko používa matematiku. Matematika je kráľovná, ale zároveň slúžka vied, ale je určite základná zložka vzdelania. Dnešný svet je svetom informácií a všetko sa odohráva vo svete počítačov – informatiky, kde hlavným prvkom a základom je matematika.

 

Vývoj počítačovMatematiku skutočne potrebujú všetci. Umelci, právnici či lekári. Pod tým názvom odznela aj prednáška 22. 3. 2016 v Centre vedecko-technických informácií SR v rámci cyklu Bratislavská vedecká cukráreň. Načo je matematika dobrá, bola dobrá a ešte je dobrá, o tom všetkom prednášal študentom stredných škôl Karol Nemoga z Matematického ústavu SAV. Okrem matematiky sa autor prednášky venoval aj vývoju výpočtovej techniky od jej nesmelých počiatkov, kde patria počítadlá v ranej histórii, (Pascalov kalkulátor 1642, Leibnizov kalkulátor, 1672 – 1694) cez dierne štítky; vývoj počítačov v 20. storočí – a tu už môžeme hľadať začiatky počítačových sietí a internetu (od roku 1970).

V súčasnosti kritická infraštruktúra štátu je uložená v počítačoch a počítačových sieťach, a preto aj budúce vojnové konflikty budú realizované cez  počítače. Veľká časť kľúčových priorít, napríklad v NATO, je obrana kyberpriestoru. Dnešný svet patrí informáciám a všetko sa odohráva v oblasti PC a informatiky či je to výroba, riadenie, obrana, kultúra, alebo spravodajstvo. Vývoj je v súčasnosti tak rýchly, že sa potrebujú všetci zapojiť do tohto kolobehu. Všetko sa mení a nestačia len tradičné postupy poznania.

... Tu je odkaz autora prednášky pre študentov:

Prečo robiť matematikára alebo „IT-čkára“? V prvom rade je to zábava a v neposlednom rade nie je potom núdza o prácu doma aj v zahraničí a práce takéhoto typu bude stále viac. V budúcnosti uspejú len tí, ktorí sú pripravení.

Kto podceňuje výsledky matematiky, škodí celej vede, lebo ten, kto nepozná matematiku, nemôže poznať ostatné exaktné vedy a nemôže pochopiť svet. (R. Bacon )

 

Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Fotozdroj: prezentácia doc. RNDr. Karol Nemoga, CSc.

Uverejnila: ZVČ

 

doc. RNDr. Karol Nemoga, CSc.doc. RNDr. Karol Nemoga, CSc., sa narodil v roku 1953. Je absolventom Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Od jej ukončenia v roku 1976 pôsobí na Matematickom ústave SAV, v súčasnosti ako vedecký pracovník a riaditeľ. Ako vysokoškolský učiteľ pôsobí hlavne na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU. Jeho záujem pokrýva aj vedecké časopisy, dlhodobo pôsobí v Edičnej rade SAV vo funkcii podpredsedu. Z tohto titulu sa dňa 25. 3. 2015 zúčastnil aj konferencie v CVTI SR na tému Open Access s prezentáciou pod názvom Open Access časopisy v Slovenskej akadémii vied. Zároveň pôsobí ako redaktor dvoch medzinárodných časopisov. Je členom zboru expertov NATO pre vedecké projekty. Medzi jeho najvýznamnejšie pracovné úspechy môžeme zaradiť charakterizáciu špeciálnych booleovských funkcií, ktoré nepodliehajú diferenciálnej kryptoanalýze. Venuje sa hlavne kryptológii, výpočtovej teórii čísel či teórii kódovania. Vydal približne 30 vedeckých publikácii a učebných textov a zároveň sa podieľa na aplikáciách v oblasti informačnej bezpečnosti. Je členom viacerých vedeckých organizácií, ako napríklad Jednota slovenských matematikov a fyzikov, Americká matematická spoločnosť, Spoločnosť pre aplikovanú matematiku či Medzinárodná asociácia pre kryptológiu. Je jedným z posledných žiakov prof. Schwarza – originálneho mysliteľa a vedca, ktorý mal obrovský vplyv na rozvoj slovenskej vedy a výchovu generácií mladých matematikov.

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
TVT 2017 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Krásna nová galaxia žiari jasnejšie ako 300 biliónov sĺnk.
Zistite viac