Ľudský mozog je obrovskou sieťou informácií

13. dec. 2018 • Lekárske vedy

Ľudský mozog je obrovskou sieťou informácií

Systém, ktorého fungovanie asi nikdy dôkladne nepochopíme. Náš mozog je zložený z miliárd neurónov, ktoré sú poprepletané tisíckami prepojení. Skúmajú ho vedci po celom svete a venujú sa mu aj odborníci na Slovensku. O mozgu rozprávali v sobotu večer na Rádiu Slovensko RNDr. Diana Bzdúšková, PhD. a RNDr. Barbora Cimrová, PhD. z Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Centra experimentálnej medicíny SAV. Relácia RTVS, ktorá je venovaná vede, zaznieva z rozhlasového éteru každú tretiu sobotu večer o 22.20 hod.

Stavba mozgu je označovaná ako najzložitejšia štruktúra, akú vnímame.

„U priemerného človeka sa mozgová kôra môže skladať z 15 až 33 miliárd neurónov, čo je obrovské číslo, ale to nie je všetko. Predstavte si, že tieto neuróny ešte navzájom komunikujú, pomocou synapsií – to sú ich komunikačné kanály s ďalšími niekoľkými tisícmi neurónov. Keď si to predstavíme, je to obrovská sieť informácií,“ povedala Diana Bzdúšková.

Na jednom neuróne môžeme pozorovať až 10 000 prepojení s ďalšími neurónmi.

„A práve neuróny tvoria výkonné časti mozgu, funkčné jednotky. Treba ale povedať, že tieto všetky čísla sú iba odhadované, pretože doteraz ešte nikto nespočítal úplne všetky nervové bunky jedného mozgu. Všetko sú to odhady z nejakých mikroskopických častí a porovnávajú sa navzájom. Ale technika je v súčasnej dobe veľmi vyspelá, tak uvidíme, čo budúcnosť prinesie, pokiaľ ide o presnejšie datovanie týchto čísiel,“ povedala Barbora Cimrová.

Ľudský mozog váži od 1 300 do 1 500 gramov. Podľa odborníčok veľkosť mozgu nie je priamo úmerná inteligencií.

„Aj Albert Einstein mal určite štandardný mozog, ako my všetci. Dokonca v jednom seriáli, v jeho posledných častiach sa po pitve ukázalo, že ten jeho mozog bol štandardný, aj čo sa týka veľkosti, aj čo sa týka váhy. Takže za veľkou inteligenciou určite netreba hľadať veľký mozog,“ povedala Diana Bzdúšková.

Snívanie predstavujú vnemy, ktoré mozog vytvára počas spánku. Výskumníci pozorujú mozog aj počas spánku a sledujú, ktoré jeho časti sa viac, alebo menej aktivujú.

„Zistilo sa, že keď sme počas spánku v tých hlbších štádiách a začneme do nich upadať, zrazu sa objaví aktivita, ktorá je veľmi podobná bdelému stavu. Keď v tomto štádiu zobudili ľudí, ktorí spali a merali im mozgovú aktivitu, tak väčšinou referovali nejaké veľmi živé sny, ktoré sa im práve vtedy snívali. Toto je štádium, ktoré sa opakuje niekoľkokrát za noc a počas neho máme najviac snov. Počas ostatných štádií sa nám tiež môže snívať, ale tie sny sú menej živé, menej plastické. Keď sa prebudíme v tých hlbších štádiách, vtedy si väčšinou nepamätáme, čo sa nám snívalo,“ povedala Barbora Cimrová.

Je veľmi ťažké odhadnúť, na aký výkon mozog pracuje, pretože množstvo jeho aktivít nevnímame a ani nevieme ovplyvniť. Vedome vnímame len nejakú jeho časť a nevedome v tom istom čase vykonáva aktivity, ktoré sa nám zdajú samozrejmé.

„Zoberme si napríklad len reguláciu srdcovej frekvencie, ktorá nie je ovplyvniteľná ani vôľou, čiže my to ani nevnímame, že tam bežia procesy, ktoré zapájajú mozgové štruktúry, aby toto sledovali. Podobne je to aj s trávením, dýchaním, so syntézou hormónov, prijímaním informácií na základe zraku, toto všetko beží bez toho, aby sme si to nejak uvedomovali. Takže nemôžeme povedať, že práve teraz používame napríklad iba 10 % mozgovej kapacity,“ povedala Diana Bzdúšková.

Odborníčky sa zhodli na tom, že mozog má jednu úžasnú vlastnosť, a tou je plasticita. Oceňujú ju najmä lekári, ktorí liečia pacientov po ťažkých mozgových príhodách. Keď po porážke odumiera určitá časť mozgového tkaniva, môže za určitých okolností iná oblasť prebrať jej funkciu.

„Toto sa využíva aj pri rehabilitácií pacientov, napríklad po porážke. Na jednom takomto projekte aj spolupracujem. Využívame veľmi zaujímavú metódu známeho neurológa, ktorý sa zaoberal pacientmi s fantómovými bolesťami – to sú také, ktoré nastávajú po amputácií nejakej končatiny a napriek tomu, že končatinu človek nemá, stále v nej môže pociťovať bolesť. Tento neurológ zobral zrkadlo a dal ho pred zdravú ruku pacientov. Oni zrazu videli na mieste, kde mali mať svoju pôvodnú ruku, ktorá ich bolí, ale už ju nemajú, tak videli obraz tej zdravej, ako sa hýbe, ako im sestrička ruku masíruje. Takýmto tréningom sa pacienti môžu zbaviť tej takzvanej naučenej bolesti,“ povedala Barbora Cimrová.

V závere relácie hovorili odborníčky aj o virtuálnej realite. Tá napríklad už nejednému pacientovi pomohla zbaviť sa rôznych strachov, napríklad strachu z výšok. Aj keď ide o „klamanie mozgu“, v jeho závere sledujú na mnohých pacientoch pozitívne terapeutické účinky. 

Celú reláciu na tému si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Ilustračné foto: Pixabay.com /geralt/

Uverejnila: VČ

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - zima
Veda v Centre
TVT 2018 články
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Najčastejším spúšťačom vážnych psychických porúch je chronický psychosociálny stres.
Zistite viac