Ladislav Hagara: Huby nielen ako hobby

23. jún. 2017 • Prírodné vedy

 Ladislav Hagara: Huby nielen ako hobby

Popredný slovenský mykológ, spisovateľ a publicista PhDr. Ladislav Hagara, PhD. (1944), pochádza z Novák. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, tamtiež aj postgraduálne štúdium editorstva. V Botanickom ústave SAV absolvoval vedeckú ašpirantúru v odbore Mykológia, zavŕšenú prvou monografiou korticioidných húb Slovenska (Rod Hyphodontia na Slovensku).

Pracoval ako redaktor vo Vydavateľstve Osveta v Martine a Slovenský spisovateľ v Bratislave, v rokoch 1990–1998 ako riaditeľ časopiseckého Vydavateľstva Živena, a. s.; potom žil v slobodnom povolaní a venoval sa výskumu druhového rozšírenia húb na Slovensku. Od roku 1998 je predsedom Spoločnosti na výskum húb a od roku 2015 aj predsedom Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV.

Knižne vydal novely Kroky času (1979), romány Arzén (1984), Slnovrat (1978), Blíženci (1990) a románovú novelu Uzly (1990). Je autorom alebo hlavným spoluautorom 36 knižných vydaní venovaných hubám; vyšli v slovenčine, češtine, nemčine, francúzštine, holandčine a maďarčine v celkovom náklade viac ako pol milióna výtlačkov.

Samostatne vydal: Atlas húb (1987, 1993, 1995, 1998, 1999, 2002), Atlas hub (1993, 1995, 1998, 1999, 2002), Huby – dvojníky (1992), Encyclopédie Illustrée les Champignons (1995, 1997), Illustriertes Lexikon der Pilze (1996), Das grosse farbige Handbuch der Pilze (1996), Encyclopedie van paddestoelen (1997), Houby (1999), Gombák képes enciklopédiája (1999), Huby (2006), Ottova encyklopédia húb (2015) a Ottova encyklopedie hub (2015).

V spolupráci s V. Antonínom a J. Baierom vydal: Houby (1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005), Les Champignons (2000), Velký atlas hub (2005, 2010) a Veľký atlas húb (2005, 2010). V spolupráci s O. Jindřichom a A. Vítom vydal: Huby. Atlas jedlých húb s osvedčenými receptmi (2015) a Houby. Atlas jedlých hub s osvědčenými recepty (2015).

M. BARTOŠOVIČOVÁ: Ako ste a dostali k mykológii? Vraj vás huby fascinujú už od detstva.

L. HAGARA: Skutočne, už v predškolskom veku som s mojou mamičkou, náruživou hubárkou, chodieval na huby do lesov v okolí Novák, kde som vyrastal. Ona ma naučila rozoznávať tie druhy, ktoré sama zbierala. A neboli to len hríby či kozáky, ale napríklad aj teľacie zúbky, ako ona volala strapačky (rod Ramaria). Až do roku 1980 som bol iba praktickým hubárom a mykofilom. Na odbornú dráhu som prestúpil v roku 1980, keď som začal mapovať výskyt húb v okolí našej chaty na Bystričke pri Martine. Odvtedy som všetky nájdené a fotografované huby herbarizoval čiže sušil, mikroskopoval, určoval a ukladal do obálok opatrených štítkom s menom danej položky a údajmi o nálezisku, biotope, dátume, nálezcovi a určovateľovi. Za 37 rokov mykofloristického výskumu som takto spracoval viac než 20 000 herbárových položiek.

Dr. Ladislav Hagara v Stražovských vrchoch - Seč pri snímaní strapačky (Ramaria)

V ktorých oblastiach Slovenska ste mapovali rozšírenie a výskyt húb?

Do roku 1987 som býval v Martine a väčšinu exkurzií som, samozrejme, smeroval do blízkych geomorfologických jednotiek Malá Fatra, Veľká Fatra, Turčianska kotlina a Žiar. Opakovane som mykologizoval aj v Hornonitrianskej kotline, Strážovských vrchoch, Tríbeči, Podtatranskej kotline, Štiavnických vrchoch a Burde. Od marca 1987, keď som sa s rodinou presťahoval do Bratislavy, zameral som sa najmä na mykofloristický výskum Malých Karpát, Podunajskej roviny, Borskej nížiny a Bielych Karpát. S osobitným pôžitkom som mapoval výskyt drevných húb v našich pralesoch, najmä v Dobročskom pralese, Badínskom pralese, Stužici, Udave a Havešovej. Často aj s cenným bonusom. Napríklad v Dobročskom pralese som 30. 9. 2009 strávil asi tri hodiny pri hnijúcich zvyškoch najvyššej slovenskej jedle (56 m) padnutej roku 1964. Prezrel som všetky zachované pláty z jej kmeňa a našiel som na nich až sedem druhov kôrnatcovitých húb. Nik neodhadne, koľko druhov húb sa na nej vystriedalo za predchádzajúcich 45 rokov.

Na aké skupiny húb ste sa zameriavali pri svojich terénnych prieskumoch?

Náhodný autoportrét Ladislava Hagaru v kvapke vyronenej z huby ryšavec srtstnatý (Inonotus hispidus)Do roku 1995 som mal široký záber, ale výrazne som uprednostňoval mapovanie lupeňovitých a hríbovitých húb. Od roku 1995 som zásadne zmenil orientáciu – takmer výlučne som sa sústredil na drevné korticioidné čiže kôrnatcovité huby. O nich som dovtedy máločo vedel. Vlastne som ich vídal iba nečasto, pretože spravidla rastú na spodnej, odvrátenej strane spadnutých konárov či kmeňov. Napohľad sú to nelákavé, málo diferencované povlaky s hladkým, hrboľatým či ostnitým povrchom. U nás rastú stovky druhov týchto „najpracovitejších“ húb. Ony spolu s baktériami majú rozhodujúci podiel na rozklade odumretých častí drevín a kolobehu živín v lesoch. Bez nich by sa stromy vyhladovali a utopili vo vlastnom odpade.

Čo vás priviedlo k štúdiu týchto drevných húb?

Podnetov bolo viacero. U nás drevné huby zbieral a herbarizoval prenčovský farár Andrej Kmeť. To sa dialo na konci 19. storočia. Potom tieto huby u nás sto ostali bez domáceho gazdu. V druhej polovici 20. storočia sa o ich mapovanie na Slovensku výrazne zaslúžili českí mykológovia Zdeněk Pouzar a František Kotlaba. Pri výskume trúdnikovitých húb Slovenska, charakterizovaných rúrkovitým hymenoforom, pokračoval v ich misii môj priateľ Petr Vampola. Pri prvých spoločných exkurziách do slovenských pralesov ma presviedčal a čoskoro aj presvedčil o vnútornej, čiže až v mikroskope odhaliteľnej kráse tých „osirených“ drevných povlakov. A odvtedy ma to drží.

Väčšinu dní v roku venujem zberu, štúdiu, určovaniu a herbarizovaniu korticioidných húb. Sústredil som údaje o všetkých položkách týchto húb uložených v českých herbároch a v súčasnosti pracujem na revízii a určovaní položiek z obrovskej Kmeťovej zbierky drevných húb, uloženej v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Akoby som si toho málo nabral na plecia, tento rok som na webovej stránke Nahuby vyzval všetkých regionálnych amatérskych mykofloristov, aby zbierali kôrnatcovité huby vo svojom okolí a posielali mi ich na určenie.

Mojou ambíciou je sústrediť čo najviac herbárových dokladov o rozšírení týchto húb na Slovensku. Obálka knihy Ottova encyklopédia húb od Ladislava Hagaru K tisícom dokladov, ktoré už mám podchytené, takto pribudnú ďalšie, a to aj z oblastí, kam sa už sám nemôžem dostať. Na konci tohto úsilia by mal byť Katalóg korticioidných húb Slovenska s podrobnými údajmi o každom zachovanom náleze.

Rozsah sústavnej tridsaťsedemročnej práce spojenej s výskumom a mapovaním rozšírenia húb je skutočne úctyhodný, hlavne ak uvážime, že Dr. Ladislav Hagara ju vykonával na dobrovoľnom základe popri zamestnaní, ktoré nesúviselo s hubami, vo svojom voľnom čase a na vlastné náklady. Popritom  stihol autorsky pripraviť a vydať aj množstvo knižných publikácií o hubách. Tá ostatná – Ottova encyklopédia húb – je dokonca kandidátom na zápis do Guinessovej knihy rekordov, lebo je najväčším atlasom húb na svete.

Čo nám poviete o príprave a obsahu Ottovej encyklopédie húb?

Na to dielo som sa nevdojak pripravoval od roku 1980, keď som sa začal venovať odbornému samoštúdiu húb a sústavnému budovaniu mykologického herbára. Postupne som získaval nielen nové a nové poznatky a skúsenosti, ale aj fotografie mapovaných druhov húb. Bez toho by som sa nemohol chopiť ponuky na prípravu takého rozsiahleho diela a spracovať ho za štyri roky.

Poldruha roka trvala práca na výbere fotografií z desiatok tisícov predlôh pochádzajúcich jednak z mojej fototéky, jednak z kolekcií stovky iných fotografov. Ďalšieho poldruha roka trvala moja autorská práca na opisoch zobrazených húb. Po odovzdaní textových a obrazových materiálov som ešte skoro rok úzko spolupracoval so skeneristom, grafikom a jazykovou redakciou na technickej príprave tlačovej predlohy (skeny a farebné korekcie diapozitívov, výrezy obrázkov, dvojitá korektúra zalomených textov, slovenský a latinský register zaradených druhov).

Hoci bola encyklopédia vytlačená na tenkom 80-gramovoom papieri, jej hmotnosť presiahla 4 kg. Dielo má 1152 strán rozšíreného formátu A 4 a prináša opis 3230 druhov húb, ktoré sú zobrazené až na 4200 farebných fotografiách, aby sa priblížila aj farebná či tvarová premenlivosť niektorých druhov.

Čomu sa venujete v súčasnosti?

Každú príležitosť využívam na ďalší terénny prieskum rozšírenia húb, takmer denne pracujem i na revízii vyše storočných položiek z Kmeťovej zbierky húb, operatívne určujem aj nové nálezy kôrnatcovitých húb, ktoré dostávam z rôznych častí Slovenska, a postupne dopĺňam overené prírastky do spomenutého katalógu kôrnatcov. Píšem tiež články do slovenských a českých mykologických časopisov.

Aké je poslanie Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV a na aké aktivity sa zameriavate? 

Naša mykologická spoločnosť zahrnuje popri mykológoch aj praktických hubárov a milovníkov húb, mykofilov. Tí sa spolu s českými priateľmi každoročne v júni na tri dni schádzajú raz na slovenskej a raz na moravskej strane našich hraníc. Desiatky z nich sa zúčastňujú i na týždenných mykologických dňoch; počas nich sme v októbri 2016 mapovali výskyt húb vo východokarpatských pralesoch. Od mája do novembra naši členovia vedú pondelkovú hubársku poradňu Mrežovka kvetovitá (Clathrus archeri). Foto: Ladislav Hagarav Slovenskom národnom múzeu. Schádzame sa aj pri marcovom otváraní a novembrovom zamykaní lesa. Naši členovia na viacerých miestach Slovenska zabezpečujú  jesenné výstavy húb, prednášky a iné podujatia pre verejnosť. Organizujeme aj odbornú a vedeckú činnosť (semináre, konferencie, mykofloristický výskum). Vydávame celofarebné časopisy Spravodajca Slovenskej mykologickej spoločnostiCatathelasma (v angličtine).

Mrežovka kvetovitá (Clathrus archeri). Táto huba pochádza z Austrálie; v Európe sa zjavila roku 1920. V posledných 2–3 desaťročiach sa rozšírila aj v chladnejších oblastiach Slovenska. Jej vývoj sa začína vo vajíčku skrytom pod zemou. Keď sa vajíčko prekľuje na svetlo, pukne a vyrastie z jeho 4 až 6 červených ramien dlhých 5–12 cm.

Ako relaxujete?

Stovky a stovky hodín strávené každý rok pri mikroskopovaní húb sú skutočne vyčerpávajúce, bolia pri tom oči, tŕpnu nohy a meravie chrbtica. Uvoľnenie prichádza v prírode, pri mapovaní výskytu húb a celodenných pochôdzkach po obľúbených lokalitách, najčastejšie na Záhorí, v širokom okolí Šaštína. Tam sa zrejme vybalansujem, lebo necítim potrebu špeciálne dovolenkovať. Našťastie aj moja manželka je podobne založená. Kým boli naši vnuci malí, chodili sme s nimi na prázdninové turnusy do Domova slovenských spisovateľov v Budmericiach alebo Starom Smokovci. Pravdaže, aj z týchto dvoch lokalít mám vo svojom herbári stovky druhov „dovolenkových“ húb. Bez nich by som sa asi vracal z dovolenky nezrelaxovaný.

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR  

Foto: z archívu PhDr. Ladislava Hagaru, PhD.

 

PhDr. Ladislav Hagara, PhD. bude spolu s Ing. Antonom Janitorom, CSc., hosťom Vedy v CENTRE dňa 29. 6. 2017 o 17.00 hod., kde budú prezentovať tému: Huby v prírode a v našom živote. Vedecká kaviareň sa uskutoční v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, Bratislava. 

Júnová vedecká kaviareň je sprievodným podujatím festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2017.

Súvisiace:

Hore
Atmosféra počas TVT 2017
téma mesiaca
Veda v Centre
Aurelium - centrum vedy
kúpa časopisov jún 2016
Prechod VK na VND - jeseň
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
TVT 2017 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vodíkový pohon sa považuje za jedno z možných riešení pre automobilizmus budúcnosti.
Zistite viac