Kontinuálne sledovanie hrúbkového rastu kmeňa

14. jan. 2018 • Drevárske vedy

Kontinuálne sledovanie hrúbkového rastu kmeňa

Rast stromov je kľúčový ekologický parameter, ktorý je dôležitým indikátorom stavu lesných porastov. V raste stromov sa odrážajú vlastnosti dreviny, podmienky stanovišťa i klimatické vplyvy. Hrúbkový rast kmeňa stromu sa dá kontinuálne monitorovať pomocou prírastomerov – dendrometrov a stanoviť tak nielen hodnoty ročného hrúbkového prírastu, ale tiež distribúciu prírastu a intenzitu rozpínania a zmršťovania dreva a kôry v priebehu roka, ktoré odráža kolísanie zásob vody v kmeni. „Takto je možné identifikovať rastovú i fyziologickú reakciu stromov na sezónne klimatické podmienky, najmä dostupnosť vody,“ tvrdia Monika Vejpustková a Tomáš Čihák z Výskumného ústavu lesného hospodárstva a poľovníctva, v. v. i., Jíloviště, Česká republika v ich príspevku Kontinuálne sledovanie hrúbkového rastu kmeňa na plochách intenzívneho monitoringu ICP Forests v Českej republike.

Monika Vejpustková a Tomáš Čihák prezentovali výsledky dlhodobého kontinuálneho sledovania hrúbkového prírastu hlavných lesných drevín na plochách intenzívneho monitoringu zdravotného stavu lesov ICP Forests v Českej republike. Výskumný ústav lesného hospodárstva a poľovníctva (VÚLHM) od roku 2009 realizuje sledovanie kontinuálnymi dendrometrami na siedmych plochách intenzívneho monitoringu zdravotného stavu lesov ICP Forests. Konkrétne sledované lokality sú: Želivka, Benešovice, Všeteč, Lazy, Luisino údolí, Medlovice, Klepačka.

Používané sú dva typy dendrometrov: (1) pásové dendrometre s manuálnym odpočtom a (2) elektronické pásové dendrometre DR 26. Manuálne prírastomery boli inštalované v ochrannej zóne plochy na 15 stromoch hlavnej dreviny, ktoré reprezentujú hrúbkové triedy prítomné v poraste. Prírastomery boli umiestnené na kmeni stromu vo výške 1,3 m nad zemou (pri poškodení dendrometra je možné umiestniť nový na rovnaké miesto). Hodnoty prírastov sa odpočítavajú z noniovej stupnice s presnosťou na 0,1 mm. Odpočet realizuje pozorovateľ vždy na konci každého mesiaca, výnimkou je plocha Želivka, kde bol odpočet realizovaný každý tretí deň. Na 4 plochách (Lazy, Želivka, Benešovice a Všeteč) boli navyše na 6 stromoch inštalované aj elektronické pásové dendrometre. Z týchto boli dáta automaticky zaznamenávané v polhodinovom intervale na datalogger a raz za šesť hodín odosielané cez GSM modem do databázy VÚLHM. „Všetky stromy s kontinuálnymi dendrometrami boli z kontrolných dôvodov a z dôvodu zachovania kontinuity sérií merania pri výpadku elektronického dendrometra zaopatrené i manuálnymi prírastometrami. Kontinuálne meranie prírastov je realizované podľa metodiky rozpracovanej v FutMon Field Protocol Growth V2 270509 z roku 2009,“ pripomenuli Monika Vejpustková a Tomáš Čihák.

Pásové dendrometre s manuálnym odpočtom

Vďaka vysokej frekvencii záznamu dát je podľa odborníkov možné s veľkou presnosťou určiť načasovanie a celkovú dĺžku fázy intenzívneho hrúbkového rastu v každom roku. „Záporný hrúbkový prírastok potom indikuje zmršťovanie kmeňa, pričom vo vegetačnom období ide o dôsledok vlahového deficitu, zatiaľ čo v zime sa kmene prirodzene zmršťujú vplyvom mrazu. Fáza zmršťovania je vždy nasledovaná fázou rozpínania, kedy dochádza k spätnej rehydratácii kmeňa a prírast sa vracia na hodnoty pred začiatkom zmršťovania.“ 

Odborníci v závere konštatovali, že elektronické dendrometre vďaka vysokej frekvencii záznamu dát citlivo monitorujú zmeny hrúbky kmeňa, v ktorých sa odrážajú ako hodnoty sezónneho hrúbkového rastu, tak aj kolísania zásob vody v kmeni. „Na základe merania možno vyhodnotiť krátkodobú rastovú reakciu stromov na zmeny environmentálnych podmienok v priebehu rastovej sezóny i celkovú kvalitu stanovišťa. Detailný záznam objemových zmien kmeňa zároveň umožňuje porozumieť využitiu vody v rámci stromu a vyhodnotiť intenzitu stresu suchom.“ 

Z výsledkov dlhodobého monitoringu hrúbkového rastu na plochách ICP Forests v Českej republike vyplýva, že buk vykazuje minimálne objemové zmeny kmeňa v priebehu vegetačnej sezóny. „To svedčí o jeho schopnosti udržať si stabilnú zásobu vody, a to i v období intenzívnych prísuškov, čo poukazuje na jeho vyššiu odolnosť k stresu suchom. Naproti tomu smrek a najmä borovica reagujú na nedostatok vlahy veľmi citlivo. Zmršťovanie kmeňov v letných mesiacoch je vidieť dokonca i pri smreku z horských polôh. Najviac vyrovnané prírasty v medziročnom porovnaní vykazuje buk na Všetči a smrek na Lazech. Oba porasty rastú v podmienkach blízkych ekologickému optimu pre danú drevinu. Silne nevyrovnaná produkčná úroveň borovice na Benešovicích je pravdepodobne daná extremitou stanovišťa (chudobné piesočnaté pôdy náchylné k vysychaniu),“ uzavreli odborníci.

 

Tento príspevok vyšiel v zborníku recenzovaných príspevkov z konferencie konajúcej sa začiatkom novembra 2017 s názvom Dlhodobý ekologický výskum a monitoring lesov, Súčasné poznatky a výzvy do budúcnosti.

 

Odborný garant textu: Monika Vejpustková z Výskumného ústavu lesného hospodárstva a poľovníctva, v. v. i., Jíloviště, Česká republika

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Foto

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
TVT 2018 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Piesok je neoddeliteľnou súčasťou výroby budov, ciest, chodníkov, skiel a rôznych kovových predmetov
Zistite viac