Koľko váži kilogram

14. jan. 2019 • Fyzikálne vedy

Koľko váži kilogram

Na novembrovom 26. zasadaní Generálnej konferencie pre váhy a miery (CGPM) Medzinárodného úradu pre váhy a miery (BIPM) sa rozhodlo, že valec zo zliatiny platiny a irídia, medzinárodný prototyp kilogramu, ktorý je uložený v trezore v Sèvres pri Paríži a prezýva sa Veľký K (Le Grand K), už nebude etalónom kilogramu. Od 20. mája 2019 sa základná jednotka hmotnosti bude odvodzovať od pevnej hodnoty Planckovej konštanty. O dôvodoch tejto významnej zmeny sme sa rozprávali s vedúcim oddelenia hmotnosti a geometrických veličín Slovenského metrologického ústavu Ing. Dušanom Trochtom.

Prečo po toľkých rokoch dochádza k predefinovaniu základnej jednotky sústavy SI kilogramu?

Predovšetkým treba povedať, že doteraz platná definícia, ktorá určovala jeho presnú hodnotu, bola určená dohodou a ide o poslednú zhmotnenú mieru reprezentovanú artefaktom. Inak povedané – takto zadefinovaná veličina sa nedá s ničím porovnať. Od Veľkého K sa odvodili ďalšie kópie, no s pribúdajúcim časom sa ich hodnoty začali rozchádzať – jeden pribral na hmotnosti, iný zasa schudol. Medzinárodný prototyp kilogramu schudol, dlhodobé merania vo všeobecnosti potvrdili nárast hmotnosti jeho kópií, relatívna zmena hmotnosti predstavuje asi hmotnosť zrnka prachu. Vo všetkých prípadoch síce ide o veľmi malú hodnotu, bavíme sa o mikrogramoch, ale v konečnom dôsledku sa už nedá hovoriť o doteraz zadefinovanom kilograme ako o pevnom čísle.

Ako je možné, že parížsky etalón či národné etalóny menia svoju hmotnosť? Nie sú vo vákuu?

Každý materiál má nejaké adsorpčné vlastnosti, a tak vplyvom zmeny atmosféry sa menia aj vlastnosti etalónov. Tie totiž nie sú stále len vo vákuu, používajú sa aj bežne na vzduchu, čo postupne vedie aj k zmenám ich povrchu a následne aj hmotnosti. Skutočné príčiny týchto zmien však nie sú presne známe.

Takže pracovanie materiálu, z ktorého sú vyrobené etalóny, je dôvodom predefinovania?

Hlavný dôvod spočíva v tom, aby sa kilogram zadefinoval tak, aby bol naviazaný na nejaký fyzikálny zákon. Myšlienka bola, aby sa vychádzalo zo základných, pevne definovaných a nemenných fyzikálnych konštánt, čo znamená, že platia univerzálne a univerzálne sa dajú prerátať. Od mája 2019 tak bude celá sústava SI jednotiek definovaná na základe fyzikálnych konštánt. Jednoznačná definícia kilogramu je dôležitá aj preto, lebo sa od neho odvodzuje mnoho ďalších fyzikálnych jednotiek.

váhy

Mnohé fyzikálne konštanty však nie sú presne vyčíslené, od istého desatinného miesta majú buď periodické opakovanie, alebo idú až do nekonečna.

Všetko, čo meriame, meriame s určitou neistotou, no to hovoríme v tomto prípade o relatívnej neistote v ráde 10-8. V prípade kilogramu sa vychádza z Planckovej konštanty. Jej hodnota bola stanovená na 6,626 070 015⋅10-34 J⋅s.

Planckova konštanta vyjadruje vzťah energie fotónu k jeho kmitočtu. Ako táto konštanta súvisí s hmotnosťou?

V rozmere jednotky joule je skrytý kilogram. Joule vyjadrený v SI jednotkách je kg⋅m2⋅s-2.

Je prípustné definovať definovaným?

Na definovanie kilogramu sa okrem Planckovej konštanty využila aj Avogadrova konštanta. Tieto dva od seba nezávislé prístupy sa použili na stanovenie hodnôt týchto konštánt. Aj keď medzi nimi existuje vzťah, možno výsledky týchto nezávislých experimentov porovnávať. Na základe ôsmich zhodných výsledkov z experimentov vykonaných oboma metódami boli stanovené hodnoty oboch konštánt.

V čom spočíva metóda s Avogadrovou konštantou?

Súčasné technické možnosti umožňujú v centrifúge očistiť kremík len na jeden izotop a ten má pevnú kryštalickú mriežku. Následným technologickým postupom sa vytvorí monokryštál z čistého izotopu. Zjednodušene povedané, z neho sa dá vytvoriť „dokonalá“ guľa. Na základe Avogadrovej konštanty možno vypočítať, koľko atómov sa nachádza v kremíkovej guli, a teda vypočítať jej hmotnosť.

Môžeme teda hovoriť o akejsi skúške správnosti?

V princípe áno. Avogadrova konštanta a Planckova konštanta sú vo vzájomnej fyzikálnej súvislosti a v redefinícii kilogramu sa vychádza z Planckovej konštanty. Dve rôzne realizácie kilogramu tak majú spoločný styčný bod pre realizáciu skúšky správnosti, a to stanovenie Planckovej konštanty.

To sme v teoretickej rovine. Ako je to s technickou realizáciou?

Pri metóde stanovenia kilogramu Planckovou konštantou sa používajú tzv. Kibblove váhy vyvažujúce tiaž meraného telesa silou vytváranou elektromagnetickým poľom. Energia elektromagnetického poľa je vytváraná súčinom napätia a prúdu, určených Josephsonovým javom a kvantovým Hallovým javom, objaveným von Klitzingom. Tieto javy sú popísané rovnicami, ktoré v sebe obsahujú Planckovu konštantu. Druhá cesta určenia hmotnosti vychádza z realizácie spresňovania Avogadrovej konštanty. V súčasnosti je modernou metódou určenia Avogadrovej konštanty metóda XRCD, z anglického X-ray crystal density method. Dosiahnutá presnosť stanovenia Avogadrovej konštanty sa ukázala ako veľmi vysoká. Z nameraných výsledkov bolo možné stanoviť výpočtom Planckovu konštantu v zhode so stanovením Planckovej konštanty pomocou Kibblových váh. Preto sa realizoval aj projekt na definíciu kilogramu cestou realizácie tzv. guľou z 28Si izotopu kremíka.

V médiách sa objavovali informácie, že nová definícia kilogramu je veľmi dôležitá napríklad vo farmaceutickom priemysle.

Z praktického hľadiska sa tu nič nemení. Presné merania v oblasti veľmi nízkych hmotností sa nerobia priamo vážením, ale rôznymi difrakčnými metódami, stanovujú sa počty atómov, mriežky a podobne, prípadne sa vážia väčšie množstvá zriedených roztokov.

Dôjde v praktickom živote bežných ľudí k zmenám, napríklad v podobe rekalibrácií váh?

Určite nie. Základná pointa je, že hodnota kilogramu zostáva, čiže to, čo do 20. mája 2019 vážilo kilogram, bude presne ten istý kilogram vážiť aj po tomto dátume. Dochádza len k inému, na fyzikálnych zákonoch postavenému zadefinovaniu jedného kilogramu. Mení sa definícia, nie hodnota.

 

Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku

Na rozhovore sa zúčastnili aj Ing. Laurenc Snopko, zodpovedný za národný etalón hmotnosti; RNDr. Roman Fíra, PhD., zodpovedný za národný etalón dĺžky; Ing. Štefan Gašparík, vedúci oddelenia elektriny a času

Uverejnila: VČ

 

Viac o novej definícii kilogramu, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 01/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
11 krajín EÚ zaviedlo 1. januára 1999 spoločnú menu – euro.
Zistite viac