Klimatické zmeny – v budúcnosti ešte viditeľnejšie


Klimatické zmeny – v budúcnosti ešte viditeľnejšie

Jedným z najvýznamnejších globálnych trendov ohrozujúcich nielen krajinné ekosystémy, ale aj človeka samého, sú klimatické zmeny. Vplyvy klimatických zmien sa v súčasnosti už pozorujú a predpokladá sa, že budú ešte viditeľnejšie. Očakáva sa, že extrémne výkyvy počasia vrátane teplotných vĺn, súch a záplav budú častejšie a intenzívnejšie. Podľa Územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa globálne otepľovanie môže prejaviť na našom území rastom priemerov teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4 °C.

Takéto oteplenie v praxi znamená zmenu regionálnych teplotných pomerov. Na území Slovenska by to znamenalo presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov a ostatné severné oblasti, s čím je spojená aj zmena jednotlivých ekosystémov, čo sa následne prejaví aj  na druhovej skladbe spoločenstiev. Teplomilné druhy  sa postupne presunú na sever a tiež do vyšších polôh. Zmenu možno očakávať aj v priestorovej distribúcii druhov spôsobujúcich infekčné ochorenia, ako sú  kliešte a niektoré druhy komárov. Podobne možno očakávať zmeny v distribúcii peľových alergénov a následný zvýšený výskyt alergénnych ochorení.

Častejšie víchrice či povodne

Klimatické zmeny sa negatívne prejavia nielen v mestách zmenou mikroklimatických podmienok, ale možno očakávať negatívne vplyvy aj v horských oblastiach. V urbárnych oblastiach okrem neúmerného zvyšovania teplôt a častejšieho výskytu extrémnych denných úhrnov atmosférických zrážok možno očakávať aj zvýšený povrchový odtok po nevsiakavých betónových povrchoch, čo povedie k nečakaným záplavám sídelných priestorov a k povodniam. Horské oblasti budú ohrozované  dôsledkami zvýšenej frekvencie  víchric. Rizikom v horských oblastiach môže byť aj častejší výskyt požiarov v letných obdobiach.  Objavujú sa názory, že s globálnym otepľovaním do určitej miery súvisela aj víchrica v Tatrách z 19. novembra 2004, ktorá poškodila 14 % z územia TANAP-u, z toho bolo 7,1 % chránených území v 5. stupni ochrany, 7 % územia biotopov európskeho významu a 1,5 % z rozlohy chránených vtáčích území. Klimatické zmeny postihnú tiež jednotlivé hospodárske odvetvia, najmä lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a cestovný ruch. Súčasná štruktúra poľnohospodárskej výroby  bude zmenou klimatických podmienok (posunom klimatických pásiem) najvýraznejšie ovplyvnená.

Dosah klimatických zmien môžeme ovplyvniť

Mnohé z týchto dosahov sa dajú zmierniť, prípadne aj eliminovať technickými opatreniami (budovanie protipovodňových opatrení, zavlažovanie, budovanie klimatizácie a pod.) alebo optimálnym využívaním prírodných podmienok  (zmena využívania krajiny, usmernenie toku vody v krajine, výsadba vegetácie a zvyšovanie podielu prirodzených ekosystémov a pod.).Antropizácia územia je jedným z negatívnych faktorov klimatických zmien Prvoradou podmienkou je však zmena nášho životného štýlu. Náš životný štýl podobne ako životný štýl mnohých  západných krajín je založený na konzumnom spôsobe života. Nadmerne využívame prírodné zdroje, degradujeme ich, zasahujeme do štruktúry krajiny, zaberáme cenné prírodné lokality  na budovanie  priemyselných parkov, logistických a nákupných centier, na rozvoj obytných a športovo-rekreačných objektov, ktoré budujeme väčšinou na „zelených lúkach“,  odstraňujeme zeleň v mestách, zvyšujeme podiel zastavaných a betónových plôch v mestách,  čím rastie antropizácia  územia. Vypúšťame do prostredia množstvo škodlivých cudzorodých látok a ukladáme do prírody množstvo nespotrebovaných látok.  Narúšame kolobeh vody v krajine, využívame ju nehospodárne, často ňou aj  plytváme.

Vedci dlhodobo skúmajú klimatické zmeny a procesy prebiehajúce v krajine, poukazujú na negatívne účinky ľudskej činnosti, modelujú scenáre vývoja, predpovedajú výskyt nepriaznivých situácií a vystríhajú pred nimi. Spoločnosť však nie je vždy pripravená a ochotná počúvať výzvy a varovné signály vedcov. Začína sa o ne zaujímať až vtedy, keď prichádza k ekologickým katastrofám, nezvratným zmenám. Podobný trend je vykreslený vo videu, keď si ľudia začínajú klimatické zmeny uvedomovať pri každodennej predpovedi počasia.

Slovensko má svoje stratégie

Na Slovensku máme spracované Adaptačné stratégie na zmenu klímy, či už na národnej, regionálnej, alebo lokálnej úrovni, ale ich implementácia v praxi je veľmi slabá. Vedecké zázemie je teda primerane pripravené, otázne je, ako bude politická a hospodárska sféra ochotná počúvať a aplikovať vedcami navrhované metódy mitigácie a adaptácie v najbližšej budúcnosti.

 

Autorka: RNDr. Zita Izakovičová, PhD., riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV

Spracovala: Monika Hucáková pre NCP VaT pri CVTI SR

Foto: archív autorky

Uverejnil: MZ

 

 

ZvedaVEC je cyklus krátkych filmov, ktoré sa venujú vede a technike. Ako „sprievodca“ novými technológiami v nich  vystupuje Branči (Branislav) Kováč alias raper Vec a za nás zvedavých divákov kladie otázky. Odľahčenou formou nám ukazuje možné využitie rôznych technológií a vedeckých výdobytkov v našej súčasnosti a budúcnosti.

 

Súvisiace:

Hore
CVTI SR 80. výročie
QUARK
Prechod VK na VND
Noc výskumníkov 2018
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2017
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2017 články
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Amonity sú pomerne veľké morské organizmy, ktoré vznikli pred 200 miliónmi rokov.
Zistite viac