Kam za vedou? Odporúčame Tihányiovský kaštieľ a návštevu Stredoslovenského múzea

02. júl. 2018 • Prírodné vedy

Kam za vedou? Odporúčame Tihányiovský kaštieľ a návštevu Stredoslovenského múzea

Rozmýšľate, že počas leta by ste radi spoznali menej známe časti Slovenska a zároveň sa dozvedeli niečo z prírodovedy? V rámci série Kam za vedou vám odporúčame Tihányiovský kaštieľ v Radvani. Okrem unikátnej historickej stavby svojim návštevníkom ponúka zaujímavú prírodovednú expozíciu Stredoslovenského múzea.

Tihányiovský kaštieľ prešiel niekoľkými prestavbami. Pôvodne to bola prízemná renesančná budova z prvej polovice 17. storočia; jej zvyšky sa zachovali v severozápadnej časti objektu. V roku 1819 objekt dostal klasicistickú podobu; ďalšie úpravy z 19. storočia vyústili do neorenesančného výrazu.

Ešte v tridsiatych rokoch 20. storočia sa na území Kráľovej a Radvane (dnes časti Banskej Bystrice) nachádzali štyri kaštiele, z ktorých sa dodnes zachovali tri. Radvaň i Kráľova majú dlhú históriu. Radvaň sa spomína v roku 1280 ako Roduan. Kráľova sa v roku 1264 nazývala Villa reginalis Queral, v roku 1402 Khunigldorf (Kráľova osada).

Najstarším spomedzi štyroch kaštieľov bol Soví hrad z 15. storočia. Zbúrali ho krátko pred druhou svetovou vojnou. Traduje sa, že patril Matejovi Korvínovi. Druhý kaštieľ, Radvanský, bol centrom Radvane a sídlom rodiny Radvanských. Bol postavený začiatkom 16. storočia. V druhej polovici 20. storočia bol v kaštieli Štátny okresný archív. Dnes nie je využitý a čaká na nového majiteľa. V Radvani ešte stojí aj tzv. Bárczyovský kaštieľ z roku 1651, postavený na gotických základoch. Tak ako Radvanský, dnes nie je využitý a jeho stav je, žiaľ, kritický.

múzeum

Čo sa týka Stredoslovenského múzea, jeho história sa začala písať už v roku 1889, kedy mestská rada Banskej Bystrice, na návrh dr. Štefana Holescha odsúhlasila vznik Mestského múzea. Na základe tohto rozhodnutia boli v úradných miestnostiach mesta historické predmety z mestského archívu sprístupnené verejnosti.

V súčasnosti je Stredoslovenské múzeum regionálnou inštitúciou s komplexnou dokumentáciou vývoja spoločnosti a prírody v Banskobystrickom kraji. Na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďuje, vedeckými metódami zhodnocuje, odborne spravuje, ochraňuje a sprístupňuje zbierkové predmety ako súčasť kultúrneho a prírodného dedičstva. Neodmysliteľnou súčasťou poslania múzea je prezentačná a výchovno-vzdelávacia činnosť (tvorba výstav, usporadúvanie vzdelávacích podujatí, prednášok a seminárov) venovaná širokej odbornej i laickej verejnosti so zvláštnym zreteľom na školopovinnú mládež.

Medzi expozície múzea patria: 

Anorganika

Anorganickú zbierku tvorí  8 732 kusov zbierkových predmetov. Sú rozčlenené v 5 kategóriách:

  1. minerály (4 728 kusov)
  2. horniny (2 346 kusov)
  3. geologické tvary, formy, javy (518 kusov)
  4. skameneliny rastlín (100 kusov) a
  5. skameneliny živočíchov (1 040 kusov).

Približne štvrtina pochádza zo svetových nálezísk všetkých kontinentov, ktoré sú často porovnávacími vzorkami druhov z domácich nálezísk. Viac ako polovica fondu má pôvod na strednom Slovensku, predovšetkým zbery z banských lokalít širšieho okolia Banskej Bystrice. Zvyšok tvorí materiál z východného a západného Slovenska.

Najcennejší je historický súbor vzoriek z Bothárovej zbierky, najmä vzácne mineralogické formy z baníckych lokalít v okolí Banskej Bystrice, z mladších akvizícií kryštalické antimonity z Kremnice, kostrové zvyšky medveďov z okolia Dolného Harmanca a Ľubietovej, sférický pieskovcový tvar z Lipovian a podobne.

Botanika

Botanický zbierkový fond Stredoslovenského múzea tvorí 12 500 položiek rastlín. 4 % z toho pripadá na lišajníky, 10 % na machorasty a najväčší podiel (10 700 položiek) patrí cievnatým rastlinám.

Fond slúži odbornej a laickej verejnosti najmä na vedecké, vzdelávacie, ekovýchovné a prezentačné účely. Zbierky sú prezentované v rámci vlastných odborných výstav pracovníkov múzea, iných múzeí a inštitúcií, vedeckej práce odborných pracovníkov múzea a odborníkov iných inštitúcií.

Slúžia aj ako študijný materiál pre poslucháčov prírodovedných fakúlt vysokých škôl a takisto pri rôznych vzdelávacích alebo ekovýchovných akciách a podujatiach usporadúvaných pre školy alebo verejnosť. Význam herbárov spočíva taktiež v tom, že ako hmotné doklady o vývoji a stave prírody zachovávané v múzeu, sú súčasťou prírodného dedičstva našej krajiny.

Botanický fond pozostáva predovšetkým z kolekcií herbárových položiek cievnatých rastlín, spracovaných lisovaním a sušením, zozbieraných v konkrétnom vymedzenom území. Väčšina herbárov je budovaná pracovníkmi múzea na základe terénnych výskumov v zbernej oblasti múzea – bývalého Stredoslovenského kraja, v súčasnosti Banskobystrického samosprávneho kraja.

Zoológia – bezstavovce

Najväčšiou zbierkou Stredoslovenského múzea a zároveň najvýznamnejšiou zbierkou hmyzu je zbierka Jana Patočku „Motýle strednej Európy“, ktorá zahŕňa 25 333 exemplárov motýľov. Do múzea bola zakúpená v roku 1995 za podpory štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Na jej získaní sa významne podieľal Ing. T. Kizek. V zbierke sú zastúpené exempláre zozbierané v rokoch 1885 – 1994.

Zbierka je výsledkom takmer polstoročia vedeckej práce doc. RNDr. J. Patočku, CSc. zo Zvolena a predstavuje jednu z najucelenejších zbierok motýľov v strednej Európe. Viac ako 85 % druhov v nej pochádza z územia Slovenska. Zbierka slúži ako základná databáza pre všetky práce prodromálneho charakteru, katalógy a zoznamy druhov žijúcich na Slovensku i v rámci Európy.

V zbierke je pomerne vysoké zastúpenie nových druhov pre faunu Slovenska. Taktiež sa v nej nachádzajú nálezy potenciálne nových druhov, ktoré zatiaľ pre nedostatočný počet jedincov nemohli slúžiť ako typový materiál.

Aj v súčasnosti je o zbierku mimoriadny záujem zo strany odborníkov u nás aj v iných európskych krajinách. Špecialisti vykonávajú revíziu celých čeľadí, rodov alebo len druhov. Zbierka predstavuje národné bohatstvo našej republiky.

Zbierkový fond stavovcov

Zbierka vertebratologických múzejných predmetov obsahuje 4 861 kusov preparátov, z toho:

  • 761 kusov dermoplastických preparátov,
  • 1 454 kožkových preparátov a diek,
  • 1 161 rôznych osteologických preparátov,
  • súbor 200 kusov rôznych preparátov,
  • 1 213 kusov tekutinových preparátov,
  • 41 kusov oologického materiálu (vtáčie vajcia alebo škrupiny),
  • 4 kusy nidologického materiálu (vtáčie hniezda),
  • 24 mušlí a
  • 3 exúviá (zvleky plazov).

Cicavce tvoria 35 % zbierky, vtáky 40 %, obojživelníky 12 %, ryby 9 %, plazy 3 %, bezstavovce 1 %. Najstaršie zbierkové predmety, ku ktorým existujú podrobné údaje, pochádzajú z roku 1954.

V trvalej expozícii Príroda stredného Slovenska je vystavených 288 kusov dermoplastických preparátov, 1 kožkový a 30 tekutinových preparátov.

Z vedecky najhodnotnejších zbierkových predmetov hodno spomenúť tri preparáty dokladujúce výskyt druhov, ktoré sú na Slovensku veľmi vzácne. Je to labuť tundrová (Cygnus bewickii) s dátumom zberu 5. 1. 1957 od Badína, SLÁDEK (in litt.), ďalej rybár dlhochvostý (Sterna paradisea) z 31. 5. 1972 z Revišťského Podzámčia a kaňa stepná (Circus macrourus) z 10. 6. 1957 z Novej Bane, KICKO (in litt.).

 

Zdroj informácií a fotografií:

https://ssmuzeum.sk/tihanyiovsky-kastiel-3/

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Prechod VK na VND - jeseň
TVT 2018
kúpa časopisov jún 2016
TVT 2018 články
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Šošovkostroj vznikol na Štedrý deň.
Zistite viac